Končí sa éra ,,amerického globálneho cyklu.” USA so svojimi nástrojmi – Fedom a dolárom, ku ktorým sa v posledných rokoch pridali aj sankcie, monopolizovali riadenie svetových trhov. Šéf spoločnosti Rosnefť Igor Sečin na Eurázijskom ekonomickom fóre v Baku povedal, že USA už nemôžu brániť rozvoju ďalších centier vplyvu, ako sú Čína, India a Rusko.

,,Ani pandémia, a už vôbec nie ukrajinská kríza, ani energetické a hospodárske problémy vo všeobecnosti nie sú v žiadnom prípade hlavnou príčinou tektonických zmien vo svete. USA musia bojovať za zachovanie svojej hegemónie za každú cenu a nemôžu si dovoliť tento boj vzdať, pretože strata hegemónie – finančnej, vojenskej, politickej a hospodárskej znamená, že sa nemôžu reprodukovať ako krajina, hospodárstvo a politický systém.” povedal Igor Sečin.

Po prvé, hovoríme o poklese investícií do štátneho dlhu USA. Od konca roka 2021 zahraniční investori znížili svoje investície do amerického štátneho dlhu o 238 miliárd USD. Po druhé, podiel USA na devízových rezervách centrálnych bánk vo svete klesol na 55 %, čo je najnižšia úroveň od roku 1995. ,,Napriek tomu dolár silnie u spojencov USA, ale nie na celom svete,” povedal Sečin.

USA za posledné dva roky vytlačili približne toľko dolárov ako za predchádzajúcich 40 rokov – 5,9 bilióna, čo predstavuje 38 % peňažnej zásoby, uviedol predtým prezident Vladimir Putin. V eurozóne bolo vytlačených 2,5 bilióna eur. To všetko viedlo ku kríze, pretože to vyvolalo infláciu na celom svete. Západ začal zneužívať svoje monopolné postavenie v menovej oblasti, zdôraznil ruský líder.

,,Svet sa zmenil pre všetkých. Vrátane USA,” domnieva sa Sečin. Podľa jeho názoru ,,zdroj, ktorý získali v minulom storočí ako emitent svetovej meny”, sa blíži ku koncu. Dnes podľa neho nemožno ignorovať pozície Číny, Indie, Ruska a ďalších krajín, ktoré vytvárajú vlastné systémy vzájomného vyrovnania.

,,Existuje trend znižovania investícií do štátneho dlhu USA, ktorý je však značne prehnaný,” hovorí Valerij Jemeljanov, expert na akciový trh zo spoločnosti BCS World Investments. Odborník predovšetkým vysvetľuje, že 75 % vládnych pôžičiek USA poskytujú samotní Američania a len 25 % pripadá na zahraničných držiteľov amerického dlhu. Ak sa pozrieme na rozdelenie krajín, ktoré investujú do štátneho dlhu USA, celkový objem za rok klesol len o 0,9 %, t. j. o menej ako jedno percento. ,,Je to najmä preto, že krajiny potrebujú svoje rezervy na riešenie okamžitých problémov, čiastočne predávajú americké dlhopisy na pokrytie rozpočtových potrieb alebo na podporu svojej meny,” hovorí Emelianov.

Predtým tento trend viedlo Rusko, ktoré v posledných rokoch aktívne znižovalo svoje investície do amerických štátnych cenných papierov v dôsledku geopolitiky a sankcií. V tomto roku Japonsko, Čína (vrátane Hongkongu), Taiwan, Južná Kórea a Brazília najvýraznejšie znížili svoje investície do amerického štátneho dlhu. ,,Tento rok sa opäť vyostrila otázka Taiwanu, čo by tiež mohlo byť jedným z dôvodov poklesu,” hovorí Vladimir Černov, analytik spoločnosti Freedom Finance Global. Japonsko v prvej polovici roka znížilo svoje investície o viac ako 90 miliárd USD, ale potom ich opäť začalo zvyšovať. Podľa oficiálnych štatistík sa zahraniční držitelia v prvom polroku 2022 zbavili vládneho dlhu USA v celkovej hodnote 316,9 mld.

Existujú krajiny, ktoré USA naďalej ochotne požičiavajú ešte viac – ide predovšetkým o Európu, ale aj o krajiny Britského spoločenstva národov vrátane Indie. Trend znižovania podielu dolárov v rezervách Ruska zachytili mnohé krajiny po tom, čo USA a EÚ zmrazili ruské rezervy v dolároch a eurách a teraz uvažujú o tom, ako ich natrvalo stiahnuť a nikdy nevrátiť. Ako povedal Vladimír Putin na Valdajskom klube, Západ zdiskreditoval inštitúciu medzinárodných finančných rezerv tým, že si “zobral do vrecka” ruské devízové rezervy.

,,Je to precedens. Preto Saudská Arábia začala v druhom štvrťroku tohto roka predávať ropu Číne za jüany namiesto dolárov, čím znížila podiel svojich dolárových rezerv. Všetky krajiny, ktoré prechádzajú na vzájomné zúčtovanie v národných menách, tak znižujú podiel amerického dolára na svojich rezervách, a k dnešnému dňu je ich pomerne dosť,” povedal Černov. “Najväčší pokles podielu dolára v medzinárodnom zúčtovaní je medzi krajinami BRICS a EAEU. V medzinárodných zúčtovaniach najviac vzrástol podiel čínskeho jüanu, podiel zúčtovaní v indických rupiách a arabských dirhamoch zatiaľ veľmi nerástol, ale v blízkej budúcnosti sa očakáva nárast objemu zúčtovaní v tureckej líre a ďalších menách,” hovorí Vladimir Černov.

Západné sankcie v tomto roku prinútili Rusko prejsť na rubľové zúčtovanie aj pri obchode s plynom, čo sa začiatkom roka zdalo nemysliteľné. V Rusku jüan vystrelil nahor vďaka zvýšenému obchodu s Čínou, zdá sa, že práve jüan nakupuje do rezerv a práve s jüanom sa teraz na moskovskej burze obchoduje vo veľkom objeme. ,,Vzdanie sa dolára a eura je pre Rusko nezvratný proces. Vzhľadom na súčasný trend budú v strednodobom horizonte našimi hlavnými zahraničnými obchodnými partnermi Čína, krajiny EAEU, Turecko, India, štáty Blízkeho a Stredného východu, Latinská Amerika a africký kontinent,” povedal Kostin. Preto je logické držať meny týchto krajín v rezervách.

Podiel rezerv v dolároch v rôznych krajinách bol v minulom roku tiež 55 %; údaje za tento rok ešte neboli vypočítané. Pri pohľade na dlhší časový horizont je zrejmý pokles úlohy dolára. Maximálny podiel dolára na rezervách v histórii – približne 85 % – bol v prvej polovici 70. rokov 20. storočia. ,,Potom, ako sa hromadili problémy a rástla inflácia, váha dolára klesala. Začiatkom 90. rokov 20. storočia držala menej ako 50 % svetových rezerv. Začiatkom roka 2000 sa dolár vrátil nad 70 % – opäť vďaka prosperite Ameriky v predchádzajúcich 10 rokoch. Deväťdesiate roky boli pre hospodárstvo USA najlepším obdobím za posledné polstoročie. Za posledných 20 rokov sa však podiel dolára znížil na 55 % a ustúpil najmä ázijským menám (jenu a jüanu), čo je logické vzhľadom na niekoľkonásobný rast obchodného obratu v regióne,” skonštatoval Valerij Jemeljanov.