Môj profil 
Predplatné
“Pochválený buď Pán Ježiš Kristus. Mňa by zaujímalo, či gréckokatolícki biskupi môžu byť kardinálmi? V súvislosti s touto otázkou by som sa chcel ešte opýtať či by sme mohli mať gréckokatolík na Petrovom stolci,” pýtal sa užívateľ sociálnej siete.
Na otázku odpovedal Jaroslav Lajčiak, ktorý v úvode vysvetlil, kto sú vlastne kardináli. Ozrejmil aj ich úlohu v Cirkvi.
“História zboru kardinálov sa začala písať v samotných počiatkoch kresťanskej cirkvi. Okolo 4. storočia si pápež vyberal okruh kňazov, ktorým zveroval osobitné liturgické, administratívne alebo diplomatické úlohy. Spočiatku tento zbor nemal špeciálne pomenovanie; od 7. storočia sa títo kňazi označovali ako cardinales. Boli a aj dodnes sú označovaní za princov Cirkvi. Od roku 1059 sa ich výsadou stala voľba nového pápeža na konkláve,” vysvetľuje Lajčiak.
Pavol VI. potom zaviedol vekový limit pre kardinálov, ktorí môžu voliť nového pápeža. V praxi to znamená, že pápeža môžu voliť iba tí kardináli, ktorí v deň voľby ešte nedovŕšili osemdesiat rokov života.
Ako ďalej vysvetľuje Lajčiak, novovymenovaní členovia kardinálskeho zboru sú začlenení medzi rímske duchovenstvo a ako takí sa podieľajú na voľbe svojho nového biskupa, t. j. pápeža. Čo vlastne nadväzuje na tradíciu, kedy si zástupcovia rímskeho kléru priamo volili biskupa. “Každý z novovymenovaných kardinálov sa automaticky stáva štátnym občanom Vatikánu,” dodáva Lajčiak.
Následne pristúpil k odpovedi, že či sa gréckokatolícki biskupi môžu stať kardinálmi. Tu podľa archimandritu je odpoveď jednoznačná: “Môžu”.
Dokonca aj v súčasnosti v Katolíckej Cirkvi je jeden gréckokatolícky biskup kardinál Lucian Mureşan, vyšší arcibiskup rumunskej gréckokatolíckej Cirkvi. A v minulosti ich bolo omnoho viac.
Kto sa však stane novým kardinálom je výlučnou výsadou a rozhodnutím Svätého otca. “Čiže ako vidíte aj hociktorý východný biskup, gréckokatolícky či inej Cirkvi sui iuris môže byť menovaný pápežom za kardinála.”
Čo sa týka konkrétne voľby pápeža, tak to je hlavnou úlohou kardinálskeho kolégia. “Teda všetci kardináli, tí čo nedovŕšili 80 rokov života môžu spomedzi seba, alebo aj niekoho iného zvoliť za pápeža. Za pápeža môže byť zvolený každý pokrstený človek, mužského pohlavia, slobodný, po dovŕšení 35 roku života. (teda každý kardinál, biskup, celibátny kňaz, celibátny diakon, alebo slobodný laik, samozrejme po dodržaní ešte ďalších podmienok).”
Z toho vyplýva, že eventuálne a potenciálne, že sa každý biskup aj ten gréckokatolícky môže stať pápežom. Len prakticky je to trošku náročné. “Musel by to byť človek známy, povedzme výnimočný v niečom aby ho kardináli poznali, alebo jedným z nich. V predposlednom konkláve sa dokonca veľmi veľa hovorilo o kardinálovi Huzarovi, vyššom arcibiskupovi krajinskej gréckokatolíckej Cirkvi ako o kandidátovi na pápeža,” pripomína Lajčiak. V minulosti bol pápežom gréckeho pôvodu Ján VI.
Takže ak si to zhrnieme, teoreticky to možné je, len si musíme uvedomiť že pápež, ako predstaviteľ a hlava Katolíckej Cirkvi je predovšetkým rímskym biskupom, a teda zástupcom v prvom rade rímskej latinskej tradície.
Ako biskup Ríma je pápež predstaviteľom západnej liturgie. “A teda vidím v tom dosť veľkú komplikáciu ako by potom garantom západnej rímskej liturgie bol pápež z nejakej z východným Cirkví. Musel by zanechať svoju tradíciu a keďže ako biskup Ríma by predsedal a slávil západnú rímsku liturgiu, či by slúžil vo svojej východnom ríte? Istotne ako pápež by mal plnú moc tak urobiť, len by to bolo veľmi zaujímavé,” konštatuje.
“Ktovie, možno raz aj k tomu dôjde a budeme svedkami novej éry v dejinách Cirkvi. Možné to určite je,” dodáva na záver archimandrita Jaroslav Lajčiak.
.JPG)
.jpg)
