Ruský kozmonaut Ivan Vagner, ktorý je vo vesmíre od apríla, uviedol, že chvost kométy je jasne viditeľný na obežnej dráhe, z okna Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Práve jej mimoriadna jasnosť a dlhý chvost z nej robia ideálny cieľ pre astrofotografov.
Kométa Neowise bude síce viditeľná až do augusta, práve teraz sú podmienky na jej pozorovanie najlepšie.
Neowise zaznamenali a odfotili nielen satelity ako Parkerova slnečná sonda, a observatória, medzi ktoré patrí observatórium slnečných terestriálnych vzťahov a medzinárodné slnečné a heliospherické observatórium, ale aj rady nadšených amatérov.
Podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír NASA sa kométa Neowise priblížila k Slnku najbližšie 3. júla, keď dosiahla vzdialenosť 43,7 miliónov kilometrov, teda 0,29 astronomickej jednotky, čo je o niečo bližšie ako priemerná vzdialenosť od Slnka k Merkúru. K našej planéte priletí Neowise najbližšie 23.júla.
Vedci z Bostonskej univerzity a Planetárneho vedeckého ústavu použili špeciálny ďalekohľad zvaný koronograf, aby odhalili atómy sodíka v chvoste kométy.
Európska vesmírna agentúra odhaduje, že vo vzdialených oblastiach slnečnej sústavy za Plutom, v Kuiperovom pásme a Oortovom oblaku môže byť až bilión komét.
Zaujímavé na Neowise je to, že sa pohybuje v opačnom smere než planéty slnečnej sústavy. Takéto kométy sa nazývajú retrográdne. Kométa je zároveň “cirkumpolárna” to znamená že nikdy “nezapadá” za obzor a je ju teda vidieť len z našej severnej pologule.
Veľkosť kométy Neowise sa odhaduje na päť kilometrov a jej obežná dráha na viac než 6000 rokov, pravdepodobne až 6800 rokov, jedná sa teda o takzvanú dlhoperiodickú kométu.
Ktovie, ako bude vyzerať ľudská civilizácia na našej planéte v čase, keď nabudúce priletí.
Andrea Lopatková