Spoločný nákup zbraní v takomto rozsahu predstavuje pre EÚ nový významný krok, pričom členské štáty sa v posledných týždňoch dohadovali o podrobnostiach.

Prvá časť trojdielneho plánu navrhovaného EÚ zahŕňa vyčlenenie ďalších 1 miliardy EUR zo spoločných finančných prostriedkov, aby štáty EÚ využili svoje už aj tak napäté zásoby munície, ktorú možno rýchlo poslať.

V druhej časti by blok použil ďalšiu 1 miliardu EUR na objednávku nábojov kalibru 155 milimetrov pre Ukrajinu v rámci rozsiahleho spoločného obstarávania s cieľom podnietiť firmy k zvýšeniu výroby.

Otázkou bolo, či bude o objednávkach rokovať Európska obranná agentúra (EDA) alebo členské štáty a či by sa malo nakupovať len od európskych výrobcov.

Podľa predstaviteľov EÚ budú môcť okrem EDA postupovať v rámci tzv. vedúceho štátu aj členské štáty, pričom konzorciá zložené z najmenej troch členských štátov (a Nórska) budú obstarávať muníciu pre Ukrajinu.

Veľvyslanci EÚ sa stretli v nedeľu (19. marca) večer, aby doladili zostávajúce otázky. Napriek tomu dva členské štáty – Taliansko a Holandsko – nemohli dať svoj konečný súhlas kvôli obavám z vylúčenia možnosti nákupu od neeurópskych dodávateľov.

Očakávalo sa, že po nočných konzultáciách s hlavnými mestami ministri zahraničných vecí EÚ prediskutujú text, aby mu dali zelenú pred spoločným zasadnutím s ministrami obrany.

“Podľa oboch modelov by nebolo možné nakupovať výrobky od spoločností z krajín mimo EÚ,” povedal jeden z diplomatov EÚ.

“Obávame sa, že ak sa to zapíše do modelu, obmedzíme sa v pomoci Ukrajine,” povedal ten istý diplomat.

Viacerí diplomati EÚ však vyjadrili nádej, že ministri na svojich rokovaniach neskôr v pondelok popoludní dajú pečať súhlasu, čo predstavuje prvý konkrétny krok od februára, keď túto myšlienku navrhlo Estónsko, a od návrhu diplomatickej služby EÚ pred niekoľkými týždňami.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po príchode na zasadnutie povedal, že je potrebné uzavrieť dohodu, “inak budeme mať problémy, aby sme mohli pokračovať v dodávkach zbraní na Ukrajinu”.

“Musíme Ukrajine pomôcť viac, rýchlejšie a teraz,” povedala francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová.

Koľko je v zásobách?

Po 12 mesiacoch, keď sa ich zásoby prejedali, sa vynárajú otázky, koľko môžu krajiny EÚ okamžite zdieľať bez toho, aby sa stali zraniteľnými.

Členské štáty sa už zaviazali poskytnúť Ukrajine širokú vojenskú podporu v hodnote 12 miliárd eur, pričom 3,6 miliardy eur je z Európskeho mierového nástroja (EPF), spoločného fondu, ktorý má pomôcť pokryť náklady.

Podľa úradov sa od invázie vo februári minulého roka vynaložilo 450 miliónov EUR na dodanie 350 000 nábojov.

Niektoré hlavné mestá sa však tiež obávajú, že množstvo munície, ktoré zostalo v zásobách na kontinente, nemá hodnotu 1 miliardy EUR, čo vyvoláva otázku, čo sa stane s “peniazmi, ktoré nám zostali v rukách”, vysvetlili dva zdroje EÚ.

Tieto obavy vyplývajú zo skutočnosti, že EÚ27 nepozná celkové množstvo munície, ktoré zostalo v ich jednotlivých zásobách, keďže tieto informácie sú dôverné.

“Existuje skutočný problém, pokiaľ ide o úroveň našich zásob,” priznal vysoký predstaviteľ EÚ s tým, že takéto obavy vyjadrilo aj niekoľko členských štátov.

Niektoré z nich presadzujú zavedenie “doložky o ukončení platnosti”, dozvedel sa EURACTIV.

Takto by sa po určitom čase mohli zostávajúce peniaze použiť na iné účely súvisiace s vojenskou pomocou Ukrajine, napríklad na úhradu nákladov členských štátov za dodávky akéhokoľvek materiálu.

Ďalšou myšlienkou by bolo použiť zvyšok týchto peňazí na iné vybavenie ako na muníciu kalibru 155 mm a 152 mm, ako aj použiť zvyšnú 1 miliardu EUR na spoločné obstarávanie nielen munície kalibru 155 mm.

Ale hoci väčšina EÚ27 sa chce naďalej zameriavať na naliehavé potreby Ukrajiny, niektorí sa prihovárajú za to, aby sa do tejto sumy zahrnula aj potenciálna dodávka a nákup iných druhov vybavenia.

Najmä Francúzsko presadzovalo, aby sa do tohto návrhu zahrnuli aj rakety zem-vzduch.

Neznáme časy realizácie a ciele

Kľúčom k tomu, aby sa krajiny rozhodli vyčerpať svoje zásoby, je presvedčiť ich, že európsky priemysel dokáže vyrobiť viac.

Predstavitelia EÚ dúfajú, že so svojím súhrnným dopytom vyjedná s priemyslom zmluvy o spoločnom obstarávaní, ktoré zmenia priority výrobnej linky a presmerujú výrobu na Ukrajinu.

 Brusel tvrdí, že firmy EÚ musia prejsť do “režimu vojnovej ekonomiky” po tom, ako sa v rokoch po skončení studenej vojny obmedzili.

 Zástupcovia priemyslu sa medzitým sťažovali, že členské štáty stále potrebujú podpísať dlhodobé zmluvy, ktoré potrebujú na investície do ďalších výrobných liniek.

 “Je zrejmé, že EÚ má rovnakú kapacitu obstarávať na svojom území požadované a potrebné vybavenie a časy realizácie ako mimo EÚ,” uviedol diplomat EÚ s odvolaním sa na “hodnotenie Európskej komisie”.

 Dohoda sa “nedotýka osobitného charakteru bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov”, majú lídri uviesť na svojom štvrtkovom (23. marca) zasadnutí podľa návrhu, ktorý videl EURACTIV.