Podľa BBC, nápor sa zvýšil aj kvôli nedávnym sociálnym nepokojom v regióne Rif v severnom Maroku, odkiaľ prichádzali žiadatelia o politický azyl, ako informoval aj senátor Jon Íñárritu, ktorý je členom v španielskych parlamentných komisiách pre domáce a zahraničné veci. Mnohí z tých, ktorí prichádzajú, nemajú dokumenty a často sa zdráhajú odhaliť svoju pravú krajinu pôvodu, najmä ak tá má dohodu o repatriácii so Španielskom.
Od začiatku roka zaregistrovala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) až 6464 migrantov. V celom minulom roku to bolo niečo cez 8 000 migrantov, čo tvorilo 2 % z celkového počtu takzvaných “nelegálnych príchodov” do EÚ.
Prevažná väčšina zo 101 000 ľudí prechádzajúcich cez Stredozemné more smerovala do Talianska, pričom zahynulo 2 247 obetí. Čo sa však týka západného Stredomoria, andalúzska charita ľudských práv APDHA odhaduje, že od roku 1997 sa utopilo až 6 000 ľudí.
Stránka aktualne.cz píše, že migranti mieria nielen do španielskych enkláv Ceuta a Melilla na africkom území, ale výrazne aj do Andalúz na juhu Pyrenejského poloostrova. Až osem stoviek migrantov sa pred niekoľkými dňami pokúsilo zdolať dvojité oplotenie, ktoré oddeľuje španielsku enklávu Ceuta od Maroka. Až 300 z nich preniklo cez prvý plot, do samotného mesta sa ale nedostal ani jeden.
Bežná trasa pre migrantov prechádza cez Mali a Alžírsko, potom do Maroka, ktoré je v najbližšom mieste vzdialené len osem námorných míľ od španielskej pevniny. Migranti často tápajú v lesoch v blízkosti prístavov v severnom Maroku, pripravujúc sa na záverečnú časť svojej cesty. Plavba z Maroka do Španielska je na rozdiel od trasy z Líbye do Talianska podľa expertov aj lacnejšia: pašeráci berú okolo 900 eur na osobu, kým v roku 2016 plavba z Líbye stála 1500 až 2000 eur, uvedl pre server Euractiv Andrés García Lorca, zástupca vlády pri provincii Almería v Andalúzii.
Španielsko už pritom má skúsenosti s oveľa silnejším náporom utečencov z roku 2006, keď na Kanárske ostrovy vtedy priplávalo takmer 40 tisíc ľudí, čo sa údajne dokázalo zvládnuť.
Postup Španielska by mohol byť vzorom pre EÚ. Do riešenia záležitosti zapojilo krajiny pôvodu aj tranzitné štáty. V afrických krajinách, odkiaľ migranti prichádzali, otvorilo nové zastúpiteľstvá alebo posilnilo existujúce. S krajinami podpísalo bilaterálne dohody, ktoré zahrňovali posilnenie rozvojovej pomoci a zriadenie spoločných hliadok na mori. Niektorým krajinám pomohlo aj s vybavením a výcvikom polície a pohraničnej stráže a súčasne tiež pripravilo špeciálne informačne kampane, ktoré odrádzali potenciálnych utečencov od nebezpečnej cesty a plavby po mori.