Skupina opozičných poslancov napadla novelu na ústavnom súde v decembri 2016 a plénum ÚS ju na neverejnom zasadaní prijalo na ďalšie konanie 22. marca 2017, pričom nevyhovelo ich návrhu, aby pozastavilo účinnosť napadnutých ustanovení.
V podaní napadli šesť ustanovení rokovacieho poriadku, ktoré sú podľa nich v nesúlade s princípom na ochrany práva na slobodu prejavu, slobodnej súťaže politických síl a nesúladné s princípom právneho štátu.
Novelizovaný rokovací poriadok prijali poslanci Národnej rady SR koncom roka 2016, keď prelomili veto prezidenta Andreja Kisku.
Podľa novely poslanci, podpredsedovia parlamentu a ministri majú na svoje vystúpenia k návrhom obmedzený čas. Novela obmedzila dĺžku vystúpenia poslancov len na verbálny prejav, bez možnosti zvukovej, obrazovej a obrazovo-zvukovej prezentácie a grafov.
Prezident Kiska upozorňoval na možný zásah do ústavou garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu. V zákone videl aj možný neprimeraný politický tlak vládnej väčšiny zameraný na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou.