Bratislava 19. februára 2022 (HSP/Foto:TASR/DPA-Frank May/dpa-Bildfunk)
Rusi vyzvali Američanov, aby so svojimi zbraňami odišli z východnej a strednej Európy. Okrem toho, že pre Rusko predstavujú priame a neprijateľné ohrozenie, je tu ešte jeden dôvod, prečo by tak Američania mali urobiť
Vo štvrtok Rusko odovzdalo Američanom odpoveď na americkú reakciu na decembrové ruské požiadavky na bezpečnostné záruky (píšeme o tom tu). Ruské stanovisko obsahuje celý rad zaujímavých bodov, na ktoré bude musieť protistrana reagovať. My sa dnes zastavme len pri jednej nenápadnej vete, z ktorej však vyplýva zaujímavý záver.
Na konci odstavca „Konfigurácia síl“ (je zhruba v tretine textu) je uvedené: „Trváme na stiahnutí všetkých vojenských síl a výzbroje USA umiestnených v strednej a východnej Európe a pobaltských štátoch. Sme presvedčení, že národné kapacity v týchto oblastiach sú dostatočné.“
Čo touto záhadnou a zdanlivo nepodstatnou formuláciou Rusi mysleli? Poukázali na vec, ktorú v našom mainstreame človek nemá ako počuť, ktorá je však pritom veľmi dôležitá z hľadiska pochopenia samotnej podstaty európskej bezpečnostnej architektúry. A vlastne je to opäť čosi, kde je možné euroatlantických klamárov pristihnúť na hruškách.
Európa má viac konvenčných zbraní ako Rusko
Rusi tu vlastne hovoria, že stredná a východná Európa nepotrebuje Američanov a ich zbrane, pretože majú dostatok vlastných síl sa brániť. A vskutku: keď sa pozrieme na útočný potenciál Ruska len z hľadiska konvenčných zbraní, tak zistíme, že armády európskych členských štátov NATO spoločne prevyšujú Rusko vo väčšine dôležitých parametrov: majú viac lietadiel, loďstva, vojakov… (Údaje o reálnej sile armád jednotlivých krajín sveta si môžete porovnať napríklad tu).
Okrem toho, keby sme teoreticky uvažovali, že by Rusko chcelo napadnúť EÚ a NATO, aj tak by nemohlo využiť všetok svoj vojenský potenciál, pretože veľká časť z neho je viazaná na obranu obrovského ruského územia.
Treba tiež vziať do úvahy známe staré vojenské pravidlo, že ak útočník chce mať dostatočnú istotu, že jeho útok bude úspešný, tak musí obranu protivníka prečísliť najmenej trojnásobne.
Čo z toho všetkého vyplýva? Veľmi dôležitá a zaujímavá vec, ktorú vám v mainstreame zabudli povedať. A síce skutočnosť, že aj keby Američania odtiahli za oceán, ak by Európania boli v obrane jednotní, tak by Rusko nemalo šancu ich poraziť konvenčnými zbraňami.
A vlastne, aký by to malo zmysel?
Samozrejme, nehovoríme o totálnej devastačnej jadrovej vojne – každá z troch globálnych superveľmocí by dnes dokázala zničiť Európu alebo ktorúkoľvek inú časť zemského povrchu tak, že by sa stala neobývateľnou. Tu máme na mysli teoretické napadnutie niektorej európskej krajiny NATO konvenčnými zbraňami s cieľom zabrať jej územie v prípade, že by Američania odišli. Pre tento prípad nám Rusi medzi riadkami svojho vyjadrenia odkazujú, že aj oni uznávajú, že pustiť sa do takéhoto šialeného a nezmyselného dobrodružstva by sa pre Rusko skončilo katastrofou.
Ak predstava, že by Rusko zaútočilo na Európu s cieľom ovládnuť ju celú, alebo jej veľkú časť, je celkom absurdná, potom menej šialená je predstava, že by išlo o obsadenie menšieho územia, ktoré nie je dostatočne chránené, a o pokus ho potom udržať – euroatlantisti strašia, že vraj práve toto plánuje Rusko urobiť v prípade pobaltských štátov. Lenže ani takáto konštrukcia nedáva príliš zmysel: otvoriť zbytočný konflikt o neveľké územie bez nerastných surovín, a rozpútať tak veľkú vojnu s rovnocenným protivníkom, ktorý má dosť zdrojov, aby sa pokúsil územie získať späť… na čo by to bolo?
Ponechajme stranou nezmyselné propagandistické lži euroatlantistov o tom, že Rusko iste plánuje zaútočiť na krajiny NATO, lebo veď (vraj) útočilo na Kryme, Donbase, či v Gruzínsku. Pozrime sa na to triezvo: žiadny útočník predsa neútočí len tak, z roztopaše, ale vždy má nejaký racionálny zámer. Zvyčajne ním je obsadenie dobytého územia – na to však potrebuje obrovské zdroje ľudské, finančné, vojenské, aby dobyté územie mohol spravovať a udržať.
Ak sa na to pozrieme z hľadiska pomeru medzi ziskom a nákladmi, takéto dobrodružstvo by bolo bez najmenších pochybností totálnym nezmyslom vojenským, ekonomickým, politickým, po každej stránke. Znamenalo by totiž porušenie medzinárodného práva a vzťahov, sankcie a stratu tváre, voličov, množstva vojenských, finančných a iných zdrojov, to by všetko spolu ďaleko prevýšilo benefit zo zisku cudzieho územia, ktoré by potom bolo treba udržiavať a brániť proti armádam NATO. Napokon, načo by bolo Rusku ešte ďalšie územie, navyše s nepriateľsky naladeným obyvateľstvom?
Je to vlastne podvod. Aké americké…
Zhrňme si to: Európa v skutočnosti nepotrebuje Američanov na svoju obranu. Rusko nepotrebuje nové územia, nepotrebuje útočiť, potrebuje obchodovať. A aj v teoretickom prípade napadnutia, za predpokladu, že by európska kolektívna obrana bola naozaj kolektívnou, a že by jednotlivé štáty nenechali napadnutú krajinu napospas teoretickému útočníkovi, Európa by sa hravo vedela ubrániť pred každým pokusom o vojenskú okupáciu.
Túto jednoduchú skutočnosť však v globálnym mediálnym kartelom kontrolovaných mainstreamových médiách nepočuť. Ba dá sa povedať, že je veľmi dobre utajovaná. Namiesto toho počujeme stále iba reči o nevyhnutnosti a prínose euroatlantického partnerstva s tým najlepším zaoceánskym partnerom a ochrancom. Prečo je to tak?
Spisovateľ a bývalý politik Jozef Banáš, ktorý bol dva a pol roka aj viceprezidentom parlamentného zhromaždenia NATO, k tomu povedal: „Keď som bol v PZ NATO, Američania mi vraveli, že v Nemecku nie sú kvôli obave z Rusov, ale z Nemcov. Ako vravel prvý generálny tajomník NATO lord Ismay – ,keep the Russians out, Americans in and Germans down‘“ (držať Rusov vonku, Američanov dnu a Nemcov dole).
Rusi to všetko dobre vedia a nezabudli to do svojho vyjadrenia Američanom napísať. Mali by sme to aj my hovoriť otvorene: my nepotrebujeme v Európe americké vojská. Tie sú tu len vďaka zámienke, že chránia 600 miliónov Európanov pred 150 miliónmi Rusov. Sú tu preto, aby Američania mohli Európu udržiavať ako svoju vazalskú dŕžavu, v stave hypnózy, neakcieschopnú, rozoštvanú, multikultúrne a genderovo obohatenú.
A viazanú vazalskými zmluvami, ako je aj tá naša…
Ivan Lehotský
Vzájomne si pomáhame
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.