Vyhrali aj vďaka tomu, že na rozdiel od hašteriacich sa etablovaných slovenských strán, sa javili na povrchu ako nekonfliktné a presvedčili, že čarovným prútikom vyriešia všetky nakopené problémy.

Ale čo tie úderky fanatikov, ktorí sa správaju nekultúrne a chcú evidentne nedemokraticky zakazovať a cenzurovať odlišné názory od ich vlastných?

To sú pešiaci ako portál „Zomri“, Slušné Slovensko alebo nedávna úderka rušiaca pokoj zahraničných turistov v hoteli River park v Bratislave.

Kto stojí za nimi v pozadí? Kto inteligentne manipuluje a posúva figúrky v zákulisí? Kto má obrovský vplyv na jednoduchých ľudí cez mainstreamové média?

Čo tak tzv. slovenské elity, ktoré stoja za víťaznými stranami,  a väčšinou sa hanbia za všetko slovenské a sú vo svojej väčšine nesvojprávni, lebo potrebujú vždy niekoho nasledovať (prevažne slepo). Či už to bola Viedeň, Budapešť, Berlín, Moskva alebo teraz Brusel alebo Washington.

A ako obyčajne pre nich, všetci tí čo majú aspoň trochu radi Slovensko a veci slovenské (a nebodaj ešte aj slovanské), zaspali dobu a sú zaostalí, obmedzení, primitívni a s nízkou inteligenciou.

Je to naozaj tak? Nie je to náhodou trochu inak? Odkiaľ sa berie tá namyslenosť, spupnosť „panské“ povýšenectvo a arogancia vo vzťahu k slovenskej mlčanlivej väčšine? Nie je to práve tá zakomplexovanosť (a neschopnosť vidieť veci z globálnejšieho pohľadu a v súvislostiach) a tiež častokrát malosť myslenia a ducha, ktorá vyvoláva potrebu večne niekomu slúžiť ( a vyslúžiť sa!!) a pripojiť sa ku každému novovznikajúcemu módnemu trendu?

Módne trendy vnikajú a potom zanikajú, prichádzajú a odchádzajú.  Ako povedal známy nemecký spisovateľ Stefan Zweig: „Ale takisto, ako zákonite opadne voda po každej záplave…zaniknú všetky ideológie, ich dočasné víťazstvá: jedine idea duchovnej slobody, idea všetkých ideí, a preto nikým neporazená, sa večne vracia, pretože je večná ako duch“.     

V súčasnosti je moderný a populárny „bojovný“ liberalizmus, ktorý sa snaží odstrániť akékoľvek hranice a roztaviť národy v jednom veľkom kotli. Zobrať dušu a pôvodnú identitu a nahradiť ju otrockou poddajnosťou nového beztvarého stáda, zbaveného historického vedomia, svedomia a ukotvenia.  Snahou potlačiť a zrušiť národy sa historicky vyznačovali dva ideologické prúdy, komunizmus a novodobý liberalizmus, ktorý je v skutočnosti nie liberalizmom ale ultraliberalizmom.

Obidve tieto ideológie sa vyznačujú vysokou mierou fanatizmu a netolerancie k iným názorom a myšlienkam a tiež odmietajú tradície a tradičné hodnoty. Slovenskí nasledovníci s fanatizmom novoobrátených začali pretvárať Slovensko na cudzí obraz. Ich horlivosť vystihuje príslovie:„Poturčenec horší od Turka“.

Na druhej strane existuje konzervatívny a tolerantný liberalizmus v tradíciách takých filozofov ako John Locke a John Stuart Mill, ktorý hlása v podstate historický liberalizmus, založený na osobnej slobode, tolerancii k inému názoru, slobodnom podnikaní a slobode slova a tlače.

Hoci komunisti (boľševici) a bojovní ultraliberáli vždy tvrdili a tvrdia že predstavujú väčšinu, v skutočnosti sú len agresívnou menšinou. Ktorá je ale dobre zorganizovaná, disciplinovaná a podarilo sa jej dosť úspešne zvábiť peknými rečami značnú časť mladých ľudí, ktorí ešte nemajú životné skúsenosti a vedia sa nadchnúť pre „vznešené“ ciele.

Navyše ľavicoví (bojovní) liberáli majú v  v rukách väčšinu médii hlavného prúdu, t.j. mainstreamové média a politickým mimovládkam, nimi kontrolovanými, bol umožnený prístup do škôl a stali sa prijímateľmi dotácii od štátu.

Mnohí slovenskí politici sa dosť naivne domnievali a niektorí stále domnievajú, že týmto spôsobom sa im podarí vykúpiť si mier pre seba. Že práve ich nechajú na pokoji a neobvinia z extrémizmu a nedajbože z fašizmu. Že niekto druhý bude nacionalistom a extrémistom, nie ja!! Veď ja som prispel k spoločnému boju proti nacionalizmu a extrémizmu a za šťastnú multikultúrnu zjednotenú Európu.

Omyl, každý kto sa nestane horlivým nasledovateľom je nepriateľom.

Ako hovorí známe heslo: „Kto nie je s nami, je proti nám“. Ale z taktických dôvodov bude zatiaľ trpený. Veď treba aby sa tí ľahko obalamutiteľní Slováci navzájom „vykántrili“ vlastnými rukami. Veď tí Slovania a ľudia z východnej Európy sú hašteriví. Sú schopní sa hrýzť pre blaho a osoh druhých. Len im treba trochu pomôcť a správne ich „nasmerovať“!! Vyvolať nevraživosť!! Rozjatriť staré rany!! A potom je to krása ako sa ľahko dajú ovládať. Tak ako sa to podarilo v bývalej Juhoslávii a na Ukrajine!!

Toto sa týka mnohých predstaviteľov Smeru, SNS, Sme rodina, ale aj Oľana či SAS. Veľa z nich ukazuje prstom na druhých a dušujú sa že oni nie sú nacionalisti a extrémisti, len tí druhí. A tak dokola. Mnohí si myslia, že oni prijímajú rozhodnutia. V skutočnosti hrajú na cudzej šachovnici a podľa pravidiel stanovených druhými, ktorí rozhodujú dokonca aj o definícii používaných termínov. A potom ich aj interpretujú a vynášajú rozsudky, ktoré stoja nad slovenskými zákonmi.

Taká hra sa nedá vyhrať. Treba zmeniť pravidlá a definície. A začať treba od Slovenska. Prečo napríklad Slovensko dovolí mazať diskusné príspevky na sociálnych sieťach cudzími operátormi? Čo robí slovenský regulátor?  Veci sa dajú ovplyvniť. Ale netreba sedieť na peci a nahovárať si že veci sa nejako vyriešia sami. Nevyriešia!!

Slováci, spamätajte sa pokiaľ nie je príliš neskoro!!!! A prestaňte sa navzájom urážať a nálepkovať. Majte rôzne názory na rôzne témy. To je pozitívna konkurencia názorov a nápadov. Ale dokážte aj hľadať dohody na prospech celého Slovenska. Nie je nás veľa. A je ďaleko viac toho čo nás spája ako rozdeľuje.

Aj tých, hlavne mladých, ktorí sadli na lep. Nikto rozumný predsa nie je proti Európskej únii, slobode cestovania a vzdelávania. Ani proti voľnému pohybu tovarov, služieb a kapitálu. Ani proti Euru. Za podmienky že aj tí „veľkí“ dodržiavajú dohody.

Ale je demagógiou najhrubšieho zrna hovoriť, že keď niekto nechce slepo a poslušne odovzdať osud Slovenska do rúk bruselskej byrokracie, tak je antisystémový a protieurópsky. Prečo by tí mocnejší mali rozhodovať za nás?  Lebo sú múdrejší?  Naozaj? Aha!! Lebo to hovoria média, tak je to pravda?!!? Nie je to skôr pohodlné a pomáha to kariére? Načo kriticky rozmýšľať keď je jednoduchšie slepo veriť a preberať pripravené smernice z Bruselu.

Ultraliberáli nám hovoria,  že treba zaviesť európske riešenia a väčšinové hlasovanie v Únii.  A to všetko preto, aby sme my boli silní a mali väčšiu váhu vo svete.  Kto budú tí silnejší? Nie náhodou bruselskí úradníci a veľké európske štáty?

Európske hospodárske spoločenstvo začínalo ako spoločenstvo suverénnych štátov a cieľom bolo najprv zóna voľného obchodu a vytvorenie colnej únie a spoločného trhu. Dnešná EU sa ale postupne viac a viac mení na európsky politický superštát, ktorý je riadený úradníkmi a veľkými štátmi ako Nemecko a Francúzsko. Tvrdiť, že treba EU ešte viac centralizovať a zaviesť európske riešenia (t.j. rozhodovanie väčšinou) je naivné a nezodpovedné. V praxi by to znamenalo, že veľké štáty ako Nemecko a Francúzsko, spolu s ich spojencami, Slovensko a iné malé štáty vždy prehlasujú a nanútia nám „demokratickým“ hlasovaním napríklad povinné migračné kvóty.

Európska únia potrebuje opravu.  Vydala sa nesprávnym smerom. Cestou väčšej byrokracie a obmedzovania národnej suverenity členských štátov. Ale opraviť dom vôbec nebude ľahké. V histórii je ťažké nájsť príklad, kedy by sa byrokracia dobrovoľne vzdala nadobudnutej moci.

Ale od čoho treba začať je nestratiť slovenskú identitu, lebo šancu prežiť má vždy len ten, kto má vôľu sa zachovať. Tradičné slovenské hodnoty a identita sú už nahlodané. Názorne to ukazujú posledné voľby do európskeho parlamentu. Ale ešte nič nie je stratené.

Ako povedal vodca slobodných Francúzov a neskorší prezident Francúzska Charles de Gaulle po totálnej porážke Francúzska v roku 1940 a následnej okupácii Hitlerovským Nemeckom: „La France a perdu une bataille! Mais la France n’a pas perdu la guerre!“. Francúzsko prehralo jednu bitku! Ale Francúzsko neprehralo vojnu!

Dezider Štefunko