Môj profil 
Predplatné
Pred takmer tridsiatimi rokmi Peking konsolidoval svoju kontrolu nad ťažbou kovov vzácnych zemín. Zahraničné spoločnosti dostali zákaz ťažiť v krajine a všetku produkciu v Číne dnes kontroluje šesť štátnych spoločností. Naopak Spojené štáty v roku 2003 uzavreli svoju poslednú baňu. Ťažbu kovov vzácnych zemín USA obnovili až po roku 2010.
Kovy vzácnych zemín sú nepostrádateľné pre modernú elektroniku, ktorá sa dnes hojne využíva ako v elektrických vozidlách alebo v elektromotoroch veterných elektrární, tak aj vo vojenskom vybavení. Dnes Washington dokáže z vlastných zdrojov uspokojiť dopyt iba pre svoj obranný priemysel.
Avšak Trumpova obchodná vojna proti Číne a rozhodnutie zapísať spoločnosť Huawei na čiernu listinu, ktorá zakazuje americkým spoločnostiam dodávať komponenty do Číny, môže prinútiť Peking k obmedzeniu exportu kovov vzácnych zemín do USA.
20. mája čínsky prezident Si Ťin-pching navštívil spoločnosť JL MAG Rare-Earth, ktorá sa zaoberá spracovaním kovov vzácnych zemín. Podľa pozorovateľov sa môže jednať o signál, ktorý Si posiela Trumpovi. Viac ako pol mesiaca nato oficiálne údaje čínskej colnej správy ukázali, že v máji export kovov vzácnych zemín z Číny poklesol o 8,5 %.
V roku 2018 Čína celkovo vyťažila 120 tisíc metrických ton kovov vzácnych zemín, čo zodpovedá 70 % svetovej ťažby. Z toho 53 tisíc ton išlo na export. Pre porovnanie v USA sa vyťažilo iba 15 tisíc metrických ton a americké firmy sú z 80 % závislé na dodávkach z Číny.
Už raz Peking použil kovy vzácnych zemín v konflikte s Japonskom v roku 2010, keď japonské úrady zadržali čínsku rybársku loď v sporných vodách.
Spojené štáty si svoju zraniteľnosť uvedomujú a na konci mája americké ministerstvo obrany oznámilo, že sa snaží znížiť svoju závislosť na čínskych dodávkach. Producenti v USA za posledné dva roky skutočne znateľne zvýšili svoju ťažbu. Veľký nárast zaznamenáva aj Austrália.
Naďalej však ťažba kovov vzácnych zemín je do značnej miery koncentrovaná v Číne. Avšak náleziská sa nachádzajú aj v iných krajinách. Ich spracovanie je však z ekologického hľadiska veľmi riskantné.
Podľa štatistického portálu Statista, ktorý sa odvoláva na americkú geologickú správu, najviac zásob vzácnych zemín sa nachádza v Číne (44 miliónov ton), Brazílii (22 miliónov ton), Vietname (22 miliónov ton) a Rusku (12 miliónov ton). Náleziská sa tiež nachádzajú v Indii, Austrálii a v Spojených štátoch, kde je 1,4 milióna ton zásob.
Vlani japonskí výskumníci oznámili, že sa im podarilo objaviť nálezisko pri japonskom ostrove Minami Torišima, ktoré údajne dokáže zaistiť dopyt po dobu najbližších stoviek rokov.
Rokovania o obchodnej dohode viaznu
V pondelok americký prezident Donald Trump pohrozil, že ak sa s ním Si Ťin-pching na summite G20 v japonskej Osake na konci júna nestretne, uvalí na Čínu ďalšie clá. Spolu s tým vyjadril presvedčenie, že Pekingu nezostane nič iné ako dohodu s USA uzavrieť.
Minulý mesiac Trump kritizoval Peking za to, že v máji odmietol podpísať americký návrh obchodnej dohody.
“Myslím, že by si priali, aby prijali návrh dohody, ktorý mali na stole predtým, než sa ho pokúsili zmeniť. Chceli by uzavrieť dohodu, my na to nie sme pripravení,” poznamenal na konci minulého mesiaca Trump.
Ten kvôli prieťahom v rokovaní s Čínou rozhodol zvýšiť clá na import čínskeho tovaru z 10 % na 25 %. V reakcii na to Peking zvýšil clá na americký tovar v ročnej hodnote dovozu 60 miliárd dolárov. Clá sa zvyšujú pre rôzne kategórie tovaru o 25 %, 20 % a 10 %.
Okrem toho v reakcii na pridanie čínskeho technologického gigantu Huawei na americkú čiernu listinu, ktorá obmedzuje americké spoločnosti v dodávkach svojich komponentov do Číny, Peking prišiel so svojím vlastným zoznamom “nespoľahlivých entít”. S Huawei už prerušil spoluprácu napríklad Google a Facebook.
.jpg)
