Pozrime sa bližšie na to, kto ako hlasoval. S výnimkou hnutia Sme rodina jednotlivé poslanecké kluby aj odídenci z nich hlasovali jednofarebne, tak ako sa očakávalo: Smer-SD, ĽSNS, Hlas-SD, Republika na jednej strane, SaS na druhej strane, tam neboli žiadne prekvapenia.

Hnutie OĽaNO hlasovalo tiež jednofarebne, s výnimkou dvoch poslancov: Milan Kuriak a Romana Tabák si dovolili hlasovať proti vazalskej zmluve (podobne hlasoval aj poslanec Martin Čepček, ktorý však klub OĽaNO už dávnejšie opustil).

Ako sa ospravedlnili

Kuriakovi a poslankyni Tabák treba vysloviť pochvalu za statočnosť, lebo odteraz sa všetky prestitútske pravdomety otočia proti nim. Kto by si azda myslel, že oni len omylom stlačili nesprávne tlačidlo, tak nie: oni svoj postoj už aj vysvetlili. „Mnohých z vás prekvapím, možno nepoteším, niektorých možno aj šokujem. Rozhodla som sa hlasovať proti zmluve,” napísala na sociálnej sieti Tabák.

A objasnila svoje hlasovanie takto: 1) Slovensko je členom NATO a to je pre mňa postačujúca garancia našej bezpečnosti. 2) Očakávala som posúdenie zmluvy Ústavným súdom zo strany pani prezidentky. 3) Vnímam postoje a nálady obyvateľov Slovenska a je jasné, že väčšina z nich s Dohodou nesúhlasí.

Podobne aj poslanca Kuriaka hneď zavolali na koberček do centrály extrémistického dezinformačného kanála N a aj on sa musel doslova ospravedlňovať, prečo hlasoval proti: „Mnohí túto zmluvu zľahčujú, ale ja v nej vidím potenciálnu hrozbu. Okrem toho si myslím, že nám ju nebolo treba. Máme zmluvu s NATO, ktorú považujem za postačujúcu. Jej výhodou je, že je tam zastúpenie aj európskych krajín. Niečo nad rámec nebolo vhodné, najmä nie v súčasnosti, keď je na rusko-ukrajinských hraniciach napätie. Určite to bolo minimálne zle načasované.“

Boli Kollárovci vydieraní?

Samostatnou kapitolou je hlasovanie klubu Sme rodina: z pätnástich prítomných poslancov ôsmi hlasovali za zmluvu, šiesti proti zmluve a predseda Boris Kollár – ako jediný z celého parlamentu – sa zdržal. Hnutie deklaruje, že jeho poslanci mali voľnú ruku, aby hlasovali podľa svojho svedomia, ako chcú. Šíria sa však aj iné reči. Vraj to ich hlasovanie za zmluvu tak celkom dobrovoľné nebolo.

Podľa verzie z parlamentných kuloárov, ktorej nemusíme veriť (ale môžeme), to vraj bolo tak, že predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár vraj bol vydieraný, že jeho hnutie musí „dodať“ osem hlasov, aby zmluva bezpečne prešla. Zrejme v OĽaNO do poslednej chvíle nebolo jasné, koľkí poslanci budú poslúchať (a koľkí vôbec budú vedieť, kde ktoré tlačidlo majú stlačiť). Asi kvôli tomu sa aj hlasovanie trochu oneskorilo a preto sa možno aj niektorí poslanci Kollárovho hnutia dozvedeli až na poslednú chvíľu, že musia hlasovať inak, než pôvodne chceli.

Aby sa predseda Boris Kollár sám mohol zdržať (jeho jednoznačné hlasovanie, či už pre alebo proti, by bolo príliš vážnym politickým gestom), potravinový kritik Patrick Linhart, ktorý sa ešte pár hodín pred hlasovaním dušoval, že zmluvu nepodporí, vraj dostal na poslednú chvíľu príkaz, že za ňu musí zahlasovať. V dôsledku toho teraz musí čeliť (nielen) na sociálnej sieti obrovskej záplave zúrivých reakcií ľudí, ktorí mu verili.*

Podobne zvláštne je to aj s ďalším poslancom hnutia Sme rodina, nevlastným bratom samotného predsedu Kollára Ľudovítom Gogom. Ten bol vnímaný ako hlavný predstaviteľ pronárodnej tváre tohto hnutia, ktorý je zodpovedný za spoluprácu hnutia s európskymi subjektmi združenými v politickej skupine Identita a demokracia (ID). Goga napríklad pritiahol na Slovensko Marine Le Penovú, francúzsku političku, ktorá sa zaviazala vyviesť Francúzsko z NATO a sféry vplyvu USA. Naozaj hlasoval za odovzdanie našich letísk cudzincom aj on celkom slobodne, z presvedčenia?

Akú slobodu majú poslanci?

Čo k tomu dodať? Nuž, to je tak, keď chcete sedieť na dvoch stoličkách, alebo skôr, byť medzi dvomi mlynskými kameňmi – skôr či neskôr vás to zákonite zomelie. K „nezávislosti“ koaličných poslancov a „slobode“ ich rozhodovania pri hlasovaní toho bolo v minulosti už povedané veľa. Pekne to ilustrujú aj zábery, ktoré sme urobili počas hlasovania z balkóna Národnej rady. Vidno na nich ako Juraj Krúpa (OĽaNO) a Anna Zemanová (SaS) rukami inštruovali poslancov svojich klubov, ako majú hlasovať. V prípade pozmeňovacích návrhov, ktorými sa opozícia zúfalo snažila ešte na poslednú chvíľu hlasovanie o zmluve oddialiť, ukazovali palec dole – pri hlasovaní o samotnom schválení vazalskej zmluvy ukazovali palec hore (viď tu).

Na rozdiel od hnutia Sme rodina, jednoznačne sa k veci postavila strana Hlas-SD, ďalší zo subjektov, ktoré sa snažia lavírovať v stredovom priestore medzi dvomi tábormi, vlasteneckým a globalistickým. Pravda, oni to mali jednoduchšie: nie sú v koalícii.

Pellegriniho jedenástka poslancov hlasovala proti zmluve, čo potešilo mnohých potenciálnych voličov a vzbudilo v nich nádej, že sa tento subjekt predsa len prinavráti do vlasteneckého košiara. O tom začali panovať veľké pochybnosti najmä po nedávnom Pellegriniho vyjadrení: keď si myslel, že sa jeho slová nedostanú na verejnosť, dal koaličnému ministrovi celkom jasne a nedvojzmyselne najavo, že zo Smeru-SD a tmavých sfér opozície „neodišiel preto, aby sa tam znova vrátil“, a že ľudí z tohto tábora považuje za „dezolátov“ (písali sme o tom tu).

A preto v tomto prípade bude asi lepšie byť opatrný. Povedzme k tomu len tri podstatné veci: a) poslanci za Hlas-SD sa v rozhodujúcej chvíli pridali na tú správnu stranu, b) keby tak neurobili, ich preferencie by zaznamenali svetový rekord v skoku do hĺbky, c) vopred bolo jasné a v rámci internacionály priateľov USA skoordinované, že koalícia „to dá“ aj bez hlasov Hlasu-SD.

Ivan Lehotský

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme Vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.