Jej členovia sa zároveň budú musieť vysporiadať so svojím svedomím, právnym vedomím a potrebami spoločnosti, takže podpis každého z nich pod pracovným výsledkom bude predstavovať aj mieru zodpovednosti pred verejnosťou. Možno by si pred každým zasadnutím mali potichu prečítať Rúfusovu Modlitbu za Slovensko: Viem jedno hniezdo. Rád ho mám. Na rozdiel od tej parlamentnej by sa poézia nášho velikána snáď dotkla ich duší.

Mimoriadne súdne a iné orgány boli v histórii vždy kreované so špecifickým cieľom a v špecifických podmienkach – potrestanie vojnových zločincov, boj proti terorizmu a pod.

Zriadenie mimoriadnych súdnych orgánov vždy predstavovalo riešenie, ktoré bolo problematické z hľadiska   d e m o k r a t i c k e j   formy vlády, pretože takýto súd bolo možné veľmi ľahko premeniť na prostriedok narušenia deľby moci a jej koncentrácie nielen iba v jednom štátnom orgáne, ale rovnako aj v rukách iba niekoľkých osôb. Z historických skúseností majú predovšetkým národy Európy, nevynímajúc Slovensko, zásadný záujem na zavedení jednoznačných záruk, vylučujúcich možnosť zneužitia tohto inštitútu na koncentráciu moci a presadzovanie nelegitímnych skupinových záujmov, pretože do mimoriadnej justície po druhej svetovej vojne práve v európskych štátoch vstupovala vtedajšia politika často spojená s osobnou pomstou.

Z politicko mocenského hľadiska by sa mala špeciálna pracovná skupina vysporiadať aj s tým, či je v súčasných  podmienkach rozvoja spoločnosti demokratické a ústavne konformné, aby právna úprava trestnej právomoci nad ústavnými činiteľmi a vyššími štátnymi funkcionármi bola naďalej delegovaná jedinému súdnemu orgánu, ktorý nad sebou podľa želania a predstáv vládnej moci už nebude mať kontrolné mechanizmy právneho systému s brzdami a protiváhami, čo je imanentným znakom fungovania každého demokratického a právneho štátu. Špeciálna skupina si musí byť vedomá toho, že Úrad špeciálnej prokuratúry, ako aj Špecializovaný trestný súd už neposkytujú občanom dostatočne primerané a spoľahlivé záruky, ktoré by v absolútnej rovine vylučovali možnosť ich ovplyvňovania výkonnou mocou na presadzovanie nezákonných a nelegitímnych politických záujmov, čím je narušený princíp deľby moci a spravodlivosti.

Prokuratúra je osobitným centralistickým spôsobom organizovaná, od iných orgánov nezávislá samostatná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, ktorému sú ostatní prokurátori podriadení. To, čo trápi vládnu koalíciu, je skutočnosť, že generálnemu prokurátorovi je podriadený aj špeciálny prokurátor JUDr. Daniel Lipšic, čo chcú zvrátiť prostredníctvom  špeciálnej pracovnej skupiny, zriadenej ad hoc iba za tým účelom, aby bolo možné  v neprimerane krátkom čase vykonať im vyhovujúce zmeny  zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, a to bez dôkladnej analýzy a vypočutia odbornej verejnosti za súbežného vyjadrenia ministra financií, že „skupina na obnovu dôvery v štát má už desať riešení“. Keďže špeciálna – nie čisto odborná skupina, zasadá za peniaze daňových poplatníkov „intenzívne a celé dni“  hrozí, že ich množstvo môže tomu úmerne  narastať, pretože okrem eliminácie § 363 Trestného poriadku musí vymyslieť „formulu“ aj na podriadenie  Inšpekcie ministerstva vnútra pod Úrad špeciálnej prokuratúry alebo iný zatiaľ neznámy orgán, v každom prípade ju však postihnú sankciou „za neposlušnosť“ voči vládnej moci. Konať podľa zákona bude onedlho zrejme trestne postihnuteľné. Mgr. art. Veronika Remišová sa vyjadrila: Pre nás je zmena § 363 kľúčovou otázkou, k tomu sme zvolávali aj mimoriadnu koaličnú radu“. Kľúčovou otázkou pre vládnu moc by mali byť sociálne, pracovné, zdravotné a existenčné problémy občanov nášho štátu a nie konštatovanie političky, že „poslanecký klub je v zásade formálna záležitosť na uľahčenie práce poslanca, má tajomníka, na ktorého dostáva klub peniaze od štátu, v politike sa všetko mení zo dňa na deň, ľudia majú dosť svojich starostí, atď..“ Je to pravda – ľudia majú skutočne dosť svojich starostí pričinením tejto vlády, avšak tie pre vládnu moc nepredstavujú takú kľúčovú otázku, aby kvôli nim zvolávali mimoriadnu koaličnú radu. Slovensko dnes pre vládnu moc stojí a padá na § 363 Trestného poriadku, jej účelové argumenty však stoja na hlinených nohách.

Vládnou koalíciou napádaný § 363 Trestného poriadku je zákonným inštitútom, ktorý predstavuje pre každého občana Slovenskej republiky poistku pred svojvôľou verejnej moci a zároveň je naplnením zákonnej povinnosti Generálnej prokuratúry – chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Generálna prokuratúra uviedla presné počty občanov Slovenskej republiky, ktorí práve na základe § 363 neboli ako nevinní nezákonne trestne stíhaní, obvinení a súdení. Ustanovenie § 363 slúži na ochranu občanov pred nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní, za ktorým by v prípade odňatia tohto ustanovenia nasledovalo bezdôvodné utrpenie celých rodín a detí poškodených osôb. Generálny prokurátor má povinnosť zrušiť rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon a je povinný zabezpečiť nápravu nezákonnosti. Ako je uvedené v Trestnom poriadku: „Cieľom tohto inštitútu je jednak zaistiť zákonnosť meritórnych rozhodnutí v prípravnom konaní, jednak kontrola postupu prokuratúr nižšieho stupňa pri vydávaní ich rozhodnutí a jednak zabezpečenie zjednocovania spôsobu rozhodovania v rámci celoštátnej pôsobnosti prokuratúry.“ Občania vedia, že vládna moc by si sama pre seba vystačila iba s Úradom špeciálnej prokuratúry, Generálnu prokuratúru SR však en bloc zrušiť nemôže, na to by už konečne musela zareagovať aj doteraz nevidiaca, nepočujúca a nereagujúca Európska únia, takže jej odníme právomoci v zákonnom ustanovení, ktoré doteraz chránili občanov Slovenskej republiky pred svojvôľou verejnej moci. Ustanovenie § 363 teda nie je substanciou iba toho jedného, jediného, fyzicky zhmotneného  občana Ing. Vladimíra Pčolinského, kvôli ktorému chce vládna koalícia svojim diktátom rozvrátiť a zdevastovať právny systém Slovenskej republiky.

V slovenskom právnom systéme je zatiaľ ešte stále zakotvená prezumpcia neviny ako jeden zo základných prvkov práva na spravodlivý súdny proces v trestných veciach a je zakotvená v čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Jej význam je v tom, že dôkazné bremeno spočíva na obžalobe a pochybnosť je v prospech obžalovaného. Je to žalobca, ktorý musí súdu predložiť dostatočné dôkazy, ak chce preukázať vinu. Špeciálna pracovná skupina sa určite oboznámila s odôvodnením rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR, takže vie, akého vysokého počtu chýb sa orgány činné v predmetnom trestnom konaní dopustili, na čo bola generálna prokuratúra priamo zo zákona povinná reagovať, pretože zatiaľ v našom právnom poriadku platí zásada trestného stíhania a pozbavenia osobnej slobody len zo zákonných dôvodov s dôrazom na to, že ide o najdôležitejšiu zásadu trestného konania. Teda iba zákon a dôkazy, nie svojvôľa, manipulácia a ohýbanie práva.

Podľa § 363 Trestného poriadku: Generálny prokurátor    z r u š í  právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva   p o v i n n o s ť   generálneho prokurátora zrušiť nezákonné rozhodnutie a nie iba jeho fakultatívna možnosť. Keby sa orgány činné v trestnom konaní nedopustili takého množstva závažných pochybení a svoju prácu vykonávali s odbornou starostlivosťou, nebol by dôvod na splnenie povinnosti generálneho prokurátora zrušiť predmetné nezákonné rozhodnutie. Ich vlastné pochybenia majú byť pre nich dostatočným ponaučením do budúcnosti, aby postupovali v medziach zákona a zákonnými prostriedkami tak, aby ich rozhodnutia nemuseli byť zrušené generálnym prokurátorom, ktorý je viazaný ústavou, na ktorú prisahal a zákonom, ktorý je povinný plniť. OČTK po zrušení svojich rozhodnutí generálnou prokuratúrou  majú možnosť odstrániť vady konania a pokračovať vo veci, avšak zákonným spôsobom a zákonnými  prostriedkami. Že by bol problém v tomto ?

Prezidentka republiky konštatovala, že za „celkový obraz a dôveru v túto inštitúciu zodpovedá primárne hlava generálnej prokuratúry“. Z reakcií odbornej verejnosti a prieskumov verejnej mienky jednoznačne vyplýva, že generálny prokurátor túto dôveru má, tak mu na jeho zákonné kompetencie, ktoré navyše požívajú dôveru občanov, od ktorých pochádza všetka moc v štáte, účelovo nesiahajte. Naopak, občania sa nestotožňujú s vyjadreniami ministra financií, ktorý sa k tak závažnej problematike „odborne“ vyjadruje takto: „Ide o dôsledné prekopanie trestného konania a zaplátania dier“, resp. „ Vykolíkovanie právomocí Generálnej prokuratúry, Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry“.

Dňa 24. júna 2021 Európsky parlament vydal Uznesenie č. 2021/2025(UNI) o správe Komisie o právnom štáte za rok 2020, v ktorom pod bodom I. ods. 1 – Ponaučenia do roku 2021, uvádza  zahrnúť právne záruky na zabránenie svojvoľnosti a zneužívaniu moci verejnými orgánmi, nezávislosť a nestrannosť právnického povolania, rovnosť pred zákonom a nediskrimináciu.

V bode 10 Uznesenia Európsky parlament zdôrazňuje, že zákony členských štátov, dodržiavanie právneho štátu, systém bŕzd a protiváh a demokratické inštitúcie vrátane ich nezávislosti majú fungovať nielen de iure, ale de facto.

V bode 11 Uznesenia Európsky parlament víta monitorovanie nezávislosti, kvality a účinnosti justičných systémov členských štátov vrátane útvarov    š t á t n e j    p r o k u r a t ú r y   a ich schopnosti poskytovať účinnú súdnu ochranu na zabezpečenie súladu s právom Únie. EP sa domnieva, že by sa malo monitorovať aj priaznivé prostredie, ktoré zaručuje prístup k spravodlivosti pre všetkých, vrátane prístupu k spravodlivosti na úrovni EÚ a úsilia a zdrojov určených na zaručenie prístupu k spravodlivosti. EP vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že občania EÚ nemajú k dispozícii mechanizmus na priamu nápravu, ktorý by im umožňoval chrániť svoje práva, ako je stanovené v charte. Zdôrazňuje, že účinný prístup k spravodlivosti pre všetkých občanov je základným kameňom právneho štátu. Slovenská republika patrí k tým štátom, ktorý tieto práva v plnom rozsahu plní prostredníctvom  Generálnej prokuratúry SR, a to vrátane § 363 Trestného poriadku, ktorý chce vládna moc z politických dôvodov veľmi rýchlo zlikvidovať alebo okýptiť.

V tejto súvislosti treba pripomenúť „odborný“ návrh predsedu SaS, ktorý vyslovil svoje predstavy v tom zmysle, že podpis generálneho prokurátora by podliehal kontrasignácii ministerkou spravodlivosti, čím sám seba usvedčil z toho, že deľba moci nie jeho silnou parketou, pretože prokurátor je predstaviteľom súdnej moci a ministerka výkonnej, ktoré sú v právnom štáte od seba oddelené. Otázkou zostáva, či je Slovenská republika ešte vôbec právnym štátom …

V bode 12 Uznesenia Európsky parlament zdôrazňuje, že účinné, nezávislé a efektívne justičné systémy majú pre presadzovanie právneho štátu zásadný význam. Pripomína, že štruktúra súdnictva Únie zahŕňa vnútroštátne justičné systémy – zdôrazňuje skutočnosť, že v záujme ochrany základných práv a slobôd občanov EÚ musia byť justičný systém a sudcovia nezávislí, a teda chránení pred akýmkoľvek tlakom, hrozbami alebo zásahmi, priamymi alebo nepriamymi, z akejkoľvek strany, a to aj zo strany politických orgánov. Víta skutočnosť, že ako ukazovatele nezávislosti súdnictva boli určené aj: Zloženie súdnych orgánov, metódy vymenovania popri mechanizmoch na určovanie dĺžky výkonu služby a dôvodov zamietnutia a prepustenia, kariérneho postupu, disciplinárnych postupoch a sankciách. Zdôrazňuje, že monitorovanie týchto parametrov musí byť trvalé a byť pevnou súčasťou komplexného posúdenia systému všetkých    b ŕ z d    a   p r o t i v á h, a že sa nesmie zameriavať len na obmedzený počet parametrov, aby sa overil skutočný stav nezávislosti súdnictva v členských štátoch.

Keby sa špeciálna pracovná skupina zaoberala aj otázkami súčasného vývinu spoločnosti a jej potrieb, princípmi fungovania deľby moci, ústavnosťou a praktickými skúsenosťami v iných štátoch, po dôkladnej, aj keď nie odbornej analýze, by mohla navrhnúť zrušenie Špeciálneho trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry ako dubiózny prvok nášho právneho systému a nie odnímanie a  okliešťovanie právomocí Generálnej prokuratúry SR.

Ministerka spravodlivosti SR presadila zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý má rovnocenné postavenie s Najvyšším súdom SR a bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov všeobecných súdov, prokurátorov a v zákonom ustanovenom rozsahu aj pre iné profesie.

Javí sa, že prvým – z politických dôvodov disciplinárne stíhaným bude generálny prokurátor, čo občanom dostatočne jasne „vysvetlil“  šéf investigatívneho tímu Aktuality.sk Marek Vagovič, ktorý dňa 14.09.2021 na otázku Braňa Závodského, „Či je možné odvolať Žilinku ? “, odpovedal takto: „Je možné odvolať generálneho prokurátora v prípade, keby bolo vydané rozhodnutie v disciplinárnom konaní, že by sa spreneveril svojej pozícii nejakou mierou, lenže je to teraz ešte komplikované, pretože je tu právne vákuum, pretože Najvyšší správny súd ešte nemá schválený disciplinárny poriadok, je to také obdobie, keď to nie je technicky úplne jednoduché, ale to   s a   v y r i e š i“.

Podľa zatiaľ platného článku 1  Ústavy SR: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa vyhlásila Slovenská národná rada v Deklarácii o zvrchovanosti 17. júla 1992. Demokratickosť ako ďalší zo znakov štátu priamo súvisí s požiadavkou, ktorá sa kladie na činnosť štátnych orgánov, ktoré musia vo svojej činnosti rešpektovať a ochraňovať práva a slobody človeka a občana. V demokratickom a právnom štáte moc pochádza od občanov. Občania sú štátotvorným prvkom a od nich sa odvíja vytváranie štátnych orgánov Čl. 2 ústavy vyjadruje zvrchovanosť občanov ako základný princíp demokracie. Pojem právny štát predstavuje výkon štátnej moci na základe ústavne vydaných zákonov, ktorých cieľom je ochraňovanie slobody, spravodlivosti a právnej istoty, pričom štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon ( článok 2 ods. 2 ústavy). Medzi princípy právneho štátu sú zaradené: 1. záruky základných práv a slobôd občanov, 2. legitimita a legalita štátnej moci, 3. suverenita ľudu, 4. deľba moci, 5. vzájomné brzdy a rovnováha moci, 6. zvrchovanosť ústavy a zákona, 7. právna istota. Základným prvkom právnej istoty je istota občana, že sa voči nemu bude zachovávať právo, pretože zákon je hlavným a základným prameňom práva. V rámci inštitútu základných práv a slobôd je možnosť dovolávať sa v prípade porušenia práv občanov ochrany pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskej komisie ľudských práv. Základom tejto ochrany je článok 11 Ústavy SR.

Najdôležitejšou úlohou „pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát“ by mali byť aktuálne celospoločenské problémy – ako zabrániť koncentrácii a zneužitiu moci a ako moc alebo jej vykonávanie účinne kontrolovať. Deľba moci je totiž základnou požiadavkou fungovania právneho štátu. Deklarácia práv človeka a občana z 26.augusta 1789 túto základnú zásadu fungovania štátu vyjadrila veľmi presne: „Spoločnosť, v ktorej nie sú zabezpečené záruky práv a v ktorej nie je zakotvená deľba moci, nemá nijakú ústavu“.

Významnou zložkou v rámci troch mocí v štáte – zákonodarnej, výkonnej a súdnej, je súdna moc. Zásada nezávislého rozhodovania súdov je najvýznamnejším prejavom osobitného postavenia súdov v sústave štátnych orgánov a garantom súdnej ochrany práv a slobôd občanov. Sudcovská nezávislosť je ústavnou zásadou demokratických štátov, ktorá výslovne ustanovuje, že sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí. Pri rozhodovaní sa spravujú výlučne ústavou a zákonmi, prípadne ostatnými všeobecne záväznými predpismi tak ako túto zásadu zakotvuje článok 141 až 144 ústavy.

Deľba moci znamená deľbu zodpovednosti medzi legislatívu, exekutívu a súdnictvo, systém vzájomnej kontroly a vyváženosti zabraňuje tomu, aby moc vykonávala výlučne jedna z troch mocí. Podľa Thomasa Jeffersona: „Moc v štáte má byť rozdelená medzi niekoľko úradov tak, aby nijaká z nich nemohla prekročiť hranice stanovené právom bez toho, aby nebola účinne obmedzovaná ostatnými“.

Špeciálna pracovná skupina by mala odolať politickému nátlaku a riadiť sa hlavným a zatiaľ najobsažnejším dokumentom OSN – Deklaráciou o vláde práva na národnej a medzinárodnej úrovni, ktorá bola prijatá na zasadnutí Valného zhromaždenia na vysokej úrovni v roku 2012. V prvom odstavci, týkajúceho sa princípov vlády práva, deklarácia uvádza pojem „medzinárodný poriadok založený na vláde práva“. V druhom odstavci uznáva, že „Vláda práva sa vzťahuje na všetky štáty bez výnimky a na medzinárodné organizácie vrátane OSN a jej hlavných orgánov a že rešpekt a podpora vlády práva a spravodlivosti majú riadiť všetky ich aktivity a dať predvídateľnosť a legitimitu celému systému“. V prípade, ak sa pracovná skupina podvolí diktátu, bohyni zvaná Justícia zotne hlavu vlastným mečom, ktorý jej týmto vytrhne z rúk.

Eva Zámocká