Na javisku sa odvoláva Šimečka. Čo sa deje za oponou?

Asi najkontroverznejším návrhom, ktorý vláda schválila je:

Systémové riešenie bezpečnosti osôb v objektoch základných a stredných škôl a v ostatných rizikových objektoch s prístupom verejnosti

V predkladacej správe ministerstvo vnútra uvádza, že opatrením „reaguje na rapídne zhoršenie bezpečnostnej situácie na základných a stredných školách, ktoré kulminuje od roku 2020. Od polovice roku 2020 zaznamenávame radikálne zvyšovanie napätia v spoločnosti, ktoré ústi aj do stupňujúcich hrozieb útokov na mäkké ciele. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že ide v drvivej väčšine prípadov o útoky mladistvých alebo osôb vo veku, ktorý je blízky mladistvému veku. V roku 2020 bolo zaznamenaných až 58 prípadov šírenia poplašnej správy, v roku 2021 síce počet prípadov klesol na 48, ale v roku 2022 a v roku 2023 bolo zaznamenaných ďalších 125 prípadov šírenia poplašnej správy. Za roky 2020 až 2024 bolo nahlásených až 714 prípadov, ktoré obsahovali slovo „bomba“ v rôznych súvislostiach a konotáciách“.

Naozaj sa zhoršila bezpečnostná situácia v školách? Alebo len pribudlo množstvo poplašných správ? Lebo ministerstvo zhoršenie bezpečnostnej situácie nijako inak nedokladá.

Rozumiem tomu, že šírenie poplašných správ tohto typu už môže liezť kompetentným na nervy. A že s tým treba niečo robiť. Lebo navyše preverovanie, či ide o skutočnú hrozbu alebo len falošnú, stojí štát nemalé prostriedky. Hlavne ak príde takéto hlásenie viacerým (stovke) škôl naraz. Avšak toto systémové riešenie vo mne vyvoláva otázky:

Ako nižšie uvedené opatrenia a s nimi spojené nainštalované bezpečnostné systémy v školách zabránia tomu, aby niekto z hocikadiaľ vo svete nahlásil zaslaním anonymného mailu, že je v nejakej škole bomba?

Navrhované opatrenie môže sťažiť možnosť ako skutočnú bombu do školy dostať. Avšak ak k nahláseniu dôjde aj po tom, čo ministerstvo aplikuje navrhované opatrenia, bude potom takéto anonymné hlásenia ignorovať? Nebude ich viac preverovať? Lebo znížilo riziko, že sa skutočná bomba do školy dostane? Ako to zníži náklady na zistenie, či je hrozba skutočná, alebo ide len o šírenie poplašnej správy?

Toto „systémové“ riešenie má byť prioritne implementované na 671 základných a stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov a je 671 a 2 296 základných a stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti územnej samosprávy.

Jedna škola bude stáť daňových poplatníkov cca 20 900 EUR. Suma predstavuje jeden objektový modul v zložení 5 kamier, 1 NVR modulu, 2 ks HDD, 1 x Poe Switch, server, UPS zbernica, licencia na software a inštalačné a konfiguračné práce. Pilot nás teda bude stáť 62 700 EUR + cena za centrálny modul:

Celkové náklady na projekt odhadlo ministerstvo nasledovne:

Z môjho pohľadu množstvo prostriedkov, ktoré hrozbu, že nahlasovania bombových útokov na školách nijako nezníži a nezníži ani náklady na overovanie, či ide o hrozbu skutočnú, alebo fiktívnu. Jediné, čo to zvýši, tak to je dohľad nad správaním študentov a žiakov v školách.

To skutočne sme takí bohatí, že si môžeme dovoliť takéto „systémové“ riešenia na zníženie hrozby nahlasovania falošných bombových útokov? Celé systémové riešenie je popísané (tu).

Novela zákona o zdravotnom poistení

V predkladacej správe k zákonu ma zaujala táto časť “návrh zákona zabezpečuje legislatívnu oporu pre úhradu nákladov odberu orgánov, tkanív a buniek po úmrtí.”

V dôvodovej správe som sa potom dozvedel, aké úmrtia má predkladateľ zákona na mysli.

Predkladateľ, MZ SR návrh na doplnenie zákona skutočnosť, že sa ustanovuje úhrada zdravotných výkonov z verejného zdravotného poistenia spojených “s odberom ľudských orgánov, ľudských tkanív, ľudských buniek a výkonov vedúcich k pôrodu v dobe, kedy je už poistenec mŕtvy”, nijako neodôvodňuje.

Príspevok pozostalým po obeti pri likvidácii požiaru v Ludrovskej doline

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhlo odškodniť rodinu pozostalých po obetiach tragickej nehody, keď pri hasení požiaru v Ludrovskej doline prišiel o život jeden člen dobrovoľného hasičského zboru obce vo výške 50 000 eur pre pozostalú rodinu.

Ďakujeme

Vývoj a konštrukcia superpočítača pre národné superpočítačové centrum

Projekt je zameraný na rozvoj národnej kapacity vysokovýkonných počítačov (HPC) pre základný a aplikovaný výskum v mnohých vedeckých disciplínach a priemyselných odvetviach. Centrum bude využívať umelú inteligenciu, spracovávať veľké objemy dát v reálnom čase, pokročilé simulácie rôznych javov a procesov. Centrum je určené na podporu slovenského výskumu a vývoja.

Ako prvý bol v Slovenskej republike spustený superpočítač Aurel. Spustený do prevádzky bol v roku 2012 a fungoval do 2021. V roku 2022 ho nahradil superpočítač Devana. Devana je bezplatne prístupná pre všetkých vedcov a výskumníkov zo slovenských univerzít a ústavov SAV, ktorí môžu požiadať o výpočtovú kapacitu prideľovanú v grantovej súťaži s peer-review hodnotením. Devana má nahradiť oveľa výkonnejší Perun.

Cieľom projektu je primárne obstaranie a sprevádzkovanie verejne prístupnej národnej vysokovýkonnej výpočtovej infraštruktúry, ktorá bude slúžiť nielen akademickej obci, ale aj inštitúciám verejnej a štátnej správy, ako aj súkromnému výskumu a vývoju.

Sprevádzkovanie nového superpočítača s kapacitou do 13 PFLOPS na TUKE je plánované do konca 4. kvartálu 2025.

Cieľom opatrenia vlády je určenie ďalšieho prijímateľa prostriedkov mechanizmu na projekt výstavby a prevádzky superpočítača v prvej desiatke svetového rebríčka Green 500, čo umožní vyzvať TUKE na uzatvorenie zmluvy a poskytnúť im prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na realizáciu projektu.

Zapojenie TUKE predstavuje efektívnu distribúciu úloh v rámci implementácie superpočítača a zníženie rizika zlyhania projektu. TUKE disponuje špecializovanými odbornými kapacitami v oblasti vysokovýkonných výpočtov a skúsenosťami s projektmi vysokovýkonných výpočtov.

Zmeny v zložení Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky

Vláda odvolala z legislatívnej rady vlády Mgr. Editu Pfundtner a doc. JUDr. Vlastu Kunovú, CSc.. Edita Pfuntner pracovala na ministerstve spravodlivosti ešte za vlády Petra Pellegríniho za Most-Híd, kde nahradila Máriu Kolíkovú. V roku 2019 neúspešne kandidovala na sudkyňu Ústavného súdu SR, v rokoch 2020 až 2022 pôsobila ako riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, aby sa na post štátnej tajomníčky vrátila v Hergerovej vláde, keď tento rezort viedol Viliam Karas. V máji 2023 zastávala post štátnej tajomníčky na úrade podpredsedu vlády vo vláde Ľudovíta Ódora. V novembri ju odvolal Boris Susko z postu podpredsedníčky legislatívnej rady vlády a dnes v legislatívnej rade vlády skončila.

Vlasta Kunová pôsobila na významných postoch na Úrade vlády SR, Ministerstve kultúry SR a v európskych inštitúciách v Bruseli už v rokoch 1997-2002. Je ambasádorkou rady pre práva dieťaťa. Počas covidu sa vyjadrila v novembri 2020 na margo Mikasovej vyhlášky UVZ, ktorá umožňovala ľuďom ísť do práce, do obchodu, či do banky, len ak sa preukáže certifikátom o negatívnom covid teste, že ide o prax, ktorá hrubo porušuje práva Európskej únie. Pani docentka má za sebou širokú profesnú kariéru ako aj akademické pôsobenie.

Na ich miesta vláda vymenovala Petra Meszároša a Tomáša Tahotného.