Môj profil 
Predplatné
Podľa Šichtaťovej sa nie len v politike ale v celej spoločnosti rozmohol nešvár, že niektorí ľudia si začali myslieť, že na základe svojho politického presvedčenia sú “lepší” ako druhí. “A čo je ešte horšie: Títo akoby lepší ľudia začali na ľudí s inými názormi útočiť. Začali ich cenzurovať a umlčovať. Obzvlášť si potom obľúbili nadávky “xenofob”, “nácek” či “populista”.
“Títo kvázi ľudia si však týmito nadávkami nerobia úplne najlepšiu reklamu. Zakladajú si síce veľmi často na tom, že mávajú vysoké vzdelanie, teda by vďaka svojmu vzdelaniu mali význam slov “xenofob”, “nácek” či “populista” dobre chápať, v realite však tieto pojmy používajú úplne chybne.
Uvádza, že napríklad za xenofoba sú často označovaní ľudia, ktorí sa domnievajú, že bohaté krajiny v Európe, v Amerike aj inde na svete by nemali podporovať masovú ekonomickú migráciu motivovanú hľadaním štedrého sociálneho systému. “Ja by som taký postoj označila skôr za ekonomický pragmatizmus. Pravý význam slova xenofóbia však je nepriateľstvo voči všetkému cudziemu. Ako vidno, súvislosť v realite nulová.”
Za populistu sú zase podľa nej označovaní ľudia, ktorí prichádzajú s myšlienkami alebo priamo s politickým programom, ktorý má vysoké nezastane v spoločnosti, prípadne ktoré vyhrávajú voľby. “Napríklad ľudia, ktorí tvrdia, že Európa by sa mala úplne uzavrieť pre ilegálnych ekonomickú migráciu. Takých ľudí by som označila za úspešných politikov, prípadne za mysliteľov (filozofov, spisovateľov, publicistov … a tak ďalej), ktorí zdieľajú prevládajúce nálady v spoločnosti.”
Vysvetlila, že naproti tomu populista je definovaný ako osoba, ktorá ponúka síce prvoplánovo pekné, ale prakticky nerealizovateľné riešenie ekonomických či sociálnych problémov. “Vzhľadom k tomu, že uzavretie vonkajších Schengenských hraníc a prípadné repatriácie nelegálnych ekonomických migrantov do krajín, odkiaľ napríklad po mori do Európy dorazili, nie je “ľúbivým a prakticky neuskutočniteľným riešením”, zjavne opäť je výraz populista použitý chybne,” pokračuje.
“Títo samozvaní lepší ľudia však idú ešte ďalej. Okrem toho, že ľudí, ktorí majú odlišný politický názor, označujú chybnými výrazmi, čoraz častejšie môžeme pozorovať ich snahu odlišný názor priamo cenzurovať. Nádherne to bolo vidieť na nedávnej debate na ČT24. V nej sa proti sebe posadili dvaja názorovo odlišní diskutujúci. V štúdiu bol Ladislav Jakl, bývalý novinár Lidových novín, poslanec a desať rokov aj riaditeľ Politického odboru Kancelárie prezidenta republiky, teda človek evidentne povolaný vyjadrovať sa k politickým otázkam. A skrze telemostu mu oponoval profesor Igor Lukeš z Bostonu. Témou bola politika Donalda Trumpa.
Ladislav Jakl sa postavil za politiku Trumpa, čím Igora Lukeša značne podpichol. “Pán profesor začal v priebehu debaty vyskakovať ako čertík z krabičky, Jakla označil za “pána s konským chvostom” a jeho názory za “lži, nezmysly, výmysly a dezinformácie”. Čiže podľa Lukeša by Jakl mal zrejme mlčať. Ak má Igor Lukeš titul profesor, mal by vedieť, že výraz dezinformácia znamená zámernú klamlivú informáciu. Ladislav Jakl však zjavne už zo svojho titulu účastníka debaty nevypúšťal “zámerné klamlivé informácie”, ale len vyslovoval svoje politické názory. Úplne rovnako, ako svoje – opačné – politické názory vyslovoval Lukeš. Jeden názor proti inému názoru. (A medzi nami, ani s jedným z týchto názorov nesúhlasím stopercentne, mám teda názor tretí, takže by som zrejme podľa tejto logiky bola v terminológii Igora Lukeša tiež dezinformátorom a klamárom).
“Byť “luhárom” preto, že niekto má odlišný politický názor? Americký profesor sa preto domnieva, že má právo byť arbitrom, má právo rozhodovať, ktorý politický názor smie existovať. Z čoho však neúprosnou logikou vyplýva, že podľa takto mysliacich ľudí, oných “lepších” ľudí, má právo na existenciu iba jeden jediný politický názor, ten ich. Áno, to poznáme,” uviedla blogerka s tým, že takto sa vraciame spať do dôb totality.
.jpg)
