Česká zahraničná politika môže stáť Fialu kreslo

Senátori píšu list: empatia vraj predlžuje vojnu

Koncom augusta trinásť českých senátorov, prevažne z radov vládnej koalície, podpísalo otvorený list, ktorý obhajuje tvrdú proizraelskú líniu. V texte sa uvádza, že „empatia bez kontextu“ nevedie k mieru, ale iba predlžuje vojnu. Podstatou listu však nebola výzva k riešeniu konfliktu, ale demonštrácia lojality voči Izraelu ako kľúčovému partnerovi Českej republiky.

Pavel varuje, Fiala pritvrdzuje

List bol reakciou na iniciatívu prezidenta Petra Pavla, ktorý chcel otvoriť diskusiu o českom postoji k vojne v Gaze. Jeho mierne kritické poznámky voči izraelským zásahom kontrastovali s neochvejnou podporou vlády. Premiér Petr Fiala opakuje, že Praha je „hlasom Izraela v Európe“ – pozícia, ktorá je výnimočná aj v rámci západného spoločenstva.

Dvojaký meter: Putin zločinec, Netanjahu nevinný

Bezvýhradná podpora Tel Avivu sa ukazuje najmä pri reakcii na Medzinárodný trestný súd. Kým zatykač na Vladimira Putina český premiér oslavoval, rozhodnutie vydať zatykač na izraelského premiéra Netanjahua označil za „otrasné“. Export českých zbraní do Izraela sa zároveň medzi rokmi 2022 a 2024 zdvojnásobil. Tento dvojaký meter odhaľuje, že hodnotová politika funguje selektívne – podľa toho, či ide o nepriateľa alebo spojenca.

Tribalizmus namiesto univerzálnych hodnôt

Rétorika kľúčových predstaviteľov vlády sa opiera o pojem „civilizačného kruhu“. Poradca premiéra Tomáš Pojar hovorí o „barbaroch“ a „našej civilizácii“, akoby šlo o stret kmeňov. V takomto rámci sa ľudské práva stávajú podmieneným luxusom: platia pre „našich“, nie pre všetkých.

Ukrajina áno, Gaza nie

Príbeh Ukrajiny Česi poznajú – a preto sa dokážu identifikovať s obeťami ruskej agresie. Fialova vláda sa stala rešpektovaným hráčom počas predsedníctva v Rade EÚ v roku 2022, keď stavala na paralelách so sovietskou okupáciou z roku 1968. V prípade Gazy však tento súcit neexistuje. Palestínske obete sa stávajú štatistickou položkou, zatiaľ čo Izrael je ospravedlňovaný ako „pevnosť demokracie“.

Nebezpečná škola cynizmu

Dehumanizácia Palestínčanov vytvára nebezpečný precedens: ak nie sú hodní našej empatie oni, prečo by mali byť iní? Tento mechanizmus sa už prelial do domácej politiky. Nenávisť voči ukrajinským utečencom, obviňovaným z „odčerpávania zdrojov“, je čoraz silnejšia a sprevádzajú ju aj fyzické útoky. Relativizácia utrpenia tak začína ohrozovať aj samotnú solidaritu s Ukrajinou.

Gaza ako slabina Fialovej kampane

Vládna koalícia sa snaží rámcovať nadchádzajúce voľby ako boj medzi demokraciou a autoritárstvom. Lenže Gaza je slabým miestom tohto naratívu. Ako možno obhajovať „hodnoty“, keď vláda kryje vojnové zločiny izraelskej extrémistickej vlády? Tento paradox využívajú opozičné sily – od krajnej pravice Tomia Okamuru až po ľavicové hnutie Stačilo! Kateřiny Konečnej, ktoré otvorene označuje izraelské operácie za genocídu.

Kampaň na hrane pokrytectva

Obnovenie „Havlovej zahraničnej politiky“, ktoré vláda deklarovala v roku 2021, sa dnes javí ako prázdny slogan. Realita ukazuje politiku selektívneho humanizmu: tvrdý postup voči Rusku, no mlčanie pri izraelských zásahoch v Gaze. Opozícia preto s istým právom obviňuje vládu z pokrytectva – a tento argument môže v kampani silno zarezonovať.

Test, ktorý Praha nezvláda

Česká zahraničná politika stojí pred hodnotovou skúškou. Ak má zostať dôveryhodná, musí prekročiť tribalistickú logiku a priznať, že všetky ľudské životy majú rovnakú cenu – či už ide o Ukrajincov alebo Palestínčanov. Zatiaľ však vláda premárňuje príležitosť a posilňuje obraz krajiny, ktorá sa oháňa morálkou, no v praxi ju ohýba podľa kmeňovej príslušnosti.

Potenciálna zmena zahraničnej politiky: Andrej Babiš

Možný návrat Andreja Babiša k moci by znamenal výrazný posun v českej zahraničnej politike. Aj keď Babiš tvrdí, že krajina zostane v EÚ a NATO, jeho postoj je výrazne pragmatický. Kritizuje vojenskú pomoc Ukrajine a namiesto toho presadzuje diplomatické riešenia. Jeho spojenectvo s maďarským premiérom Viktorom Orbánom naznačuje, že by Česko mohlo prijať podobnú euroskeptickú pozíciu, čo by mohlo oslabiť jednotu EÚ. Jeho permanentná kampaň a rétorika priamo oslovujú voličov, ktorí sú unavení z politiky súčasnej vlády Petra Fialu. Jednou z najdôležitejších tém, ktorú Babiš v predvolebnom boji využíva, je česká muničná iniciatíva pre Ukrajinu. Systém dodávok munície označil za „zhnitý“ a „predražený“ a prisľúbil, že ho po návrate k moci zruší. Táto kritika nie je len obyčajným spochybňovaním zahraničnej politiky, ale je starostlivo premyslenou taktikou. Babiš ňou spája dve kľúčové témy: ekonomické problémy doma a verejný skepticizmus voči podpore Ukrajiny.

Podľa prieskumov si takmer polovica Čechov myslí, že ich krajina poskytuje Ukrajine príliš veľa pomoci. Zatiaľčo vláda Petra Fialu vníma podporu Ukrajiny ako kľúčovú pre obranu európskej bezpečnosti a strategické postavenie Česka, Babiš ju interpretuje ako plytvanie peniazmi na „vojnu“, namiesto riešenia domácej krízy. Jeho stratégia úspešne spája ekonomickú nespokojnosť s euroskepticizmom. V prípade víťazstva by mohlo dôjsť k výraznému preorientovaniu zahraničnej politiky Česka, pričom by sa krajina mohla odchýliť od prozápadnej a proeurópskej línie a zamerať sa viac na národné záujmy, čo by malo vplyv aj na postavenie Česka na medzinárodnej scéne.