Reakcia Eduarda Chmelár, ktorú zverejnil na sociálnej sieti (prinášame v plnom znení):

Už bezprostredne po vražde na Zámockej ulici v Bratislave som upozornil obe vyhranené skupiny (ultrakonzervatívcov i extrémnych centristov), že kľúčom k zníženiu spoločenského napätia je zmysel pre mieru. Teda racionálna spoločenská dohoda na tom, čo je možné od ľudí požadovať, čo je spoločnosť na danom stupni vývoja schopná uniesť bez zvyšovania polarizácie, o horších dôsledkoch ani nehovoriac. Obávam sa, že mnohí z tých, ktorí doteraz nevyliezli zo zákopov kultúrnych vojen, ktorí si myslia, že oni sú tí lepší a v mene svojej pravdy majú právo zničiť tých druhých, ešte stále nepochopili, že pre spoločnosť, v ktorej chýba rešpekt k tým, ktorí sa odlišujú od nás, je boj proti nenávisti iba hysterickou neurózou ospravedlňujúcou našu vlastnú agresivitu.

Obežník trnavského arcibiskupa Oroscha, v ktorom zapochyboval o nevinnosti obetí z baru Tepláreň, je v mojom vnímaní rovnako zvrátený a nepochopiteľný ako niektoré reakcie naň. Ján Orosch musí vedieť, že podľa kanonického práva sú nevinné všetky obete násilných trestných činov, s výnimkou tyrana, na ktorého bol spáchaný atentát. Jeho špekulácie sú preto úplne nevhodné bludy, po ktorých prečítaní môžem iba skonštatovať, že arcibiskup opäť nevyužil príležitosť mlčať. Rovnako zvrátená mi však príde aj kampaň, ktorá sa proti katolíckej cirkvi rozpútala v médiách. Osobitne sa ohradzujem voči stanovisku Polície Slovenskej republiky, v ktorom sa policajný zbor dištancoval od slov arcibiskupa a vyhlásil, že jeho názory „popierajú samotnú kresťanskú vieru“. Prepáčte, ale toto je vrchol. Polícia ďaleko prekračuje svoje právomoci, tento štátny orgán má svoje zákonom a ústavou vytýčené úlohy a ak dotyčný cirkevný predstaviteľ nespáchal trestný čin, nemá čo moralizovať a vykladať, čo je v súlade s kresťanskou vierou. Polícia, ktorá na sociálnych sieťach pravidelne napáda oponentov súčasnej vlády, sa správa ako ideopolícia v totalitnom štáte, ako gestapo, a nie orgán demokratickej verejnej moci, ktorý má chrániť bezpečnosť všetkých občanov bez rozdielu.

Po Oroschových slovách ihneď zazneli výkriky požadujúce odluku cirkvi od štátu. Viete, že som dlhodobým zástancom a propagátorom takéhoto riešenia, ale problém, ktorému čelíme, nevyrieši cirkevná odluka. To, kde nás najviac tlačí topánka, nie sú platy duchovných. Tu ide o odstránenie klerikalizmu ako zneužívania cirkvi na politické ciele. Riešením je nedávať cirkvi taký vplyv, ktorý jej podľa ústavy neprináleží. Ale to robia politici sami a dobrovoľne. Keď neveriaca Zuzana Čaputová spolu s ateistom Matúšom Valom sedia v prvej lavici na katolíckej omši za dvoch zavraždených gejov, keď prezidentka kľačí v Šaštíne, hoci v Pezinku ju pred jej zvolením v kostole nikto nikdy nevidel, je to nielen hrubé pokrytectvo, ale predovšetkým zneužívanie cirkvi na politické ciele. Sú to politici, ktorí dávajú duchovným väčšiu váhu, než im v spoločnosti podľa čl. 1 Ústavy SR prináleží. A potom tí istí politici kritizujú cirkevných hodnostárov za to, že sa v internom dokumente pre kňazov (!!) nesprávajú tak, ako by si to želali. To je čisté farizejstvo. Na jednej strane si ich hrejú na prsiach, aby posväcovali ich politickú agendu, na strane druhej zneužijú ich internú komunikáciu na to, aby rozpútali medzi nimi frakčné boje vo svoj prospech. Ale takto sa správali cisári, nie demokratická moc.

Prezidentka udržiava styky len s privilegovanými cirkvami, ktoré jej pomáhajú napĺňať jej mocenské ciele a zvýšiť si politický vplyv, ale doteraz odmietla prijať zástupcov združenia svetských humanistov, vrátane prezidenta Európskej humanistickej federácie, ktorý bol na Slovensku na návšteve. Takéto uprednostňovanie veriacich pred neveriacimi je protiústavné. Nikoho to však netrápi a progresívci začnú jačať až potom, čo jeden farár narušil ich kľúčovú agendu. O čom je táto hra? Keď predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová primitívne urazila dôchodcov, ktorých vraj treba odstaviť na vedľajšiu koľaj, lebo nie sú ekonomicky činní; keď novinári odmietajú odsúdiť vulgárne správanie svojich kolegov Schutza, Soltésza, Havrana a ďalších; keď sa tu verejne ponižujú chorí, chudobní a sociálne vylúčení ľudia; vtedy sa z toho nevyrába kampaň. Ale aby sme tu už tri dni robili hlavnú tému z interného obežníka, ktorý sa nemal nikdy zverejňovať, to mi už príde choré. Politici radi omieľajú frázy, že spoločnosť treba upokojovať. Ako, keď ju takýmito kultúrnymi vojnami sami rozoštvávajú? Myslieť si, že pokoj dosiahneme a nenávisti sa zbavíme, ak tu bude po mojom, je zvrátené uvažovanie autoritatívnej moci.

Práve preto upozorňujem, že sme stratili zmysel pre mieru, že sme prišli o cit pre to, kedy už príliš tlačíme na pílu, kedy zbytočne preháňame, kedy si prestávame uvedomovať, že to, čo robíme, je kontraproduktívne a vzďaľuje nás od celospoločenského konsenzu. A to platí tak pre liberálov, ako aj pre konzervatívcov. Je na čase ubrať paru a venovať svoju energiu podstatným otázkam, ktoré kvária túto spoločnosť na pokraji rozkladu. Najmä médiá by si mali uvedomovať svoju spoločenskú zodpovednosť a nekŕmiť ľudí zástupnými témami, neodvádzať im pozornosť od jadra problému, nezabávať ich hlúposťami a nevytvárať nové a nové línie konfliktu.

Reakcia občianskeho združenie SLOVENSKÍ KATOLÍCI:

Vážená pani prezidentka, vážený pán premiér, vážený pán predseda parlamentu, vážený minister vnútra, vážený policajný prezident,

My slovenskí katolíci si považujeme za povinnosť reagovať na medializované útoky na trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha v súvislosti s interným obežníkom, ktorý napísal kňazom svojej arcidiecézy, za ktorú je ako pastier Kristovej Cirkvi zodpovedný pred Bohom. Nepomýlil sa, keď napísal, že naše slovenské rodiny ohrozuje morálny chaos, ktorý má osobitne vážny dopad na deti a aj mladých ľudí. V našej rozdelenej spoločnosti sa v poslednej dobe kopia problémy jeden za druhým. Tragické zabitie piatich mladých ľudí na Zochovej ulici nezodpovedným opitým šoférom, o ktorom naše médiá temer nepíšu, takže ich rodiny v tichosti nesú svoju osobnú bolesť nad stratou svojich detí. Na strane druhej ďalšie tragické zabitie dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici z komunity LGBTIQ+, ktoré vyvolali obrovskú vlnu protestov a už aj útokov na cirkevných predstaviteľov a kresťanov, ktorým neváhali dokonca za to pripísať zodpovednosť. Zamyslíme sa však objektívne a v pravde porozmýšľajme, či tu možno hovoriť o rovnakej ľútosti nad stratou ľudských životov. V posledných dňoch bol zasa študent strednej školy v Novákoch so sekerou v ruke pripravený zabíjať.

My kresťania nie sme nepriateľmi človeka, teda „homofóbmi“. Naopak, máme radi ľudí a rešpektujeme ľudskú dôstojnosť každej osoby stvorenej na „obraz Boží“ a necítime nenávisť voči nikomu. Nespravodlivosť a bezprávie zverujeme tomu, kto je Pánom tohto krásneho sveta, ale raz na konci vekov bude aj spravodlivým sudcom. Iba On vie s absolútnou istotou, kto je nevinný a kto vinný, resp. kto nesie akú mieru viny. Sv. Ján evanjelista opísal udalosť stretnutia Pána Ježiša so ženou, ktorú zákonníci a farizeji pristihli pri cudzoložstve a priviedli ju k Ježišovi so zvedavosťou, čo na to povie. Ježiš sa vzpriamil a povedal im: „Kto z Vás je bez hriechu, nech prvý do nej hodí kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? Ona odpovedala. Nik, Pane. A Ježiš jej povedal. Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a nehreš!“ (Porov. Jn 8, 7- 11).

Otázka viny má mnoho rozmerov: Možno ju posudzovať právne i politicky. Jej najhlbší rozmer je možné pochopiť iba vo svetle teologického a duchovného poznania, keď na úsvite ľudských dejín prví ľudia podľahli pokušeniu – byť ako Boh – a svojou neposlušnosťou voči svojmu Stvoriteľovi uvrhli svet do disharmónie a nespravodlivosti. Každé zlo má odvtedy rovnaký rukopis pýchy a namyslenosti. Človek sa stavia na úroveň Boha a sám chce rozhodovať, čo je dobré a zlé, na základe toho, ako sa mu to páči, ako mu to chutí alebo ako sa mu to hodí. A nikto ho nesmie za to kritizovať a nedajbože napomínať.

K tragickej udalosti na Zámockej ulici v Bratislave sa v týchto dňoch vyjadrujú početní ústavní činitelia (premiér, ex-ministerka spravodlivosti, poslanci z tzv. progresívneho tábora). Bolo by to legitímne, keby hovorili s úctou a bázňou k človeku, k životu, k pravde, v snahe prejaviť sústrasť žialiacim a uzmieriť rozdelenú spoločnosť. Namiesto toho je verejný priestor plný ďalekosiahlych a zovšeobecňujúcich výrokov, ktoré zneužívajú ľudské tragédie na politizáciu a ideologizáciu káuz, predbiehajú ich vyšetrenie sine ira et studio a ľahkovážne operujú kategóriami úmyslov a viny, akoby boli excelentnými odborníkmi v oblasti morálnej teológie a neomylnými sudcami nad ľudskými svedomiami. Namiesto upokojenia sa tak živí nepokoj a stierajú jasné kategórie.

Pán arcibiskup Mons. Ján Orosch nepolarizuje spoločnosť a správne napísal, že Pán Ježiš odpúšťal hriešnikom, ale ich upozornil na hriech a na potrebu nápravy. Toto sa vzťahuje na nás všetkých, lebo všetci sme hriešni a navyše nepoznáme ani deň, ani hodinu, kedy si nás Pán Boh povolá a budeme konfrontovaný s pravdou.

Žiadame preto pani prezidentku, pána predsedu vlády, ministra vnútra, aby konali podľa svedomia a v pravde, čo v praxi znamená uplatňovať rovnaký meter voči všetkým občanom Slovenskej republiky. Pána policajného prezidenta a novinárov žiadame, aby si uvedomili, že svojimi úvahami a unáhlenými vyhláseniami, ktoré sú veľmi často ďaleko od pravdy, manipulujú mienku občanov. Na strane druhej si vážime stanovisko pána predsedu parlamentu, ktorým na facebooku kritizoval neadekvátne moralizovanie policajného zboru.

V závere nášho listu dovoľujeme si Vám poukázať na vážne ohrozenia demokracie, akým je zavádzanie novodobej sofistikovanej cenzúry, likvidácia webových stránok, či postihovanie autorov textov pod rúškom „akejsi jedinej pravdy“. V pravých demokraciách by sa malo s nepravdivými názormi, tvrdeniami a správami polemizovať a vyvracať ich argumentami. V žiadnom prípade však nemožno zakazovať ľuďom slobodne myslieť, hovoriť a písať, alebo konať proti svojmu svedomiu, ako sme tu už mali v smutných rokoch komunistickej diktatúry 20. storočia, keď za názory občanov trestali. A boli to práve dedovia, či pradedovia niektorých dnešných progresívnych politikov.

S úctivým pozdravom

za Občianske združenie SLOVENSKÍ KATOLÍCI:

Mgr. Miroslav Vetrík, historik a teológ, predseda združenia
Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD, profesorka morálnej teológie
Prof. Dr. Phil. Emília Hrabovec, historička
PhDr. Marián Servátka, CSc., veľvyslanec
Ing. Marián Tkáč, PhD., bývalý predseda Matice slovenskej a viceguvernér NBS, publicista, ekonóm
Ing. Mgr. Ľudovít Gunčaga, publicista, teológ, manažér
Ing. Viliam Oberhauser, CSc., exminister vlády SR a štatutár združenia Kresťania pre zdravý vidiek
Prof. MUDr. Štefan Hrušovský CSc., Dr. SVS, lekár, vysokoškolský pedagóg a predseda združenia Rastic
Martin Fusek, finančný konzultant, podnikateľ
Ing. Vanda Rybanská, katolícka aktivistka
Martin Rajňák, analytik
Patrik Mikula,
JUDr. Lucia Žužová, Milujúca náruč, n.o.
Mgr. Anton Čulen, teológ, publicista
PaedDr. Miroslav Holečko, predseda Spoločnosti svätého Gorazda
Róbert Wéber, podnikateľ
Ing. Darina Beťková
Viliam Balšan, dôchodca
Mgr. Marta Moysová
Ing. Mária Kotris
Ing. Mária Jancová,
Jarmila Banárová
Jozef Banár
Barbora Torti van den Brink
Kristína Giocondo
Juraj Hradský, spisovateľ, publicista
Daniela Ustupská
Ing. Stanislav Dinuš
Ing. Júlia Dinušová
Katarína Kováčová, prekladateľka
Dáša Lúčna, učiteľka
Mgr. Eva Bystrická
Mária Švecová, dôchodkyňa
PaedDr. Jana Blublová
Ing. Róbert Prášil
Ľuba Kozlová
Ivan Vojtaššák
Vlado Gregor, spisovateľ a publicista
Ing. Mgr. Mária Hojsíková
Eva Zelenayová, publicistka
Mgr. Miroslav Bartoš, audiovizuálny producent
RNDr. Andrej Trnovec
Miroslav Faktor
Mgr. Zuzana Jurkemiková, teológ
Ing. Mgr. Jozef Javorka, analytik FS
Ing. Jozef Sásik, katolícky politológ

K listu sa pridáva i Združenie slovenskej inteligencie
Ing. Branislav Čech – predseda združenia