Palestínska organizácia Hamas vznikla v polovici decembra 1987. Za posledných 10 rokov organizácia zosilnela a dnes kontroluje sektor Gazy – priestor na brehu Stredozemného mora na juhozápade Izraela, v ktorom žije takmer 2 milióny Palestínčanov. Hamas vznikol krátko po začiatku 1. palestínskej intifády – celonárodného palestínskeho povstania voči izraelským okupantom.

V posledných dňoch sa začala 3. intifáda, ku ktorej vyzvali Palestínčanov lídri Hamasu, krátko po vyhlásení Donalda Trumpa, ktorý oznámil, že Američania vnímajú Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela a mienia v najbližšej dobe do Jeruzalema preniesť z Tel Avivu aj americkú ambasádu.

Trump bližšie svoj výrok neupresnil, takže nie je zrejmé, či uzná za hlavné mesto Jeruzalema západnú časť Jeruzalema, alebo celý Jeruzalem. Židia, ktorí nezákonne okupujú východný Jeruzalem od roku 1967 však vnímajú Trumpov výrok v kontexte celého Jeruzalema. Európske krajiny však majú aj naďalej svoje veľvyslanectvá v Tel Avive a k výroku Donalda Trumpa sa Európania  v OSN postavili odmietavo. OSN a arabské štáty vnímajú aj naďalej východný Jeruzalem ako palestínske územie, okupované Izraelom.

Otázka o štatúte Jeruzalema sa ukazuje byť centrálnym a bolestivým problémom arabsko-izraelského konfliktu. Jeruzalem je považovaný troma monoteistickými náboženstvami (kresťanstvo, islam, judaizmus) za najdôležitejšie mesto a v meste sa nachádzajú svätyne všetkých troch náboženstiev (Hrob Ježiša Krista, mešita al Aksá a múr Dávidovho chrámu).

Ruský prezident Vladimír Putin skritizoval slová Donalda Trumpa a predpovedá, že Trumpove aktivity prinesú destabilizáciu situácie v oblasti. Ruské ministerstvo zahraničných vecí už sformulovalo svoju pozíciu k palestínsko-izraelskej otázke. Rusko vníma východný Jeruzalem ako hlavné mesto budúceho palestínskeho štátu a západný Jeruzalem vníma ako hlavné mesto Izraela.

Palestínčania od roku 1948 už zmenili svoje postoje k Izraelu a palestínsko-izraelským hraniciam, zmenili sa aj postoje Hamasu.  “Od roku 1988 sme zmenili svoj postoj k hraniciam historickej Palestíny. Akceptujeme existenciu Izraela a svoje nároky sme ohraničili na 22 % územia historickej Palestíny. Ide o územia na západnom brehu Jordánu, sektor Gaza a východný Jeruzalem, ktorý Izraelci nezákonne okupujú od roku 1967” uvádza sa v oficiálnom komuniké palestínskych predstaviteľov.

Palestínčania teda vyjadrujú svoje rozhodnutie udržať kontrolu nad západným brehom Jordánu, východným Jeruzalemom a pásmom Gazy, s čím nesúhlasí Izrael. Izrael obsadil väčšinu palestínskeho územia a spravil z Palestínčanov obyvateľov druhej kategórie, izraelská armáda sústavne útočí na palestínske ciele a obeťami sa stávajú najmä palestínski civilisti a civilná infraštruktúra. Bez pomoci Američanov by Izraelci nemohli viesť svoju politiku voči Palestíne.

Palestínčania sú však značne nejednotní a medzi prezidentom Abbásom, palestínskym Hamasom, ktorý kontroluje Gazu od roku 2007, a al Fatahom existujú vnútorné rozpory.

Hamas od svojho vzniku zaujal voči Izraelu radikálnu pozíciu. Na erbe Hamasu sa nachádza v hornej časti územie, ktoré považuje Hamas za palestínske územie. Hamas si kladie za cieľ vytvoriť súvislé palestínske územie pod kontrolou Palestínčanov a vyčistiť územie od Izraela. V roku 2017 sa pri rokovaniach v Moskve rozhodol Hamas v rámci dialógu s inými palestínskymi organizáciami prikročiť ku kompromisu a zaujal konštruktívnejšiu pozíciu. “Na základe konštruktívnych rozhovorov medzi Hamasom a Organizáciou na oslobodenie Palestíny, ktoré sa uskutočnili v Moskve na prelome 2016/2017 roku sa rozhodlo vedenie Hamasu uskutočniť krok dobrej vôle a súhlasí s tým, aby sa hranice Palestíny určili na základe výsledkov pokračujúceho dialógu” uviedli v oficiálnom komuniké predstavitelia Hamasu

Podľa Grigorija Lukjanova, ruského experta pre vývoj vzťahov na Blízkom východe Hamas ešte neprisľúbil, že bude rešpektovať palestínsko-izraelské hranice z roku 1967, zmena radikálneho postoja Hamasu však znamená pokrok v riešení napätej situácie. Podľa Lukjanova Hamas pristúpil na zmiernenie svojich postojov kvôli vnútorným rozporom v samotnom hnutí, ako aj oslabením pomoci zo zahraničia. V rokoch 2015 – 2016 stratil Hamas časť podpory Turecka, arabských monarchií Perzského zálivu (Saudská Arábia a Katar), ako aj časť podpory Iránu (zmeny v štruktúre organizácie, ktoré oslabili proiránske krídlo organizácie). Trumpov krok ohľadne uznania Jeruzalema za hlavné mesto Izraela, však situáciu znova zmenil v prospech Hamasu a financie začali znova do Hamasu prúdiť.

Oficiálne Hamas vznikol 14. 12. 1987 v sektore Gaza, na báze hnutia Bratov musulmanov a Palestínskeho islamského džihádu. Na rozdiel od sekulárneho palestínskeho nacionalizmu, prezentovaného Jásirom Arafatom, Hamas sa definoval ako islamské fundamentalistické sunnitské hnutie a veľmi rýchlo získaval popularitu u Palestínčanov. Izraelci sa spočiatku stavali k Hamasu pozitívne (časť odborníkov je presvedčená, že Hamas vznikol za podpory izraelskej tajnej služby s cieľom oslabiť Jásira Arafata), Hamas sa však neskôr vymkol spod kontroly. Hamas sa veľmi rýchlo prestal zaoberať humanitárnymi otázkami a vstúpil do otvorenej konfrontácie aj s organizáciou al Fatah. Bývalá hlava izraelskej zahraničnej rozviedky Dani Yatom tvrdí, že Židia neparticipovali na vytvorení Hamasu a predpokladali že Hamas sa bude zaoberať najmä poliklinikami a mešitami, čo bol z izraelskej strany fatálny omyl.

Hamas krátko po svojom vzniku prehlásil, že jeho cieľom je oslobodiť historické územie Palestíny od izraelskej okupácie a vytvorenie  islamského štátu. Hamas sa teda podujal na nerovný boj, kedy stál nielen proti izraelskej armáde, ale aj proti Američanom, ktorí všemožne Izrael podporujú a podporovali. Irán, ktorý podporuje pomerne úspešné protiizraelské šiítske hnutie Hizballáh v Libanone, Hamasu až také množstvo pomoci a financií neposkytuje, pretože proiránske krídlo v Hamase nemá silné pozície. Vďaka Trumpovmu uznaniu Jeruzalema za hlavné mesto Izraela však význam Iránu v očiach Palestínčanov nesmierne vzrástol a vzrástol opätovne aj vplyv Iránu v Hamase.

Pokiaľ nevznikol Hamas, Palestínci využívali v boji proti Izraelu najmä útoky na izraelské lietadlá, civilistov či športovcov (Mníchov). Od roku 1980 sa Palestínci sústredili na masové demonštrácie. Hamas rozpracoval stratégiu neutíchajúceho násilia, ktoré pomerne úspešne používa proti izraelským cieľom. Hamas teda vyhlásil Izraelu džihád, jeho hlavnou zbraňou sú samovražední útočníci, ktorí útočia na preplnených miestach. USA, Izrael a EÚ ponímajú Hamas ako teroristickú organizáciu, arabské štáty rozlišujú medzi vojenským krídlom Hamas (týchto považujú za teroristov) a inými zložkami Hamasu (humanitárna, kultúrna sekcia…., ktoré za teroristov nepovažujú).

Hamas, ktorý narába s financiami podstatne transparentnejšie ako administratíva prezidenta Abbása sa teší aj vysokej podpore u Palestínčanov. Hamas preto nemá problém s verbovaním nových členov. Na svoje konto si Hamas pripísal aj niekoľko úspešných útokov na izraelské vojenské ciele. S útokmi na izraelských vojakov začal Hamas už v roku 1989, od roku 1991 začal Hamas používať útoky pomocou automobilov, narážajúcich do davu ľudí, či vojakov.

Od roku 2007 ovláda Hamas Gazu, odkiaľ vytlačil al Fatah. V Gaze žije takmer 2 milióny Palestínčanov, významné úspechy však Hamas nedosiahol. Izrael tvrdo zasahuje v Gaze, ktorá je izolovaná od okolitého sveta. V Gaze je vysoká nezamestnanosť, katastrofálna finančná a humanitárna situácia. Životná úroveň Palestínčanov v Gaze je nižšia, ako životnú úroveň Palestínčanov vo východnom Jeruzaleme či na Západnom brehu Jordánu.

Kvôli Trumpovi Hamas vyzval k občianskemu povstaniu, no zatiaľ nejde do širšej vojenskej konfrontácie s Izraelom. Cieľom Hamasu je obnoviť “nožovú intifádu”, pri ktorej by samovražední útočníci zabíjali pomocou nožov, rovnako ako v minulosti. Pri poslednej konfrontácii medzi Izraelom a Hamasom v Gaze v roku 2014 Izrael útočil na civilné palestínske ciele, ničil infraštruktúru a zabíjal palestínskych civilistov.

Cieľom izraelských útokov bolo oslabiť vplyv Hamasu na Palestínčanov. Hamas sa preto rozhodol nedať Izraelu šancu obnoviť barbarské nálety na Gazu a preto neútočí svojimi jednotkami na izraelské ciele. Izrael už otvorene ukázal, že ho nezaujíma kritika zo strany medzinárodného spoločenstva, znepokojeného stovkami obetí na strane palestínskych civilistov a rozhodol sa tvrdé vojenské útoky na palestínske civilné ciele používať ako faktor izraelského zdržiavania Hamasu.

Amalija Zattari