Nemecká ministerka obrany je po sérii chýb pripravená odstúpiť

Berlín 14. januára 2023 (HSP/Foto:TASR – Dano Veselský)

Potenciálny odchod Christine Lambrechtovej prichádza pred kľúčovými rozhodnutiami o politike voči Ukrajine, informuje Financial Times

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová plánuje podľa zdroja z nemeckej vlády odstúpiť po sérii chýb, ktoré výrazne poškodili jej dôveryhodnosť ako vrchnej veliteľky ozbrojených síl krajiny.

Táto osoba uviedla, že Lambrechtová by mohla oznámiť svoje rozhodnutie odstúpiť už na budúci týždeň.

Jej rezignácia vyvolá obrovskú neistotu v čase, keď Nemecko stojí pred dôležitým rozhodnutím, či poruší dlhodobú politiku a dodá Ukrajine bojové tanky, čo sa kancelár Olaf Scholz doteraz zdráhal urobiť.

Lambrechtová bola vnímaná ako slabá vedúca ministerstva, ktoré sa nachádza v kritickom bode svojej histórie. Po ruskej invázii na Ukrajinu Scholzova vláda prisľúbila masívne zvýšenie vojenských výdavkov a vytvorila investičný fond vo výške 100 miliárd eur pre Bundeswehr, nemecké ozbrojené sily, čo znamenalo nový začiatok po rokoch nedostatočného financovania.

Nové vybavenie a zbraňové systémy, ktoré Scholz sľúbil pre armádu, sa však zatiaľ neuskutočnili, pričom Lambrechtová je často obviňovaná z pomalej realizácie výdavkových reforiem.

Hnev nad zlým stavom Bundeswehru vyvrel minulý mesiac po cvičení, keď muselo byť všetkých 18 vozidiel pechoty Puma nasadených do cvičenia vyradených z prevádzky. Vozidlá Puma sú jedným z najmodernejších a najpokročilejších kusov armádnej techniky.

O úmysle Lambrechtovej odstúpiť ako prvý informoval masovo vydávaný denník Bild Zeitung, ktorý uviedol, že rozhodnutie prijala ona sama a Scholz ju neprepustil.

Medzi možnými náhradníkmi sú Eva Höglová, parlamentná komisárka pre ozbrojené sily, a Siemtje Möller, nižší minister obrany.

Ďalším možným nástupcom je Lars Klingbeil, predseda Lambrechtovej strany, sociálnych demokratov (SPD), ktorý pochádza z vojenskej rodiny.

Klingbeilove šance sa však považujú za malé, pretože Scholz sa zaviazal mať vo svojom kabinete rovnaký počet ministrov a ministeriek a príchod lídra SPD by narušil rodovú rovnováhu.

Lambrechtová dlhodobo patrí medzi najmenej obľúbené ministerky v Scholzovom kabinete. Výzvy na jej odstúpenie sa však zintenzívnili po rozpačitom novoročnom príhovore na Instagrame, v ktorom sa snažila presadiť nad hlukom vybuchujúcich ohňostrojov a petárd v centre Berlína.

Vo videu spomenula vojnu zúriacu na Ukrajine a potom dodala, že konflikt sa pre ňu spája s “mnohými zvláštnymi dojmami, mnohými stretnutiami so zaujímavými, skvelými ľuďmi”.

Tento prejav považovali za spektakulárne nevhodný dokonca aj blízki spojenci z SPD, zatiaľ čo mnohí kolegovia z kabinetu zostali bez slov v rozpakoch. “Po tomto debakli bola chodiaca mŕtvola,” povedal jeden človek oboznámený so situáciou.

Opoziční kresťanskí demokrati vyzvali Scholza, aby ju po škandále na Instagrame okamžite vyhodil, ale on sa jej zastal. Len pred niekoľkými dňami jeho hovorca povedal, že kancelár má dobré a dôverné vzťahy so všetkými kolegami z kabinetu, a “to platí” aj pre Lambrechtovú. V decembrovom rozhovore ju Scholz označil za “prvotriednu ministerku obrany”.

Faux pas na Instagrame bolo posledným zo série prešľapov, ktoré spôsobili, že Lambrechtovej povesť je v troskách. V decembri 2021 v rozhovore priznala, že nepozná rôzne armádne hodnosti: o päť mesiacov neskôr pre iné noviny povedala, že ich stále nepozná.

Krátko po začatí vojny na Ukrajine sa stala terčom širokého posmechu, keď na otázku, či Nemecko poskytne vojenskú pomoc, odpovedala, že Kyjevu pošle 5 000 prilieb.

Širokú kritiku si vyslúžila aj po tom, ako na dovolenku so synom letela vládnym vrtuľníkom. Cestu si zaplatil sám, ale verejný rozruch, ktorý sa okolo toho rozpútal, bol vnímaný ako veľmi škodlivý pre Lambrechtovú aj pre ministerstvo.

Mnohí pozorovatelia tvrdili, že Lambrechtová v skutočnosti nikdy nechcela byť ministerkou obrany – radšej by bola vymenovaná za ministerku vnútra.

V nedávnom prieskume verejnej mienky, ktorý uskutočnila organizácia Civey pre spravodajský portál t-online, 77 percent ľudí žiadalo jej prepustenie, pričom len 13 percent uviedlo, že by mala zostať vo funkcii.