Prípad maďarského občana Józsefa Sebestyéna, ktorý bol dobitý na smrť ukrajinskými vojakmi, teraz vyvoláva otázku, či môžu byť vrahovia vydaní do Maďarska. Európske súdy doposiaľ prejednávali množstvo podobných prípadov, ktoré sa týkali hlavne Cypru a Turecka.
Zabitie Józsefa Sebestyéna
Uprostred leta ostalo Maďarsko v šoku. Denník Mandiner uprostred leta exkluzívne informoval o tom, že ukrajinskí náborári tak brutálne zbili maďarského muža zo Zakarpatskej oblasti, že neskôr zraneniam podľahol. O smrti Józsefa Sebestyéna sme informovali aj my vo viacerých článkoch.
József Sebestyén bol napadnutý ukrajinskými vojakmi (tzv. náborármi) počas núteného odvodu. Vojaci ho údajne zbili železnými tyčami a o niekoľko týždňov neskôr tento Maďar podľahol zraneniam v nemocnici v Berehove.
Na internet sa dokonca dostal aj videozáznam, ktorý zachytáva 45-ročného muža v bezvládnom stave a ukrajinských vojakov, ktorí sa mu v tábore vysmievajú a ponižujú ho. Neskôr internetom kolovalo aj video z nemocnice.
Dva dni po zverejnení prípadu maďarské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ukrajinského veľvyslanca v Budapešti.
Premiér Viktor Orbán, rovnako ako celá verejnosť, ostal správami o úmrtí Sebestyéna šokovaný a na svojej stránke na sociálnej sieti napísal odkaz: „József Sebestyén bol jedným z nás, Maďar, ktorý bol ubitý na smrť, patril do našej komunity“.
Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj v súvislosti s týmto prípadom uviedol, že podľa oficiálneho stanoviska Ukrajiny sú vyhlásenia maďarského vedenia o mobilizácii na Ukrajine „manipulatívne“.
„Úplne skresľujú skutočnú situáciu a slúžia ruskej propagande,“ tvrdí hovorca ukrajinskej strany.
Denníku Mandiner sa podarilo získať posledné vyhlásenie Józsefa Sebestyéna, v ktorom tvrdil, že on a mnoho ďalších ľudí bolo odvezených do lesa, kde ich bili po celom tele a udierali do hlavy. Maďar bol bitkou a vyhrážkami smrťou nútený podpísať papiere o povolaní do vojska. „Povedali mi, že ak niečo nepodpíšem, dostanú ma na „nulu“,“ stojí v jeho výpovedi.
„Veľmi to bolelo, nemohol som sa hýbať. Niektorí vojaci ma hodili do blata, aby som tam spal,“ povedal.
Ukrajinský štátny vyšetrovací úrad nezačal vyšetrovanie smrti maďarského muža zo Zakarpatskej oblasti s odôvodnením, že nie je dostatok údajov na konanie a nie je dostatok dôkazov na začatie vyšetrovania. Rodina vyhlásila, že rozhodnutie neakceptuje a podá odvolanie.
Čo hovorí medzinárodné právo?
Denník Mandiner sa preto obrátil na experta v oblasti medzinárodného a trestného práva, právnika Pála Bátkiho. Denník chcel zistiť, aké možnosti má rodina mŕtveho maďarského občana k dispozícii, a opýtal sa experta, čo hovorí medzinárodné právo o tom, či by mohli byť údajní vrahovia Józsefa Sebestyéna v takejto situácii vydaní do Maďarska.
Podľa právnika sa vydávanie riadi medzinárodnými dohovormi a v tomto prípade je vydanie možné, teda existuje takáto možnosť, pretože medzi Maďarskom a Ukrajinou existuje Dohoda o vydávaní osôb.
Expert na medzinárodné a trestné právo dodal, že právnym základom pre vydanie osôb je Dohovor Rady Európy o vydávaní osôb (Európsky dohovor o vydávaní osôb z roku 1957), ktorého signatárom je aj Ukrajina.
„Pre ujasnenie je dôležité poznamenať, že nejde o orgán EÚ, ale o regionálnu medzinárodnú organizáciu so sídlom v Štrasburgu, ktorá má v súčasnosti 46 členov, vrátane Maďarska a Ukrajiny,” pokračoval.
Podľa odborníka je dôležité vedieť, že v konaní o vydaní osôb konečné rozhodnutie o vydaní prijíma minister spravodlivosti, ale tomu predchádza dvojstupňové súdne konanie.
„Rozhodnutie ministra je politickým rozhodnutím a zohľadňuje politické hľadiská. Nie je povinný svoje rozhodnutie odôvodňovať a neexistuje možnosť právneho opravného prostriedku,“ dodal.
Pál Bátki zdôraznil, že súdne konanie predchádzajúce rozhodnutiu minsitra sa týka toho, či existujú nejaké právne prekážky vydania. „Ak súd zistí prekážku, minister spravodlivosti je povinný vydanie odmietnuť; ak neexistujú žiadne prekážky, minister môže slobodne rozhodnúť, či žiadosti vyhovie,“ priblížil.
Advokát prezradil, že maďarsko-ukrajinské vzťahy aj konkrétny prípad sú natoľko prepletené s politikou, že vydanie je vysoko nepravdepodobné.
„Vydanie by aj tak nebolo bežné, pretože ak by medzi oboma krajinami neexistovalo politické napätie, každý štát by vyšetroval a stíhal trestné činy spáchané na svojom území a ani jeden štát by sa v takýchto prípadoch nevzdal svojho práva na trestné stíhanie,“ povedal.
Na otázku, ako medzinárodné právo chráni ľudí v podobných situáciách, Pál Bátki vysvetlil, že v takýchto prípadoch to nie je Zákon o vydávaní osôb (rsp. Dohoda o vydávaní osôb) a ani medzinárodné právo, čo chráni práva príbuzných, ale ľudské práva.
Podľa odborníka sa Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktorý je jedným z orgánov Rady Európy, zaoberá prípadmi zmiznutí a nevyriešených vrážd na základe Dohovoru o ľudských právach. „Takéto prípady porušujú hlavne článok 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na život,“ spresnil.

„Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musí členský štát nielen zabrániť úmyselnému odňatiu života, ale má aj povinnosti v súvislosti s právom na život, t. j. štát musí prijať potrebné opatrenia na ochranu života,“ vysvetlil expert.
Pál Bátki dodal, že to zahŕňa aj vykonanie účinného vyšetrovania, čo znamená, že ak niekto zomrie alebo zmizne za podozrivých okolností, štát musí začať účinné a nezávislé vyšetrovanie, ktoré je schopné odhaliť okolnosti udalostí a identifikovať zodpovedných.
Podľa neho, ak štát nesplní tieto povinnosti, môže to predstavovať porušenie článku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
V prípadoch zmiznutia ESĽP často konštatuje, že štát porušil nielen právo na ochranu života tým, že neuskutočnil účinné vyšetrovanie, ale aj zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania stanovený v článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, najmä pokiaľ ide o utrpenie rodinných príslušníkov zmiznutej osoby.
„Je dôležité poznamenať, že ESĽP nevyšetruje samotnú vraždu alebo zmiznutie, ale skôr to, či orgány príslušného členského štátu prijali primerané opatrenia na vyšetrenie trestných činov a postavenie páchateľov pred súd. Pred súdom bolo mnoho takýchto prípadov, ktoré sa týkali hlavne Cypru a Turecka,“ dodal.
Ako sme spomenuli vyššie, maďarsko-ukrajinské vzťahy aj konkrétny prípad sú natoľko prepletené s politikou, že vydanie vojakov zodpovedných za smrť Józsefa Sebestyéna je vysoko nepravdepodobné.
Prečítajte si tiež:
Kyjev a Moskva podľa Trumpa sľúbili, že ukončia vzájomné útoky na energetické ciele
Americký prezident Donald Trump v pondelok zopakoval svoje tvrdenia, že za nedostatok ropy a vysoké ceny nafty môže vojna na…
Zelenskyj zastaví útoky na energetiku a lodnú dopravu Ruskej federácie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vyhýbavo vyjadril k vyhláseniu Trumpa, podľa ktorého Ukrajina súhlasila, že nebude útočiť na ruské energetické…
Slovensko a Francúzsko blokujú predĺženie sankcií proti Rusku. Použilo sa preto šalamúnske riešenie
Francúzske a slovenské veto prinútilo veľvyslancov členských štátov Európskej únie predĺžiť individuálne sankcie voči viac než 3000 ruským jednotlivcom a…
Zo 146 piesní vybrali 12 finalistov 42. ročníka Košického zlatého pokladu
Do 42. ročníka autorskej pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad sa prihlásilo 146 pôvodných slovenských piesní rôznych žánrov nielen zo Slovenska,…
Sikorski hovorí o šiestich týždňoch na zničenie ruských rafinérií. Moskva reagovala
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski tvrdí, že v prípade priameho ruského útoku by Poľsko a jeho spojenci disponovali takou…






















