Pani Merkelová, genug ist genug, alebo, už stačilo

Berlín 12. marca 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Sohn)

Nemecká kancelárka sa jej arogantným a povýšeneckým správaním a prenesením týchto prvkov do jej politiky vmanévrovala nielen do totálnej izolácie v rámci celého kontinentu ale stala sa oprávnene aj fackovacím panákom kritikov jej európskeho diktátu.

Uzatvorenie tzv.  Balkánskej cesty konečne drasticky obmedzilo prílivovú vlnu nelegálnych imigrantov do Európy. Proti tomuto opatreniu sa Merkelová vehementne bránila a hoci ho ešte aj dnes kritizuje, musela sa podrobiť realite a na základe tohto faktu už zmenila jej ničivú politiku. No otvorene to nepriznáva a sebakritiky ohľadne jej katastrofálneho doterajšieho kurzu v emigrantskej politike sa veru nedočkáme. Horúce gaštany nechá z ohňa vyťahovať iných, ktorých ale verejne naďalej kritizuje a ona sa „nosí“ na vlne ňou stanovených morálnych hodnôt a kritérií.

Jej pokrytectvo začínajú  kritizovať aj nemecké média, ktoré boli doteraz v ich informačnej činnosti pomerne neobjektívne a jednoznačne na strane slniečkárov a sociálnych romantikov. No teraz čím častejšie poskytujú ich platformu pre kritikov Merkelovej kurzu a tu sa nejedná len o už notorického ale nekonjúceho kritika Horsta Seehofera alebo jedinej skutočne opozičnej strany AfD ale aj napr. predseda strany FDP Christian Lindner na margo pokrytectva kancelárky podľa SPIEGEL ONLINE vyhlásil: „ Rozdelenie úloh – niektorí v Európe pracujú na svojej Nobelovej cene a iní si musia špiniť ruky – nefunguje. Takto európske riešenie nenastane.“

No aj v jej vlastnej strane CDU narastá počet jej oponentov, ktorí sa zbavujú názorového náhubku a začínajú ich šéfku za jej dvojakú morálku kritizovať. Merkelovej tvrdú a arogantnú kritiku Rakúska za hraničné opatrenia, z ktorej ale Nemecko a Európa profitujú, okomentoval Wolfgang Bosbach, expert strany CDU na vnútornú politiku, v SPIEGEL ONLINE slovami: „ Je podivuhodné, že vláda reaguje s uľahčením nad výrazne zníženým prílivom imigrantov do Nemecka, no opatrenia, ktoré k tomu viedli, tá istá vláda kritizuje.“

Merkelová musí čeliť rastúcej domácej a zahraničnej kritike aj týkajúc sa jej politiky vo vzťahu k Turecku, kde kancelárka jej typickým diktátorským spôsobom, stanovila Turecko za vrátnika a záchrancu Európy a neúprosne tlačí na ostatné štáty EÚ, aby ju nasledovali. Tureckého autokratického „sultána“ pozdvihla na úroveň rovnocenného partnera Únie a vedome zatvára oči nad jeho krvavým potláčaním Kurdov, tvrdou cenzúrou spojenou s rušením opozičných novín, zatváraním novinárov a najnovšie vyhrážaním sa zrušením ústavného súdu. Hlavne, že Merkelová a jej vláda, spoločne s EÚ, vidia ohrozovanie demokracie v Poľsku a nariadili jej preskúmanie. Takýto dvojaký meter len opätovne dokumentuje aroganciu predstaviteľov EÚ a bezohľadnosť na ich ceste k udržaniu si centrálnej moci.

Na kritickej rétorike pritvrdzujú nielen domáci ale aj zahraničie už stratilo trpezlivosť s nemeckou vládkyňou a jej morálnym imperializmom.

Najvyšším európskym kritikom Merkelovej sa stal predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý začal jej politiku otvorene kritizovať, čo vedie k napätému vzájomnému vzťahu. Tusk otvorene a verejne privítal a pochválil iniciatívu Rakúska a balkánských krajín a uzatvorenie grécko-macedónskej hranice napriek odporu nemeckej kancelárky. Namiesto nemeckého typu vítania ilegálnych imigrantov v jeho verejnom vystúpení vyzval Tusk eventuálnych budúcich imigrantov, aby do Európy nechodili.

Rakúsko sa prostredníctvom predsedu vlády ale aj iných členov kabinetu ostro ohradzuje voči neoprávnenej nemeckej kritike rakúskej politiky a očakávalo by skôr vďačnosť Nemecka za opatrenia, ktoré prudko zredukovali nával imigrantov do Nemecka. Krajina plánuje rozšírenie kontroly na všetky hraničné priechody. Vzťahujúc sa na Merkelovj oficiálne permanentne odmietané kvóty a horné hranice počtu ilegálnych konštatuje Rakúsko, že tieto sú zo strany Nemecka fakticky už dávnejšie v platnosti. Nemecko ešte minulý rok požiadalo Rakúsko, aby každú hodinu a hraničný priechod púšťalo max. 50 osôb. Merkelovej štát vracia pravidelne stovky imigrantov denne späť do Rakúska.

Vo vzťahu k Turecku ministerka vnútra Mikl-Leitnerová  kritizuje Merkelovú vyjadrením: „My v Európe sa musíme pýtať, či berieme naše hodnoty vážne, keď rozprávame u urýchlenom udelení bezvízového styku krajine, ktorá len pred krátkym časom uvalila na vládno-kritické média nútenú správu.

Slovinsko a jeho predseda vlády Miro Cerar taktiež ako aj Rakúsko poukazuje na diskrepanciu medzi oficiálnymi vyhláseniami  a realitou nemeckej utečeneckej politiky. Hoci kancelárka verejne propaguje otvorené hranice, v skutočnosti Nemecko obmedzuje vstup do krajiny.   V denníku DIE WELT požaduje Cerar: „Nemecko sa musí jasne vyjadriť: Cesta pre ilegálnych je uzavretá.“ Aj k úlohe Turecka sa vyjadril v tom zmysle, že vkladaná nádej do Turecka sa zatiaľ nenaplnila a Európa si musí svoje hranice strážiť sama.

Macedónsky prezident Ivanov si odložil servítku od úst a podrobil Nemecko a EÚ tvrdej kritike. Zatiaľ, čo jeho krajina chráni Európu pred členom EÚ Gréckom, ktoré imigrantov jednoducho posiela ďalej, dostali Atény od EÚ ďalších 700 miliónov EUR, no jeho krajina ani cent. Prezident vidí jeho krajinu ako obeť európskych inštitúcií, ktoré krajinu 25 rokov klamali a manipulovali. Ivanov odhalil až neuveriteľné fakty ohľadne bezpečnostných rizík a teroristickej hrozby spojených s nekontrolovanou vlnou imigrantov a uviedol: „Keby sme sa spoliehali len na EÚ a nereagovali sami, tak by sme boli už dávno zaplavení džihadistami“. Macedónsko zadržalo od imigrantov až 9 tisíc falošných pasov a dokumentov, ktorím Grécko jednoducho tieto falzifikáty opečiatkovalo a poslalo ich ďalej do Európy. Macedónsko ponúklo tieto bezpečnostné údaje nemeckým orgánom, no stretlo sa z nezáujmom. Odmietavo reagovala aj EÚ z odôvodnením, že Macedónsko nie je členská krajina EÚ a preto je výmena dát neprípustná.

O kritike na margo Merkelovej zo strany Vyšehradskej štvorky už toho bolo napísané a povedané dosť. Pripomeňme si ale, že len vďaka zodpovednej politike tohto zoskupenia, ku politike ktorého sa neskôr pridalo aj Rakúsko a balkánske štáty, bolo možné pozastaviť deštruktívne vyčíňanie nemeckej kancelárky. Dúfajme, že tieto štáty budú naďalej vzdorovať obrovskému politickému tlaku a finančnému vydieraniu zo strany protagonistov a „konštruktérov novej Európy“ a  budú sa držať doterajšej  línii. Robme tak aj v záujme nemeckého obyvateľstva, ktorého väčšina je z migrantskej situácie zúfala, no absolútne bezmocná. V nespočetných príspevkoch v čitateľských fórach vyjadrujú nemecký občania ich vďaku voči východoeurópskej brzde Merkelovej a nádej, že záchrana Európy príde z našich končín.

Povedzme spoločne Merkelovej a jej zúfalstvu NIE. Nedajme sa zapriahnuť pred jej tureckú káru, aby sme si namiesto konštruktívneho riešenia nevykopali pre náš kontinent ešte hlbšiu jamu, v ktorej by sme sa stratili.

Povedzme NIE diktátorskej politike EÚ. Odmietnime nátlaky na „viacej Európy“, hoci už terajšia, ako sa preukázalo, nie je funkčná a slúži len záujmom veľkých hráčov a lobistov.

Povedzme ÁNO zreformovanej, zjednotenej Európe na základe hospodárskej a colnej únie a s rovnocennými štátmi, ktoré si zachovajú svoje rozhodujúce kompetencie a prinesú nám obohatenie ich  rôznorodosťou, namiesto ochudobnenia unifikáciou.

Vilibald Kičin