Navrhovaní prezidentskí kandidáti Smeru nemajú ani autoritu, ani morálne právo robiť prezidenta

V posledných mesiacoch nás masmédia neustále bombardujú článkami o tom, akú by mal vysokú podporu minister Lajčák, ak by kandidoval na prezidenta. A to pán Lajčák nielenže nekandiduje, ale viackrát sa jasne vyjadril, že to ani nemieni robiť. Tento tlak na pretlačenie tejto osoby je neprirodzený, je za tým vidno manipuláciu idúcu proti Smeru a dokonca aj proti záujmom samotného Lajčáka..

V týchto dňoch sa zas vyrojili správy a články, že komisár EU pre energetiku, Maroš Šefčovič, by mohol byť rešpektovaným prezidentom. Akoby Lajčákova línia ochabla a našiel sa druhý globalista, ktorý môže poslúžiť. A Šefčovič sa menej zdráha, konieckoncov EU sa otriasa v základoch a zrejme on sám vie, že situácia v Bruseli nie je stabilná a trvalá. Chce za svoje služby trafiku, a to pekne pohodlnú – ale platiť má zasa Slovensko.

Keď sa pred pár rokmi začal rozhárať oheň občianskej vojny na Donbase, keď Rusko ešte mohlo zvládnuť Kyjev a dosiahnuť dohodu politickými mierovými prostriedkami aj pomocou tlaku na energie a plyn, bol to práve osobne Šefčovič, čo zorganizoval pre Ukrajinu dodávky plynu zo Západu, konkrétne zo Slovenska. Nás všetkých to stálo nielen veľké peniaze – pretože Ukrajina za väčšinu toho plynu neplatila, ale  práve týmto opatrením sa dodalo Kyjevským revolučným extrémistom povzbudenie a spôsobilo rozhorenie reálnej vojny. Za touto vtedajšou Ševčovičovou aktivitou sú teda desaťtisíce mŕtvych a milióny rozvrátených ľudských životov.

Nikto nestelesňuje nenávidený pojem „jadro Európy“ viac, ako Šefčovič. Je to Brusel od hlavy po pätu. Niečo také nemá morálne právo robiť si nároky na vyššie pozície v slovenskej spoločnosti.

Ak bude Smer presadzovať Šefčoviča za prezidenta, bude to Ficova druhá najväčšia chyba v jeho politickej kariére. A možno posledná.

Peter Vanád