Bratislava 9. januára 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Ministri sa dnes stretnú po prvýkrát v kalendárnom roku 2019. Prerokujú viacero riadnych bodov programu a tiež informačné materiály. Jedným za najdôležiteších dnešných bodov bude nová legislatíva o akademických tituloch, ktoré bude možné v prípade odobrenia spätne odobrať
Legislatívu pripravila nominantka SNS ministerka školstva Martina Lubyová. Okrem iného budú na stole aj témy zahraničnopolitickej agendy, environmentálnej legislatívy či ľudských práv.
Vysoké školy by mohli odoberať akademické tituly. Vyplýva to z novely vysokoškolského zákona, ktorou sa dnes bude zaoberať vláda. Návrh novely zveruje rozhodovanie o odobratí titulu do pôsobnosti vysokej školy, vzhľadom na princíp „kto udeľuje, ten odníma“, pričom za vysokú školu má konať rektor na návrh poradnej komisie. Rezort školstva sa pri tvorbe novely inšpiroval zákonom v Českej republike, kde má poradná komisia sedem členov – šesť menuje rektor spomedzi profesorov, docentov či ďalších odborníkov, siedmeho člena komisie menuje rektor z radov študentov vysokej školy. Ministerstvo školstva SR navrhuje vymeniť jedného akademika za právnika. Upravené sú aj dôvody pre odňatie tak, aby išlo o konkrétnejšie dôvody, na rozdiel od pomerne všeobecnej českej úpravy. Zároveň sa navrhuje spresniť aj okruh trestných činov.
Slovensko reprezentuje v zahraničí 89 zastupiteľských úradov, z toho je 64 veľvyslanectiev, sedem misií pri medzinárodných organizáciách, osem generálnych konzulátov a osem Slovenských inštitútov, jeden styčný úrad a jeden Slovenský ekonomický a kultúrny úrad. Napriek poddimenzovanosti zastupiteľských úradov možno túto sieť hodnotiť ako stabilnú. Vyplýva to zo Správy o stave siete zastupiteľských úradov SR v zahraničí v roku 2018 a východísk pre jej ďalší rozvoj. Dokumentom sa budú dnes zaoberať ministri.
V oblasti jazykových práv národnostných menšín sú pretrvávajúce limity a rezervy. Konštatuje to štvrtá Správa o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky, opierajúc sa o výsledky analýzy údajov získaných z dotazníkového prieskumu, vrátane komparácie s výsledkami prieskumov uvedených v predchádzajúcich správach. Rovnako ako správy za obdobie rokov 2015 – 2016, aj táto správa identifikuje oblasti a rozsah nedodržiavania zákona o používaní jazykov národnostných menšín.