Môj profil 
Predplatné
Zvolen 14. marca 2015 (TASR/HSP)
Štvrťfinálové série boli v znamení rôznych osobitostí
Pre Zvolenčanov to bol naozaj piatok 13-teho, smutný a smoliarsky. Podľahli Popradu 0:1 po samostatných nájazdoch a vo štvrťfinále play off hokejovej extraligy sa definitívne rozlúčili s divákmi. Hriať pri srdci ich mohla práve rozlúčka, ktorá mnohým hráčom vohnala aj slzy do očí. Bola úprimná, nefalšovaná, okrem sklamania odrážajúca hlavne vzťah ku klubu.
Štvrťfinálové série boli v znamení rôznych osobitostí, každá jedna zaujala niečím iným. Tá popradsko-zvolenská upútala hlavne tým, že bola najdlhšia, najdramatickejšia. Zriedkavý výsledok rozhodujúceho siedmeho zápasu 0:0 po riadnom hracom čase i 10-minútovom predĺžení hovoril za všetky komentáre. Ešte aj v samostatných nájazdoch sa obe mužstvá pretláčali dlho remízovo a až štvrté strieľania dvojičiek rozlúštili tajničku. Mala šesť okienok, bola pripravená ako na šesťpísmenkový Poprad, tak aj na Zvolen. Trefne to vyjadril slovami tréner HKM Josef Turek, že hokejový pánboh si zvolil tak, ako si zvolil a spochybňovať jeho voľbu by nebolo správne.
Do šiestich okienok tajničky by sa mohlo vložiť predchádzajúcich šesť zápasov, zo zvolenského pohľadu 3:4, 2:1, 3:2sn, 1:3, 4:3pp, 4:5. Práve oni potisli sériu do siedmeho s kurióznymi 0:1 po samostatných nájazdoch. Bol to zápas, ktorému svedčí prívlastok nevyspytateľný, pretože mužstvá často pod ťarchou psychiky hrávajú v ňom úplne inak. Tak ako vyhral Poprad, mohol aj Zvolen, dokonca mal k tomu počas prevahy v závere dosť blízko. Na rozdiel od predchádzajúcich troch víťazných zápasov mu však nepomohol gól Michala Chovana. Predtým trikrát rozhodol, v riadnom čase, v samostatných nájazdoch i v predĺžení.
Aj iné pozoruhodnosti sa mohli dosadiť do šiestich okienok tajničky. Okrem fenoménu Chovana ďalší výrazný, o ktorý sa postaral 42-ročný Kroták s hetrikom v šiestom meraní síl. Aj obaja brankári Baroš a Kostúr by si zaslúžili figurovať v tajničke, pretože udržať si zhodne čisté konto v siedmom súboji vždy vzbudzuje mimoriadnu pozornosť. Štvrté okienko vyplnil Richard Rapáč s náhlou smrťou pre Zvolenčanov v ôsmom samostatnom nájazde. Piate by mohlo patriť emóciám, vnímať ich amplitúdu medzi divákmi, na ľade a v šatni sa rovnalo stavom infarktovým i blaženým. O vlastníctvo šiesteho okienka v samostatnej podobe si zažiadal mladý zvolenský brankár Baroš. V 21 rokoch vhupol do série s Popradom v druhom zápase a ak by sa udeľovala cena za najlepšieho nováčika, tak by sa v predvolebnej kampani ocitla jeho tvár na veľkoplošných plagátoch v plnej kráse.
Poprad postúpil do semifinále po štyroch rokoch, lebo okrem iných predností mal Arneho Krotáka, osobnosť rozhodujúcu, nenahraditeľnú. „Sme šťastní, bola to ťažká séria, hráči už mali toho dosť,“ vydýchol si s úľavou kapitán. „Našim zmäteným hlavám dlhšie trvalo, kým pochopili, že nájazd Rapáča všetko rozhodol. Kulisa bola krásna, séria nás stála hrozne veľa síl.“
Tréner Zvolenčanov Josef Turek misiu pod Pustým hradom síce nepremenil na vytúžený postup, no vzhľadom na celú sezónu a problémy v nej s doplnením kádra sa môže považovať za úspešného kouča. „Ukázalo sa, aký strašne dôležitý je prvý zápas. Prehrali sme ho, tri dni som tu nebol, mal som horúčky 39, zapálil sa mi lakeť, Je to trénerská smola, príprava na zápasy s mojím rozborom utrpela. Doplatili si aj na obrancov, odišli nám štyria, piati, počas sezóny sme ich nedoplnili, čo je aj poučenie do budúcnosti, žiadna rovnocenná náhrada nenastala.“
Tých momentov, keď nebolo Popradu príliš dobre, sa nakopilo podľa trénera Milana Jančušku niekoľko, za všetky spomenul dva. „Prvý zápas sme doma prehrali v samostatných nájazdoch, piaty zápas vo Zvolene sme vyhrávali 3:2 a prehrali ho v predĺžení. Šachová partia s viacerými šancami vyvrcholila v samostatných nájazdoch a v nich rozhodujú pevné nervy a šťastie, ktorému sme išli naproti. Zo siedmich zápasov sme len jeden prehrali v riadnom hracom čase, aj to svedčí o tom, že sme mali o niečo navrch ako súper.“
ru
,
