Pápež František rozpútal súboj o budúcnosť katolíckej cirkvi

Bratislava 23. novembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)

Americký kňaz a spisovateľ Andrew Greeley raz povedal: “Opakom katolíka nie je protestant. Opakom katolíka je sektárstvo.” Ale tak ako je sekulárna politika v západných krajinách bojiskom medzi vzájomne podozrievavými konzervatívcami a liberálmi, tak sa Greeleyho výzva na rešpektovanie rozdielov v náboženských názoroch utápa v doktrinálnom boji o ovládnutie Rímskokatolíckej cirkvi, píše Tony Barber pre Financial Times

Súboj je o to ostrejší, že pápež František sa budúci mesiac dožíva 86 rokov. Aj keď nenapodobní svojho predchodcu Benedikta XVI, ktorý abdikoval v roku 2013, otázka, kto ho nahradí, je na obzore.

Pápežská neomylnosť, doktrína vyhlásená v roku 1870, sa v súčasnosti neuplatňuje prísne, ale pontifikove názory majú jedinečnú autoritu. Spory za Františkovej vlády o svätenie žien, zaobchádzanie Cirkvi s rozvedenými, používanie latinskej omše, škandály so sexuálnym zneužívaním a finančné nezrovnalosti vo Vatikáne sa preto vedú zároveň s pohľadom na konkláve kardinálov, ktoré v budúcnosti vyberie budúceho pápeža.

František nie je miláčikom progresívnych katolíkov, pre ktorých je jeho prístup k otázkam, ako je úloha žien v Cirkvi a homosexualita, príliš opatrný. Napriek tomu ho konzervatívci správne považujú za reformnejšieho ako Benedikta alebo Jána Pavla II., ktorý bol v rokoch 1978 – 2005 druhým najdlhšie slúžiacim pápežom vo viac ako dvetisícročnej histórii Cirkvi. Príkladom je Františkovo obmedzenie starej latinskej omše, ktoré zvrátilo Benediktovo rozhodnutie povoliť slávenie niektorých sviatostí podľa starých obradov.

František však počas celej svojej vlády kládol dôraz na liečenie rozdelení Cirkvi rovnako ako na modernizáciu jej názorov a praxe. V tomto duchu minulý rok spustil celosvetovú konzultáciu s veriacimi – pokus o zistenie nálad svetových katolíkov, ktorých počet Vatikán odhaduje na viac ako 1,3 miliardy ľudí, a načrtnutie cesty pre budúcnosť Cirkvi. Možno sa mu podarilo vyvolať viac, než očakával.

Z diecéz po celom svete prichádza množstvo správ. Mnohé z nich vyzývajú na reformy, ktoré boli zablokované od Druhého vatikánskeho koncilu v rokoch 1962 – 1965, aby sa umožnilo “ženaté” duchovenstvo, ženy kňazi a akceptovanie umelej antikoncepcie. Vatikánsky dokument z minulého mesiaca konštatuje: “Takmer všetky správy sa zaoberajú otázkou plnej a rovnocennej účasti žien. Na druhej strane konzervatívne regióny sveta – zvyčajne mimo Európy a Severnej Ameriky – naliehajú na Vatikán, aby nepodľahol liberálnemu tlaku.

Františkova konzultácia nesie ťažkopádny názov “synoda o synodalite”, čo naznačuje inkluzívnu diskusiu o naliehavých otázkach, hoci určite nie záväzné demokratické hlasovanie. Napriek tomu synoda predstavuje pre Vatikán neprebádané vody – a pre Františkovu iniciatívu existuje varovná historická paralela. Nájdeme ju vo Francúzsku v predvečer revolúcie v roku 1789.

Keď sa monarchia ocitla v kríze, Ľudovít XVI. zvolal generálne stavy – budúce národné zhromaždenie -, aby prelomili patovú situáciu v otázke reformy. Po celom Francúzsku predkladali volebné obvody takzvané cahiers de doléance, teda zoznamy sťažností, ako to urobili katolícke diecézy v uplynulom roku. Tento proces, ktorý bol akýmsi celonárodným prieskumom verejnej mienky, podnietil delegátov, ktorí sa stretli vo Versailles, k záveru, že verejnosť je naklonená zastupiteľským inštitúciám, slobode jednotlivca, rovnosti pred zákonom a ukončeniu absolutizmu. V druhej polovici roku 1789 sa vlna revolučných zmien stala nezastaviteľnou.

Je predčasné očakávať niečo také svetoborné v katolíckej cirkvi, kde sa zdá byť názor rovnomernejšie vyvážený medzi odtieňmi radikálneho reformizmu, umierneného liberalizmu, mierneho konzervativizmu a reakcie. Ako príklad možno uviesť konzultácie v USA, ktoré odhalili hlboké rozpory v otázkach začlenenia LGBTQ, sexuálneho zneužívania zo strany duchovných a liturgie. “Účastníci pociťovali toto rozdelenie ako hlboký pocit bolesti a úzkosti,” uviedla v septembri Konferencia biskupov USA.

Ústredným bodom však je, že liberáli aj konzervatívci objavujú silu verejnej mienky. Kardináli, biskupi a laické nátlakové skupiny formulujú svoje argumenty za alebo proti zmenám teologickým jazykom, ale podobne ako vo Francúzsku v roku 1789 sa prominenti a aktivisti chytajú nálad v spoločnosti, aby presadili a legitimizovali svoje ciele.

Synoda sa mala skončiť budúci rok, ale František ju nedávno predĺžil do októbra 2024. Dovtedy bude buď stále pápežom, alebo bude jeho mitru nosiť zatiaľ neznámy nástupca. Tak či onak, zápas o smerovanie Cirkvi, ktorý sa odohráva už od Druhého vatikánskeho koncilu a ktorý jeho synoda ešte viac umocňuje, bude možno ešte ostrejší ako kedykoľvek predtým.