Za 10 týždňov, odkedy Izrael začal pozemnú misiu proti Hamasu v pásme Gazy, jeho jednotky odhalili a zmapovali trasu podzemných tunelov, ktoré sú súčasťou rozsiahlej siete vybudovanej Hamasom za takmer dve desaťročia.

Podzemnú sieť využívajú bojovníci Hamasu na ukrývanie seba a svojich zajatcov, plánovanie operácií, skladovanie zbraní a prepady izraelských vojakov. Je však aj kľúčovou súčasťou vojenskej infraštruktúry skupiny. Ukázalo sa, že je to najväčšia slabina Izraelu vo vojne. Jej zničenie je nevyhnutné na oslabenie vojenských kapacít Hamasu a zabránenie útokom podobným tomu, ktorý skupina uskutočnila 7. októbra a pri ktorom zahynulo približne 1 200 ľudí. Tento proces je však veľmi pomalý a ťažkopádny.

Na začiatku nového roka sa vojenským plánovačom a analytikom, ktorí sa snažia vyvodiť ponaučenie z tejto kampane, vynárajú otázky: Ako blízko je Izrael k zničeniu siete tunelov? A ako dlho bude trvať, kým jeho jednotky nad touto hrozbou zvíťazia?

Podzemná tunelová vojna od roku 2014

Tunelová vojna bola vždy jednou z najsmrteľnejších a najkomplikovanejších foriem boja. Počas prvej svetovej vojny zahynulo niekoľko tisíc britských vojakov pri snahe zničiť nemecké podzemné pozície. O mnoho rokov neskôr sa USA snažili poraziť hlboko zakorenených nepriateľov vo Vietname, Afganistane a Iraku.

Armády, ktoré čelili týmto podzemným hrozbám, zvyčajne nasadili svoje najsilnejšie zbrane vrátane lietadiel B-52, plameňometov, termobarických zbraní, bunkrových bômb a ďalších leteckých presne navádzaných striel. Tieto opatrenia často nedokázali eliminovať nepriateľa operujúceho z jaskýň, tunelov a iných umelých alebo človekom vytvorených podzemných štruktúr.

Izrael sa o tom presvedčil na vlastnej koži. Objavenie cezhraničných tunelov, ktoré Hamas vykopal medzi pásmom Gazy a Izraelom v roku 2014, poukázalo na významné bezpečnostné riziko – najmä ak sa nachádzajú v blízkosti civilného obyvateľstva.

Vojenská operácia Izraela proti Hamasu v roku 2014 bola prvou vojnou v 21. storočí, v ktorej sa tunely stali ústredným bodom vojenských operácií – vývoj, ktorý neskôr formoval občiansku vojnu v Sýrii.

Izrael si po nej veľmi dobre uvedomoval, že tunely sa môžu využívať na únosy vojakov a civilistov, prenikanie na izraelské územie a vykonávanie brutálnych útokov. Ale izraelská pozornosť bola v tom čase venovaná cezhraničným tunelom – a menej pozornosti bolo venovanej stále rastúcemu podzemnému vojenskému budovaniu Hamasu v pásme Gazy.

Po vojne v roku 2014 Izrael prešiel na strategickejší prístup a zvýšil svoje úsilie. Vytvoril elitné jednotky špecializované na boj v tuneloch, vybudoval vlastné tunelové štruktúry na výcvik vojakov, zlepšil detekciu tunelov pomocou mobilných jednotiek a cieleného výskumu a vývoja, prišiel s jedinečnými taktickými riešeniami na zvýšenie pripravenosti a posilnil spoluprácu s partnermi a spojencami.

Výsledkom je, že Izraelské obranné sily (IDF) vstúpili do súčasnej vojny s najpokročilejšími vojenskými kapacitami v oblasti detekcie, mapovania, neutralizácie a ničenia tunelov. Ani to však neodradilo Hamas od kopania, ani nezmenšilo náročnosť bojov v podzemnom prostredí. Dokonca aj najšpecializovanejšie jednotky IDF utrpeli straty kvôli zamínovaným vstupom do tunelov.

Nová generácia tunelov Hamasu

Tieto jednotky tiež odhalili novú generáciu tunelov Hamasu. Rudimentárne štruktúry skupiny zo začiatku roka 2000 boli vystužené drevenými doskami. Súčasné siete sú hlbšie a spevnené a pripomínajú veľké infiltračné tunely Severnej Kórey.

Hamas na ich vykopanie použil pokročilé civilné vrtné technológie, čím sa jeho podzemné schopnosti posunuli na vyššiu úroveň.

Rastúca závislosť Hamasu od tunelov a jeho dômyselné stavebné úsilie sa vyplatili. Ešte nikdy v histórii tunelovej vojny sa nestalo, aby obranca dokázal stráviť mesiace v takomto uzavretom priestore. Samotné kopanie, inovatívne spôsoby, akými Hamas využíva tunely, a prežitie skupiny pod zemou tak ako doteraz nemajú obdobu.

Smrtiace diery v zemi

Postup izraelských vojakov v tomto nebezpečnom teréne si vyžadoval systematický prístup. Cieľom leteckej kampane a počiatočnej pozemnej operácie IDF bolo získať kontrolu nad povrchom a znížiť riziká, ktoré mestská vojna predstavuje pre bojovníkov a civilistov. Budovy boli zničené, aby sa obmedzili útoky ostreľovačov a prepady zo zálohy, a severná časť Gazy bola z veľkej časti evakuovaná, aby sa znížil počet civilných obetí. Jednotky pokračovali v čistení terénu pomocou obrnených buldozérov, aby odhalili tunelové otvory.

Tieto otvory, známe ako tunelové šachty, sú v podstate smrtiace diery v zemi. Môžu mať rôznu veľkosť a tvar a zvyčajne sú zamaskované a nastražené. Vedú k tunelovým šachtám – časti podzemnej stavby, ktorá sa používa na preniknutie hlboko do zeme a prístup k širšej sieti tunelov.

Izraelskí vojaci počas prehľadávania odhalili stovky tunelových šácht, čo postup spomalilo a skomplikovalo. Tieto šachty umožňovali bojovníkom Hamasu vyskočiť zo zeme, vystreliť na jednotky automatické zbrane alebo raketomety a v priebehu niekoľkých sekúnd zmiznúť. IDF mnohé z týchto otvorov uzavreli alebo zničili ako predbežné opatrenie, aby sily mohli pokračovať v postupe a zaistiť územie.

Zmapovanie

Ďalším krokom bolo zmapovanie siete tunelov a získanie ďalších informácií o tejto sieti. Vojaci zostali na povrchu, kým nemohli bezpečne vstúpiť do tunelov, aby získali spravodajské informácie a pátrali po rukojemníkoch – približne 240 z nich bolo zajatých počas útoku Hamasu na Izrael 7. októbra.

Vojaci najprv poslali do tunelov roboty a drony vybavené videokamerami a psy, ktoré mohli zistiť prítomnosť výbušnín alebo ľudí. Tieto a ďalšie opatrenia pomohli odhaliť rozsah a pôsobnosť siete a umožnili vstup vojakov do tunelov – predtým, ako sa prešlo k fáze ničenia. Vynechanie ktoréhokoľvek z týchto krokov by malo pre vojakov IDF, izraelských rukojemníkov a palestínskych civilistov fatálne následky.

Čas je pri tomto úsilí najcennejším zdrojom, keďže vojaci operujú v zložitom vojenskom prostredí, ktoré kombinuje boj v mestách, boj v tuneloch a pátracie a záchranné operácie.

Lokalizácia zvyšku tunelov, práca okolo nástražných výbušných systémov a vyhýbanie sa prekvapivým útokom si vyžadujú pomalý a metodický prístup.

V Gaze, rovnako ako v predchádzajúcich podzemných vojnách, tunely zneistili ozbrojené sily, spôsobili značné straty, oddialili koniec vojny a znížili istotu víťazstva.

Metóda morskej vody

Už teraz je jasné, že Izrael nemôže odhaliť ani zmapovať celú sieť tunelov Hamasu. Aby Izrael mohol presvedčivo vyhlásiť víťazstvo, musí podľa názoru autorky článku zničiť aspoň dve tretiny známej podzemnej infraštruktúry Hamasu.

Aby sa to podarilo, Izrael sa údajne rozhodol napumpovať do tunelov veľké množstvo morskej vody. Tunelová vojna tradične plodí vojenské inovácie a táto vojna nie je výnimkou. Na strategickej úrovni je zaplavenie morskou vodou pokusom IDF získať určitú vojenskú výhodu v teréne, ktorý nepriateľ nerušene využíva už desaťročia. Na operačnej úrovni by zaplavenie mohlo predstavovať rozšírenie protitankového arzenálu, ktorý doteraz pozostával takmer výlučne z bunkrových bômb. Tieto bomby majú obmedzenú schopnosť preniknúť do zeme a nedajú sa použiť vo všetkých terénoch.

Nebolo by to prvýkrát, čo armády počas vojny zaplavili nepriateľské tunely. Ale robiť to tradičným spôsobom, prostredníctvom tunelových šácht, má len obmedzený účinok. Aby sa podarilo zničiť štruktúru a vytvoriť to, čo sa v odbore nazýva “tvrdé zabitie”, musí sa do vodorovných úsekov tunelov vstrekovať voda priamo z mora vo veľkom objeme a pod veľkým tlakom – čo zvyšuje silu pôsobiacu na cement.

Iba prístup, ktorý zahŕňa tieto tri prvky – vysoký objem, vysoký tlak a priame horizontálne vstrekovanie – môže priniesť úplné zničenie tunelovej konštrukcie.

Existujú určité obavy, že horizontálne čerpanie morskej vody do tunelov by mohlo náhodne, ak nie zámerne, kontaminovať zdroje podzemnej vody. Je známe, že pobrežná vodná vrstva, ktorá je jediným zdrojom vody dostupným pre Palestínčanov v Gaze, je už znečistená a nevhodná na konzumáciu v dôsledku jej nadmerného čerpania. Možnosť spôsobenia nezvratného poškodenia vodnej vrstvy by sa musela porovnať s možnými škodami spôsobenými civilnému životu nad zemou inými metódami ničenia tunelov – vrátane leteckého bombardovania.

Metóda morskej vody by sa nemusela použiť vo všetkých situáciách. Niektoré tunely sú príliš ďaleko od pobrežia, zatiaľ čo iné sú zámerne odpojené od hlavných zoskupení. V tuneloch, kde sa predpokladá, že sú zadržiavaní rukojemníci, by Izrael mohol od použitia tejto metódy úplne upustiť. Napriek tomu tento prístup aspoň teoreticky umožňuje Izraelu dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je zničenie podstatnej časti infraštruktúry tunelov.

Keďže Izrael sa snaží zničiť podzemnú sieť, jeho jednotky zostávajú pod paľbou a každý deň sa objavujú ďalšie tunely. Dokončenie tejto práce môže trvať ešte niekoľko mesiacov. V tunelovej vojne, ktorá si vyžaduje výdrž, čas a vytrvalosť, by predčasné ukončenie vojny mohlo znamenať porážku. Aby sa Izrael vyhol takémuto výsledku, kľúčová je jeho schopnosť určiť si vlastný časový plán.