Nobelovu cenu za fyziku za rok 2020 v utorok dostali Roger Penrose, Reinhard Genzel a Andrea Ghezová za štúdium vlastností čiernych dier vrátane objavu supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie.
“Nobelov výbor ocenil ľudí, ktorí pochopili, ako sa čierne diery tvoria a, čo sa s nimi deje. A plne nezrozumiteľná skutočnosť, že v strede každej galaxie sú obrovské čierne diery s hmotou miliónov a dokonca miliárd slnečných hmôt, ktoré sú tiež v našej Galaxii, “poznamenal Resetov.
“Vďaka týmto vedcom sme si uvedomili, že vesmír existuje vo veľmi zvláštnej forme a väčšina jeho hmoty nie je vo forme pozorovateľných objektov, ale vo forme čiernych dier,” dodal vedec.
.
Hmota nášho vesmíru, ktorá počas Veľkého tresku vznikla z ničoho, sa opäť dostáva “do ničoho” a gravitácia “pojedá” podstatu, vysvetlil resetovať.
“Našťastie je podstata vesmíru malá, vzácna a čierne diery ju nemôžu úplne absorbovať,” upokojil.
“V tomto prípade môžeme povedať, že Nobelovú cenu udelili vedcom, ktorí pochopili, kam mizne vesmír a jeho podstata,” zdôraznil vedec.
Abstraktný výskum
Podľa jeho slov výsledky práce súčasných laureátov sa stali spolu s objavom gravitačných vĺn, ktorý tiež získal Nobelovu cenu, konečným potvrdením Einsteinovej teórie relativity, ale výsledky štúdie čiernych dier majú aj praktický význam.
“Nobelove ceny nikdy neudelili za abstraktný výskum. Alfred Nobel sám podporoval ocenenie výsledkov, ktoré majú praktické uplatnenie. Majú výsledky práce súčasných laureátov význam pre naše životy? Akokoľvek sa to môže zdať zvláštne, áno, majú,” poznamenal Resetov.
“Koniec koncov človek je tvor, ktorý premýšľa o vesmíre. My, aspoň časť ľudí, premýšľame o tom, ako to funguje. A tieto výsledky, ktoré získali slušné ocenenia, v skutočnosti hovoria o krehkosti nášho sveta, o skutočnosti, že veľmi veľká časť vesmíru je pre nás na neprístupnom mieste – vnútri čiernych dier. A to nemôže neovplyvňovať náš pohľad na svet,” dodal vedec.
Pochopenie procesov prebiehajúcich vo hviezdach, kam miznú, ako sa menia na čierne diery – to všetko vyvoláva otázku či je možné hviezdy “nezapaľovať” kontrolou termonukleárnych reakcií, ale naopak ich “pohasínať”.
“Našou úlohou sa bude niekedy naučiť, ako zabezpečiť, aby hviezdy nevyhoreli počas nasledujúcich desiatok miliárd rokov, aby ľudstvo existovalo takmer navždy. Astrofyzika je preto vedou budúcnosti,” zhrnul odborník.