Nové prevratné dôkazy neurológov: Psychika mení mozog – dáva mu neustále nové štruktúry

Bratislava 12. júna 2020 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Každý človek môže svoj mozog neustále zlepšovať a dávať mu vyššiu kvalitu. Psychoterapeuti tvrdili už veľmi dávno, že psychika formuje a modifikuje hmotu mozgu. Lekárska veda ale mozog považovala veľmi dlho za štruktúru, ktorá je už krátky čas po narodení dieťaťa vo svojom vývoji uzavretá a potom po dobu celého života nemenná

Z toho potom mozgoví experti usúdili a tvrdili, že mozog s vekom štrukturálne upadá a tým sa vraj postupne redukujú aj jeho intelektuálne schopnosť ako pamäť, kreativita, schopnosť učiť sa nové veci a podobne.

Až novodobá moderná neurológia objavila, že tomu tak nie a že išlo o veľký omyl a že mozog sa neustále štrukturálne mení a vyvíja a môže si až do vysokého veku zachovať svoje schopnosti, ako i nadobudnúť nové schopnosti.

Vždy keď prichádzalo ešte v minulom storočí ku konfrontácii neurobiológov a psychológov, prípadne i psychoterapeutov, tak neurobiológovia tvrdili, že psychické pochody nie sú ničím iným ako chemickými a elektrickými procesmi mozgu. Naproti tomu psychoterapeuti a psychológovia hovorili, že aktivity psychizmu sa vôbec neodohrávajú v mozgu a že práve preto ho formujú a menia. V ušiach neurobiológov a neurológov to znelo ako  konšpiračná teória alebo ezoterika.

Prešlo takto mnoho rokov a vôbec nič sa na tom nemenilo. Počas konferencie nemeckých psychoterapeutov začiatkom nového tisícročia, ktorá sa konala na juhu Nemecka v Lindau, sa však udialo niečo prekvapujúce.

Bol na nej prítomný aj renomovaný neurobiológ a skvelý mozgový expert Gerald Hüther. V rámci svojej prednášky povedal prekvapeným psychoterapeutom, že mali pravdu a že psychika skutočne formuje a pretvára mozgové štruktúry a dokonca vytvára i nové.

Hüther v tejto súvislosti hovoril dokonca o veľkej revolúcii v neurobiológii, ktorú spôsobili výsledky  moderných výskumov mozgu.

Tieto ukázali, že mozog neostáva po ukončení svojej výstavby v prvých mesiacoch novonarodeného navždy „zabetónovaným stereotypom“, ale že je extrémne plastický a počas celého života schopný ďalšieho vývoja.

Ako jeden z príkladov moderných výskumov  Hüther informoval  v Lindau o výsledku výskumnej analýzy urobenej so stovkou londýnskych taxikárov. Výskum trval niekoľko rokov a bolo napokon zistené, že mozgové centrum priestorovej predstavivosti – hypotalamus –  je o to väčšie, čím dlhšie  je niekto taxikárom. Aktívne skúsenosti tu formujú a menia štruktúru mozgu.

Neurobiológ Hüther povedal, že odkedy bola zhodená z trónu „posvätná“ dogma o nepremeniteľnosti mozgu, tak sa pre neurobiológiu otvoril nový, dosiaľ neznámy svet. Pri jeho ďalšom výskume sa v budúcich rokoch dozvieme o mozgu a o vedomí doslova prevratné a nečakané veci.

Na záver ešte poviem, že Gerhard Hüther na základe svojich dlhoročných výskumov nadobudol presvedčenie, že náš mozog je preto tak minimálne determinovaný genetikou, aby sme mali možnosť neprestajne sa učiť po celý život nové veci a zbierať nové poznanie.

Kto takto používa mozog, tak to spravidla zároveň znamená aj veľmi dlhý život. Samozrejme ale za predpokladu, že si človek udrží zdravý organizmus a vie žiť podľa optimálnej filozofie života.

Roman Bednár