O poskytnutie informácií som ministra požiadal podľa zákona o slobode informácií. Minister sa odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu v inej veci, kde súd napísal, že legitímny dôvod obmedzenia prístupu k informáciám je ochrana dôležitých záujmov štátu.
Je dosť paradoxné, že minister obrany považuje za dôležitý záujem štátu utajiť svoj postup proti vlastencom, ktorí sa dobrovoľne pripravujú na obranu štátu, ak by to bolo potrebné.
Treba pripomenúť ministrovi, že v slovenských dejinách vždy – aký paradox – slovenské záujmy obhajovali so zbraňou bojovníci mimo regulárnej armády.
V revolúcii 1848-49 za slovenskú vec bojovali nie Slováci v uhorskej armáde, ale slovenskí dobrovoľníci, bojujúci proti uhorskej armáde.
V 1. svetovej vojne na slovenskej strane bojovali nie Slováci v rakúsko-uhorskej armáde, ale československí legionári v Rusku, Taliansku, Francúzsku.
V Malej vojne v marci 1939 slovenské územie na východnom Slovensku bránili zvyšky armády a dobrovoľníci. V 2. svetovej vojne slovenské záujmy bránili povstaleckí vojaci a partizáni.
Tí všetci sa riadili nie ministerskými byrokratmi, ale svojim vlasteneckým srdcom, pretože ministerstvá obrany ovládali generáli, poslušní mimoslovenskej mocnosti. Slovenskí branci nekonajú nič protizákonné a skláňame sa pred ich vlastenectvom.
Ján Čarnogurský