Čo bolo podnetom pre vznik zborníka Slovanstvo a svet súčasnosti?

Podnetom pre vydanie zborníka bola medzinárodná konferencia Spoločnosti slovenská inteligencia  Korene a Stálej konferencie slovenskej inteligencie, ktorá sa konala na konci roka 2015 v Bratislave. Keďže prednášky, ktoré tam odzneli, boli veľmi hodnotné a bola by škoda, aby sa nedostali medzi širšiu verejnosť, preto sa vydal zborník, ktorý je prístupný všetkým ľuďom.

Čo podnietilo usporiadanie konferencie?

Dôvodom bol fakt, že Európa sa zmieta v hodnotovej kríze, v ktorej sa siaha na identitu, zvlášť slovanských národov. Tento globalizačný tlak, ktorý preferuje multikulturalizmus voči Slovanom, núti k tomu, aby sme sa bránili. Potvrdil to aj desiaty Slovanský snem v Kyjeve v roku 2010 s účasťou 14 slovanských štátov, na ktorom som mal možnosť zúčastniť sa. Jednoznačne sa tu volalo po užšej spolupráci a nikto z prítomných nepopieral fakt, že my Slovania nie sme odkázaní len každý štát sám na seba. Pretože, keď sa spojíme, sme veľkou polovicou Európy a dokážeme sa ubrániť, aj si navzájom pomôcť. Preto sa volá po zjednotení vzájomnej pomoci slovanských národov. Keďže máme viaceré spoločné problémy, iste by sme boli úspešnejší, keby sme našli spoločnú reč a pomáhali si – práve to bol aj hlavný zámer našej konferencie, ktorú chceme transformovať na stálu konferenciu slovanskej inteligencie, ktorá bude každoročne v inom slovanskom štáte.

Kto sa podieľal na jeho tvorbe?

V zborníku dominujú prednášky predstaviteľov a osobností z nášho verejného i národného života, ako aj predstavitelia inteligencie, kultúry, hospodárskej sféry, historici.

Hlavnú zásluhu na publikácii zborníka má Viliam Hornáček, predseda Stálej konferencie slovenskej inteligencie. V zborníka sa nachádzajú príspevky historika Viktora Timuru, Petra Staneka, Pavla Mičianika, Andreja Janca, politológa Romana Michelka, a mnohých ďalších.

Aké témy sú obsahom zborníka?

Témy publikované v zborníku boli zaujímavé a hlavne aktuálne, napríklad „Pôvod a začiatky Slovanov, Štúr – tvorca slovanskej politiky“ či „Identita Slovanov“. Medzi ďalšie témy patrila „Magnacharta slovanských národov“, „List účastníkov všeslovanského zjazdu v Prahe“ a mnohé ďalšie.

Pri prednáške historik Timura uviedol, že je všeobecne známe,  že teória sťahovania národov v 4. storočí je výmyslom germánskej politiky. Nemci to aj priznávajú, ale nechcú to zmeniť. Zároveň existujú písomné dôkazy, že Slovania boli na našom území už 5000 rokov pred n. l., DNA hovorí o 20-tisícoch rokov.

Je vedecky dokázané, že v rámci staro európskych civilizácií dlhodobo prosperoval celý rád spoločenstiev,  dnes ich nazývame podľa archeologických kultúr. Z toho obdobia nič také nenájdete nikde inde vo svete, ani v Mezopotámii ani na Strednom východe.  Len západná historiografia to stále nechce vziať na vedomie, aj keď sú jej odborné kruhy s týmito poznatkami dobre oboznámené.  Zaujímavé, že oficiálna historiografia to však zatiaľ nezobrala na vedomie a nie je nám ani nič známe o tom, že by uvažovala vyrovnať sa s pretrvávajúcim falošným obrazom o európskej minulosti.  Zdá sa, že starý model sa viacej hodí aj do súčasných mocenský politických zámerov Európskej únie, ktorá prevzala západoeurópsky princíp života a pokračuje v jeho intenciách. Je to Faustovsky princíp založený na expanzií, výbojoch a parazitovaní na bohatstve porazených a podmanených národov.

Západná civilizácia sa ním riadi od čias Rímskej ríše a očividne sa nezmenil ani v súčasnosti v krokoch a záujmoch EÚ, do ktorých východoeurópske štáty nalákala a pripravila pascu na ich suverenitu.  Podľa toho sa k nám aj správa, ako k porazeným. Pripravila nás o celé národne bohatstvo, určila nerovné podmienky ako napríklad pri stanovení dotácii pre poľnohospodárstvo a napriek sľubom sa nevyrovnávajú tieto dotácie ani v súčasnosti.  To však nie je jediná oblasť, ktorá potvrdzuje tento prístup voči slovanským národom. Aj táto anomália nás núti brániť sa, pretože hoci to Nemci vedecky uznávajú, ale de facto neuznávajú, pretože sa nič nemení.

Zborník vyšiel len v slovenčine?

Mnoho články sú preložené do ruštiny, preto je zborník možné využívať aj medzinárodne. Zborník bude v Moskve prezentovať profesor Stanislav Vaclavovič Morozov, ktorý pôsobí v Košiciach a zaoberá slovenskou históriu v rokoch 1935 až 1940.

Prečo si tvorcovia zvolili za ústredné práve myšlienky Ľudovíta Štúra?

Hlavným dôvodom bolo, že rok 2015 bol rokom Ľudovíta Štúra, keďže uplynulo 200 rokov od jeho narodenia a zároveň jeho myšlienku slovanstva považujeme za životaschopnú a príťažlivú aj v súčasnom období. Zvlášť jeho myšlienka začína akcelerovať, pretože Západ potiera samostatnosť národných štátov a tým chce vytvoriť určitú hegemóniu.

Zároveň pre nás nie je príťažlivé, že na Západe sa žije konzumným spôsobom – existuje tu jediný cieľ, ktorým je „zlaté teľa“, povedané v dnešnej rečí biznis a peniaze. A ľudské hodnoty, ako priateľstvo, rodinné a susedské vzťahy, neexistujú.

Slovanstvo je nám teda bližšie. Je aktívnejšie a atraktívnejšie aj preto, že v súčasnosti je jeho idea vplyvom globalizácie a neoliberalizmu potláčaná. Preto vzniká odpor voči západnému štýlu života. Chceme si zachovať svoju tradičnú kultúru, ktorá pomohla mnohým národom prežiť bez svojej štátnosti, vždy pod iným jarmom. Teda vďaka tomu sme prežili, že sme si dokázali zachovať kultúru a vieru. Viera to umocňovala. A toho by sme sa v pude sebazáchovy mali držať i do budúcnosti.

Preto je potrebné o tejto téme diskutovať. Na to slúži aj uvedená konferencia, na ktorej sa diskutovalo aj o otázkach:  Čo môže dať svetu Slovanstvo? Ako vnímať jeho úlohu v medzinárodných vzťahoch a medzinárodných súvislostiach?

Ovplyvnili postoje Štúra aj iné slovanské národy?

Dielo Ľudovíta Štúra ovplyvnilo celý slovanský svet. Rusi, ktorí prví vydali jeho dielo v roku 1867, ocenili jeho emancipačný prístup. Zápas Slovanov otvoril oči všetkým. Vydavateľ na adresu Štúra uviedol: „Je potrebné vzdať úctu synovi slovenského národa a byť vďačný národu, že takéhoto syna vychoval, ktorý Rusom otvoril oči, ako sa majú chovať a správať.“ Dokonca Puškin na jeho počesť vytvoril báseň, v ktorej hovorí: „chvála, on otvoril národu oči a vznešený údel Rusom ukázal.“ Vďaka teda musí prejsť zo strany Rusov aj k národu slovenskému, lebo oni si sami neuvedomovali svoju povinnosť.

Akej téme sa v zborníku venujete vy?

Téma nesie názov „Podstata súčasných útokov na rodinu“. Spracovali sme ju dvaja, spolu s docentom Dušanom Šlosárom. Jej závažnosť spočíva v tom, že existuje pravidlo, že rodina je základom spoločnosti, základom štátu. Avšak tí, ktorí chcú zmeniť zaužívaný poriadok – neoliberalisti alebo globalisti – musia najprv narušiť a rozložiť rodinu, jej vzťahy. Ako vidíme, to sa v posledných desaťročiach darí.

V spoločnosti začínajú žiť ľudia na základe dohody, rodiny sa zmenšujú, stúpa počet neúplných rodín, rozpadá sa až takmer 60% rodín, samozrejmou vecou je voľná dostupnosť prerušenia tehotenstva, a to všetko nám prináša zníženie počtu obyvateľstva, aj keď sa stále deklaruje, že je potrebné zvýšiť počet obyvateľstva.

Mladí ľudia sa boja založiť si rodinu, majú strach či dokážu vychovať deti. Štát v tomto smere veľa nepomáha, pretože niekedy boli bezúročné pôžičky na výstavbu, prideľovali sa byty, zamestnanie bolo isté – neexistovalo totiž, aby človek bol nezamestnaný. Dnes sa tieto istoty stratili, a preto je tu aj väčší strach založiť si rodinu. Na pevnosť rodín negatívne pôsobí aj strach z chudoby a neistej budúcnosti.

Ďalším negatívnym trendom je, že človek si musí v mladosti vybudovať kariéru. Ženy dnes rodia v neskoršom veku, až vo veku 35 rokov. To už je rizikom, a následne je tých detí menej. U detí dochádza k ťažšiemu začleňovaniu sa do spoločnosti, pretože má starších rodičov a nemá vzor rodičov, ako to robili oni, keď boli mladí. Dieťa ich už vidí začlenených.

Poukázali sme aj na ďalší nepriaznivý jav, a to že v celej Európe klesá počet manželstiev až o 40% a zároveň v posledných rokoch narástol počet nemanželských detí až o 500%.

Navrhli ste aj riešenia aktuálnej nepriaznivej situácie?

Za vzor k náprave sme uviedli opatrenia ruskej vlády, ktorá progresívne zvyšuje prídavky do tretieho dieťaťa, existuje možnosť pridelenia bytu, zákaz výpovede rodičom. Ale v únii sa uvedené opatrenia neprijímajú. Globalizácia síce spája národy a kultúry, ale zároveň sa ukazuje jeden zvláštny moment – človek, napriek tomu, že dochádza k určitému spájaniu, zostáva sám, aj so svojou morálkou.

Tradičná rodina bola u Slovanov vždy základom a chceme, aby aj naše národy v tomto smere ďalej pokračovali. Svoju požiadavku sme deklarovali vo výzve vládam, aby pomáhali rodinám a prijali príslušné legislatívne opatrenia.

S ktorou ideou Štúra sa stotožňujete najviac?

O jeho politickom testamente sa napísalo veľa, najmä zo strany tých, ktorým nevoňala jeho kritika západného sveta. V jeho spise Slovanstvo a svet budúcnosti západnej spoločnosti venuje kritické slová: „Niet tu pokoja, ani stálosti. Všetko sa rúti vpred. Všetci tu vidia šťastie v záhube. Jedna revolúcia bude nasledovať za druhou a po každej bude horšie, lebo tým duchom je poznačená aj výchova. Jej duch je ochabnutý, vzdal sa prísnosti. Je zmäkčilý, pôžitkársky, konzumný. Tvorivá činnosť sa vytláča zo spoločnosti. Od Západu sme sa naučili veľa, ale nemôžeme začať tým, čím sa oni sami privádzajú k úpadku.“ Preto v porevolučnom nadšení nová moc, ktorá prichádzala k vláde, odsudzovala štúrovské myšlienky a považovala ich za spiatočnícke, nesúhlasila s nimi. Dôvodom nesúhlasu bola skutočnosť, že Štúr odhalil, že sa Západ rúti do priepasti, z ktorej niet východisko. Štúr teda poukázal na to, že Západ nie je pre Slovanstvo vzorom, pretože nás priviedol ku konzumizmu, v ktorom teraz žijeme.

Ďalšou zaujímavou myšlienkou je jeho vysvetlenie, prečo sa obetovali: „Dali sme sa do služieb ducha, a preto cesta naša životom bude tŕnistá.“  Aj z vďaky tomu, že svoj osobný pôžitok, oddych, rodinné šťastie obetovali pre spoločnosť máme určitú povinnosť  pokračovať v ich intenciách.

Nebojíte sa toho, že postoje uvedené v zborníku budú označené za spiatočnícke, rovnako ako tomu bolo v prípade diela Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti?

Boli takéto označenia, a aj budú. Veď na to tu platí Západ svoju piatu kolónu, tzv. Sorosove deti, ktorí majú strach zo spájania sa Slovanov. Veď aj ponovembrový minister školstva Ladislav Kováč obdivoval Košuta ako revolucionára a odporúčal, aby Slovensko vychádzalo z histórie Uhorska, a nie zo svojej vlastnej. Takže už v tej dobe porevolučnej, kedy sme ešte o Slovanstve nehovorili, sa už našiel takýto kritik. Keď je niekto obdivovateľom cudzej mocnosti a pracuje v slovenských orgánoch ako minister, už to je na uváženie, kto ho tam dostal.

Už pred piatimi rokmi nás na Všeslovanskom zjazde upozorňovali, že budú vznikať falošné slovanské spolky, ktoré budú zakladané z nadácií tretieho sektora preto, aby nás rozdelili. Kým doteraz v slovanskom svete každý štát mal jednu organizáciu slovanskej vzájomnosti, teraz už sú tri, štyri. A tak nevieme, ktorá je odkiaľ platená. Ale také pôvodné, ktoré boli od vojny, tie fungujú, vydávajú svoje časopisy a stretávajú sa, ale napríklad Kyjev nám už odpadol, lebo tam už bola myšlienka Slovanstva potlačená.

Ale my musíme chrániť svoj národ. Preto na Slovensku vyvíja svoju činnosť aj iná inteligencia, ako tá, ktorú predstavoval Kováč, čiže tá, ktorá je národne orientovaná a tá ma svoju povinnosť spolu s Maticou a ďalšími organizáciami chrániť predovšetkým národné záujmy, nie internacionálne. My budeme radi spolupracovať aj s úniou, ale nie na úkor nášho štátu.

Čo si myslíte, ako je v súčasnosti na Slovensku vnímaná idea slovanstva?

Idea je vplyvom doterajších globalizačných snách vnímaná ako nepriateľská. Nie je jej venovaná pozornosť a publicita.

Na Všeslovanskom zjazde som si uvedomil, že máme veľkú rodinu, ktorú si uvedomujú aj mladí ľudia. Krv nie je voda a naša krv je slovanská. Bližšie máme k okolitým Slovanom, preto Štúr ovládal všetky slovanské jazyky. Preto budeme pokračovať v každoročnom stretávaní sa inteligencie všetkých slovanských národov. Počas zjazdu zaznela aj požiadavka poľského profesora Tajkovského z krakovskej univerzity, ktorý pod heslom „Mať Slavia, večne živá“ žiadal založiť ekonomické spoločenstvo slovanských národov, ktoré by bolo silnejšie a otvorenejšie ako byrokratická Európska únia. K uvedenej myšlienke sa prihlásili všetci zúčastnení, ale vlády daných štátov sa k nej prihlásiť nemôžu, pretože to nie sú vlády národne, ale vlády, ktoré slúžia iným záujmom.

Je podľa vás dnešná mládež národne cítiaca?

Záleží to od prejavu. Keď sme my boli mladí, spievali sme „Slováci, ešte naša slovenská reč žije“. Dnešná mládež už takéto piesne nespieva, ale že je národne uvedomelá, že má strach o svoju vlasť a bude z nej musieť utekať v prípade krízy, to je pravda. Každý chce zostať doma, v tom „hniezdočku, kde sa vyliahol“.

Dnešná mládež vidí, že nás západný partner vykúpil – zbavil nás majetku, fabrík, chce našu pôdu, kultúrne bohatstvo a iné. Na jednej z našich konferencií vystúpil pán profesor Kráľ a povedal: prvýkrát v živote sa v prieskume verejnej mienky stalo, že väčšia polovica nášho národa neverí novinám. Západné štáty to už pocítili skôr. Väčšina nášho národa teda prišla na to, že ho klamú, ovplyvňujú.

Ešte za Rakúsko-Uhorska, ak niekto hovoril rečou svojho národa, dostal prezývku „panslav“, ktorý bol prenasledovaný ako „škodná“. A táto doba sa začína opakovať aj teraz, pretože ak hovoríme o slovanskej vzájomnosti, tak to pôsobí, ako keby to niekomu škodilo. Možno, že to naozaj niekomu škodí, ale nám nie. Nášmu národu to neškodí. Ak si Slovania sami pomôžu, tak budú nepremožiteľní. Veď vo všetkých štátoch je takmer pol miliardy Slovanov. Tí, ktorí sa spájali prežili. Ale západní Slovania – polabskí – v častiach Nemecka alebo Rakúska, tí už neexistujú.

Ďalším príkladom sú Slovania v Maďarsku. Slovákom je už minimum – bolo ich takmer 100 tisíc, dnes je to len 10 tisíc. Národ, ktorý sa hrá na demokratov nedáva národnú slobodu tým menšinám, ktoré tam sú. U nás majú menšiny možno väčšie právo, ako štátotvorný národ. My sa otvárame celému svetu, ale nevracia sa nám to.

Naša mládež teda je inštinktívne národne cítiaca. Vníma potrebu Slovanstva, aj keď prejavy nie sú také, ako by sme možno čakali. Príkladom je aj relácia „Zem spieva“. Pozerá to každý Slovák, či mladý, alebo starý a sú až prekvapení, že sme našimi piesňami, tancom či rozprávkami až veľmocou vo svete. Aj náš kolorit, naše ľudové maľby, sú na prvom mieste. Naša kultúra je v národe vrodená. Naše ľudové kroje a chalúpky sú umeleckým skvostom, ktorý iné národy nedokážu vytvoriť.  Preto som presvedčený, že v nás ostalo dedičstvo kresťanskej cyrilo-metodskej kultúry.