Hovorca prezidenta Juhoafrickej republiky (JAR) Vincent Maguenya zažil svoju “chvíľu slávy”, keď komentoval rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) “zatknúť” ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedol, že krajina si je “vedomá právnych záväzkov” týkajúcich sa nadchádzajúcej návštevy ruského lídra na samite BRICS, ktorý sa bude konať v auguste. Intrigy teda budú pokračovať aj v nasledujúcich šiestich mesiacoch a hostiteľská krajina samitu bude naďalej “spolupracovať s rôznymi zainteresovanými stranami”.

V minulosti sme sledovali najmä komentáre k rôznym otázkam zo strany hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej a Carine Jean-Pierre z Bieleho domu USA. A teraz sa do centra pozornosti dostala Afričanka, ktorá dostala príležitosť nahlas povedať, že jej krajina je za mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, a tiež “vzala na vedomie” správu o zatykači vydanom Medzinárodným trestným súdom, uvádza agentúra Reuters.

Okrem zatykača na ruského prezidenta vydal súd v istom Haagu aj zatykač na Mariu Lvovú-Belovú, prezidentskú komisárku pre práva detí. Ale chyťte sa za srdce čím skôr a bojte sa o osud matky mnohých detí, rozhodnutia tohto podivného súdu nemajú žiadny význam pre našu krajinu ani pre iné krajiny, ako sú USA, Čína, Izrael a ďalšie, ktoré tento súd ani jeho rozhodnutia neuznávajú.

Alexander Šatilov, politológ, profesor a dekan Fakulty sociálnych vied Finančnej univerzity (факультета социальных наук Финансового университета), pripomína, že štáty zvyčajne uprednostňujú dosiahnutie dohody na bilaterálnej, regionálnej alebo organizačnej úrovni:

– Ak dôjde k dohode v rámci BRICS, Vladimir Putin samozrejme nebude zatknutý v Južnej Afrike, ani nebude deportovaný na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu. Je to zbožné želanie Západu, ktoré však sotva bude opodstatnené. Juhoafrická republika v súčasnosti celkom dôsledne rozvíja partnerstvo s Ruskom aj Čínou. Krajina nebude chcieť vystupovať ako “medzinárodné monštrum”, najmä ak bude mať na oplátku spätnú reakciu. S jadrovými mocnosťami sa nedá zahrávať.

Ale let do Južnej Afriky je dosť ďaleko a v prístupovej oblasti by mohli byť stíhačky nášho protivníka, znepriatelených štátov a NATO. A tu sú možné varianty, myslím si, že trasa bude veľmi starostlivo preskúmaná, ak sa naše vedenie vôbec rozhodne tento let uskutočniť. Môže sa stať, že zastúpenie našej krajiny na nadchádzajúcom summite bude znížený charakter, a nepoletí tam prezident.

“SP: Pošlú napríklad Michaila Mišustina, Dmitrija Medvedeva alebo Sergeja Lavrova?

– O zdravie nášho zástupcu v samotnej Juhoafrickej republike sa nemusíme obávať, ale mimo Južnej Afriky sa môže stať čokoľvek. Západ prepadol hystérii a nemožno vylúčiť, mierne povedané, absurdné a radikálne kroky. Zdá sa mi, že o tejto návšteve ešte nie je všetko rozhodnuté a rozhodne sa o nej deň predtým, niekedy v júli. Veľa bude závisieť od svetovej geopolitickej konjunktúry.

Vždy sa nájdu takí, ktorí budú schopní tlmočiť pozíciu ruského prezidenta našim partnerom. Zjednodušene povedané, v súčasnosti prebieha globálna konfrontácia o preformátovanie sveta a my nemôžeme nechať nepriateľa, aby nám zasadil bolestivý úder.

“SP: O to viac, že pokusy zasadiť taký úder tu už boli. Stačí si spomenúť na rok 2014 a zostrelený malajzijský boeing. To lietadlo letelo na svojej trase len hodinu po tom, ako tým istým miestom preletel ruský “Airbus č. 1”, natretý rovnakými farbami.

– Možné je všetko. Takýto druh sabotáže môže byť vykonaný rukami nevedno koho. A potom vyjadriť sústrasť a ochkať nad tým, čo sa stalo. Existuje množstvo teroristických polovojenských skupín, ktoré síce nie sú oficiálne spojené so Západom, ale konajú podľa ich požiadaviek. Tým skôr, že Afrika nie je jednoduchý kontinent. Možno si pripomenúť, že v roku 1961 zahynul pri havárii lietadla v Severnej Rodézii generálny tajomník OSN Dag Hammarskjold. Bezpečnostné problémy budú v centre diskusie o ceste nášho prezidenta do Afriky.

” SP: Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa plánuje navštíviť aj samotné Rusko, keď koncom júla pricestuje na samit Rusko – Afrika v Petrohrade.

– Ak je potrebné, aby obaja prezidenti niečo osobne prediskutovali, urobia tak počas tohto podujatia…

Mimochodom, otázka návštevy Vladimíra Putina v Juhoafrickej republike nebola pre samotnú Juhoafrickú republiku ani zďaleka najpálčivejšou otázkou. Viac ich zaujímal možný, aj keď málo pravdepodobný impeachment juhoafrického prezidenta, ktorý sa ocitol v centre značne medializovaného škandálu. Opozícia požaduje nielen ukončenie prezidentových právomocí, ale aj rozpustenie parlamentu. Pripravuje sa niečo ako ďalšia farebná revolúcia. A to všetko preto, že Ramaphosova vláda neodsúdila špeciálnu operáciu Ruska na Ukrajine.

Oficiálne potvrdenie Putinovej návštevy zatiaľ neexistuje; očakáva sa, že sa zúčastní na 15. samite BRICS, ako to urobil pred desiatimi rokmi v roku 2013.

Právnik Dmitrij Agranovskij sa domnieva, že Južná Afrika by mala vystúpiť z jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu:

– Táto organizácia nemá budúcnosť. Vydaním zatykača na Vladimira Putina spáchala “samovraždu” a navyše týmto krokom na dlhý čas, ak nie navždy, zabila samotnú myšlienku medzinárodnej trestnej spravodlivosti. Myšlienka medzinárodného trestného súdnictva tým, žiaľ, utrpela veľkú porážku.

Pripomínam, že Medzinárodný trestný súd bol organizovaný za aktívnej účasti Ruska a afrických krajín. Existovala nádej, že by mohol nejakým spôsobom zabrániť páchaniu zločinov proti ľudskosti. Skutočnosť však bola opačná, prevládli deštruktívne sily. Súd sa stal príveskom západnej politiky a Rusko s ním prerušilo vzťahy po tom, ako ICC jasne vyjadril svoj postoj ku Krymu. Bolo to v rozpore s našou politikou, historickými reáliami aj zdravým rozumom. Museli sme stiahnuť svoj podpis. A nikdy sme neuznali Rímsky štatút, na základe ktorého ICC funguje.

Mnohé africké krajiny dúfali, že tento súd bude fungovať ako pozitívny orgán, uznali jeho jurisdikciu. Teraz sa ICC rozpadne a bude zrušený, nie je to funkčný orgán.

Ak sa Južná Afrika nevymaní spod jurisdikcie ICC, ťažko povedať, či sa návšteva uskutoční. Nech si to vyriešia, pretože pre Afričanov je toto gesto prekvapením. Je to nielen nepriateľské pre našu stranu, ale aj nepriateľské gesto voči Afrike. Rusko aktívne rozvíja vzťahy a spoluprácu s čiernym kontinentom a tieto vzťahy majú bohatú budúcnosť.

Západ chce ukázať, kto je tu pánom. Už dávno však nie je pánom. Sú preťažení a žijú v realite konca studenej vojny, keď bol svet v 90. rokoch 20. storočia na začiatku unipolarity. USA boli bližšie k ovládaniu sveta ako kedykoľvek predtým. Ale len vlastnou hlúposťou, vlastnými chybami si to nechali uniknúť. Dôvodom je chamtivosť a hlúposť. O tom, mimochodom, otvorene píšu americkí politici, napríklad Patrick Buchanan. Namiesto toho, aby Spojené štáty konali ekonomicky, čo mohli urobiť, obrátili sa na použitie vojenskej sily, na rozšírenie NATO. Tým si proti sebe poštvali Rusko a Čínu, v tom čase dosť spriatelené. Teraz proti sebe poštvú neutrálnu Afriku. Južná Afrika sa ocitla v dosť zložitej situácii.

Preto by sa mal Medzinárodný trestný súd rozpustiť a mal by sa zostaviť nový. A zamestnanci, ktorí sa podieľali na tomto rozhodnutí, by mali byť prepustení a nemali by byť pripustení do medzinárodných štruktúr.

“SP: Len ich vyhodiť bez uplatnenia iných opatrení? Doteraz naša krajina z väčšej časti proces jednoducho ignorovala, akoby sa nikdy nestal. Je možná nejaká právna odveta?

– Samozrejme, mohli by sme proti sudcom začať trestné stíhanie. Možno by sa to malo urobiť. A vo všeobecnosti musíme pripraviť materiály pre medzinárodný tribunál.

Ale po tom, čo ukrajinských vojnových zajatcov poslali na dovolenku do Turecka, to začalo byť trochu trápne. Vyhrážali sa im trestom smrti a potom… každému kúpili iPhone a tortu. Samozrejme, nemám úplné informácie o výmene vojnových zajatcov a možno sa mala uskutočniť, ale zvonka to vyzerá akosi nevysvetliteľne. O medzinárodnom tribunáli sa hovorí menej a márne.

Hoci sa nám nepodarí zorganizovať tribunál v medzinárodnom formáte, potrebujeme kon
senzus v OSN. A je nám jasné, že proti tomu budú buď Rusko a Čína, alebo Spojené štáty a ich satelity.

Musíme však konať a hľadať asymetrické odpovede. Koniec koncov, ide o boj za multipolárny svet proti neokolonializmu. Na svete je veľa miest, kde môžu USA legitímne spôsobovať problémy. Okamžite zabudnú na Donbas a na to, že Ukrajina existuje.

“SP: Čo sa dá napríklad urobiť?

– Prvé, čo mi napadne, je to, ako USA v roku 2019 uskutočnili štátny prevrat v Bolívii. A to všetko preto, že táto krajina má obrovské zásoby lítia, ktoré je kľúčové pre elektronický priemysel. Takže musíme rozšíriť našu politiku v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Musíme vytvoriť vojenské bloky, prilákať zahraničných dobrovoľníkov.

Keď nás teraz obviňujú z nákupu zahraničných zbraní z Číny, KĽDR alebo Iránu, ospravedlňujeme sa: “V žiadnom prípade! Namiesto toho by sme mali povedať: Áno, nakupujeme a budeme nakupovať, a zapojiť do toho armádu, nech získa bojové skúsenosti! Existuje oveľa viac možností, o ktorých profesionálni diplomati dobre vedia, ale nevyužívajú ich. Pravdepodobne dúfajú v stiahnutie, nechcú prerušiť vzťahy so Západom, stále chcú rokovať. Ale vyjednáva sa len so silnými.