Môj profil 
Predplatné
„Darí sa aj trhu práce, miera nezamestnanosti v tomto roku klesla na jednocifernú úroveň a Slováci aj reálne zarábajú viac, keďže inflácia sa nachádza v zápornom teritóriu, na historických minimách. To hovoria štatistiky. Aké sú však názory a očakávania našincov na vývoj v ekonomike či ich finančnú situáciu a možnosti, sa pozrieme v nasledujúcom texte. Pri spracovaní sme vychádzali z publikácie Spotrebiteľský barometer III., ktorú zverejnil Štatistický úrad SR,“ uvádzajú vo svojej analýze analytičky Poštovej banky Ing. Jana Glasová a Ing. Dominika Ondrová.
V júli sa Slováci, v porovnaní so začiatkom tohto roka, stali o niečo väčšími pesimistami. Kým v januári očakávalo zlepšenie ekonomickej situácie 23 % domácností, v júli to bola rovná pätina. Podiel tých, ktorí očakávajú zhoršenie sa zmenil výraznejšie, keď narástol z 25 % na 33 %. Slovákov opustil optimizmus aj čo sa týka očakávaného vývoja spotrebiteľských cien. Ich rast v úvode roka totiž očakávali „len“ zhruba dve pätiny domácností. V siedmom tohtoročnom mesiaci to však bola až rovná polovica.
Opačný scenár, teda pokles inflácie, očakávala v januári až pätina domácností. V júli sa ich podiel rapídne znížil len na 5 %. Ani očakávania ohľadom vývoja nezamestnanosti neboli výnimkou a tiež sa niesli v negatívnejšom duchu. Kým v januári očakávalo pokles nezamestnanosti 37 % slovenských domácností, v júli to bolo 31 %. Naopak, podiel tých, ktorí očakávajú jej zvýšenie vzrástol z 23 % na 31 %.
Pozitívnejší výsledok, ako v úvode roka, dosiahlo hodnotenie vlastnej finančnej situácie. Pätina domácností totiž v nasledujúcich 12 mesiacoch očakáva jej zlepšenie. V ostatných aspektoch, týkajúcich sa napríklad veľkých nákupov, kúpy či rekonštrukcie nehnuteľností, sa očakávania výraznejšie nezmenili. Podobne je to aj v prípade hodnotenia schopnosti vytvoriť si úspory. Rovnako ako v januári sa 37 % domácností domnieva, že si v nasledujúcich 12 mesiacoch dokážu usporiť. To je pozitívom pre našu ekonomiku, pretože práve úspory používame na kúpu finančne náročnejších tovarov.
Rekonštruovať svoje bývanie a uskutočniť spomínané väčšie nákupy [bielej a čiernej techniky, nábytku, kobercov a pod.] plánuje zhruba každá šiesta domácnosť. Kúpu auta počas najbližšieho roka zamýšľa len 6 % domácností a na novú nehnuteľnosť si trúfajú len 3% domácností. Rovnako tomu bolo aj v úvode tohto roka. Jedná sa totiž o veľké investície, kedy väčšina z nás musí siahnuť na svoje úspory alebo požiadať o úver z banky.
Pozitívnejšie sa ale vyvinula situácia týkajúca sa finančných možností slovenských rodín. Pribudlo totiž tých, ktorí sporia a naopak, ubudlo tých, ktorí žijú takpovediac od výplaty k výplate. Podiel domácností, ktoré žijú na dlh alebo vyberajú úspory ostal v júli, v porovnaní s januárom, nezmenený, a teda na úrovni 17 %. Kým v úvode tohto roka si dokázalo sporiť 45 % domácností, v júli to bolo 48 %, teda najviac za ostatný rok. To je určite pozitívna správa aj pre celú ekonomiku.
„Nasporené prostriedky totiž môžu výhodne investovať, uložiť do bánk na termínované vklady, aby sa zhodnocovali alebo použiť na kúpu finančne náročnejších statkov. Vo všeobecnosti sa odporúča, že každý z nás by si mal dokázať každý mesiac odložiť minimálne 10 % zo svojho príjmu. Zlou správou však je, že podiel tých, ktorí žijú od výplaty k výplate je stále vysoký. Malou útechou je aspoň fakt, že klesol z januárových 37 % na júlových 33 %,“ zdôrazňujú v závere svojho komentáru analytičky Poštovej banky Ing. Jana Glasová a Ing. Dominika Ondrová.
.JPG)
