Kde bolo teda centrum Veľkej Moravy?

Toto by chcel vedieť každý (???). Ale ľudia veria spravidla len tomu, čo im vyhovuje. Historici bez výnimky. A v tom je zakopaný ten pes! Lenže viera nie je veda! Viera je politika bez logiky.

Začnime teda mníchom, ktorý si hovoril Bavorský geograf. Spis z r. 844 – 862. Spomína, že na východe od Frankov sú Marharii, tí majú 11 hradov a za nimi sú ešte Merehani, ktorí majú až 30 hradov. Na východe SR sú obce Marhaň a Moravany nad Ondavou, na západe kopec Marhát, viaceré Moravce… Môžeme to vnímať, ako dve Moravy? Iste. Apoštol Pavol pôsobil „na obejích Moravách“ (Semeš) a Metod bol menovaný arcibiskupom tiež OBOCH Moráv! Ak v Nitre bol dosadený ako biskup Wiching, arcibiskup musel mať sídlo inde. Podľa kánonického práva v sídle panovníka. Vraj vo Velehrade. Velehradov existuje a existovalo viacero. Ten moravský vznikol až v 11. storočí. Belehrad v Srbsku? Tam boli vtedy Bulhari. Stoličný Belehrad? Ten si nechali postaviť až Arpádovci. Ostávajú nám ešte dva možné. Belehradom bola niekedy aj Alba Iulia v Sedmohradsku postavená Rimanmi ako Apulon z bieleho mramoru, ktorú po nich prevzali „Germáni“. No a posledný Velehrad, Nagy Várad, Gross Vardein, Veľký Varadín = Oradea. Ó, ako starý, Radea, ako Hrad. (Podobne, ako Arad.) Práve tam bol hlavný súd VM pre šľachtu. Zachoval sa opis Register Praudae = Register Varadiense, tento veľmi dôležitý fakt sa nesmie prehliadať. Hlavný súd VM bol v Oradei. Ba zachoval sa tam ešte veľmi dlho počas Arpádovcov. Prauda – po rumunsky – súd. Maďari vám budú hovoriť, že súd zriadili až oni. Nie je to prauda! Prečo bol dlho za Arpádovcov hlavný súd Uhorska práve tam? Pretože Arpádovci získali zem rafinovane po praslici – sobášom Zoltána s Mojmírovou dcérou v Oradei. Kým sa naučili vládnuť, bol poriadny chaos a aké také riadenie zeme išlo podľa zvyklostí. Až neskôr bola moc prenesená do Ostrihomu a Stoličného Belehradu. Práve tam, v Oradei, je na druhej strane rieky Kríž ulica Širul kanonicilor, čiže Plač kanonikov (Z maďarčiny – šírni = plakať, alebo šír = hrob) a na nej 170m dlhá, mnoho krát prestavaná budova s múrmi až 1m hrubými, kde malo byť ešte pred moravským cirkevným učilišťom ariánske učilište (Semeš). Áno, dnes vám prekladač názov ulice preloží ako kanonický reťazec, kanonický rad. Oproti je bazilika sv. Ladislava s okázalým palácom biskupstva RKC. Na existenciu cirkevnej školy práve tu, poukazuje nielen názov ulice a hrubé múry spomenutej budovy. Z prameňov vieme, že keď Wiching so súhlasom Svätopluka nechal uväzniť Sedempočetníkov a asi 200 žiakov, budova sa mala rozpadnúť pri zemetrasení. Vieme, že zemetrasenie v Nitre, ani na Južnej Morave nikdy nebolo v takej sile, aby sa toto mohlo stať. Ale v Oradei sa to opakovalo r. 1443. Ak si dáte vyhľadať štatistiku zemetrasení v Rumunsku, dozviete sa o pomerne častom jave. R. 1974 došlo k vážnemu poškodeniu viacerých budov. Posledné zaznamenané bolo 10.8.2024 o sile 4,7 Richtera. Zem Slovenska a Moravy cz sú takmer bez otrasov.

O tom, že Veľká Morava mala hlavné sídlo v Banáte a Transylvanii písali predo mnou mnohí. A mnohí boli zosmiešňovaní, ignorovaní. Juraj Sklenár, Martin Eggers, Imre Boba, Charles Bowlus a ďalší. A to nevedeli ešte o tom, že  bývalé rímske Porolissum po odídení Rimanov r. 275 prevzali Slovania rovnako, ako Apulon. Porolisum si premenovali na Moigrad a Apulum na Belehrad. Sarmizegetusu, tretiu hlavnú pevnosť Rimanov rozváľali Góti.

Kto si čítal pramene, alebo aspoň diela p. Ratkoša, či p. Semeša vie, že vyhnaní kanonici a Sedempočetníci utekali na juh zo svojho sídla. Na provizórnej plti preplávali Dunaj a potom za tri dni boli u Borisa v Belehrade, v Bulharsku (Dnešný Belehrad, Srbsko.). Pozrite si mapu. Na juh od Oradei je pri Dunaji tradičný brod – prieplav Stara Palanka, na druhej strane je dedina Ram. Skomolenina chrámu. Áno, na počesť ich príchodu bol postavený na brehu chrám. Odtiaľ to bolo 80 km do Belehradu. Za tri dni sa to dalo zvládnuť aj pešo. A teraz si pozriete mapu, odhadnite to inak: utekajú z Nitry, či Devína, alebo z českej Moravy, ako tomu veria „veriaci“ historici. Je to vzdušnou čiarou 460 – 500 km. Ktorá verzia je pravdepodobnejšia?

Ďalej. Keď r. 864 Ľudovít Nemec usporiadal trestnú výpravu na neposlušného Rastislava, kronikár (Fulda) zapísal, že síce krajinu spustošil, ale hrad nedobil, lebo to bola  nevýslovná, ničím nepodobná pevnosť v meste DOWINA, ktoré miestni poznajú, ako dievčiu pevnosť. Áno, v dobe zemných hradísk bol Devín naozaj nedobytným hradom na strmom kopci. Kronikár napísal nie castrum (hrad) Dowina, ale civitas, teda mesto. Zápis zodpovedá impozantnému hradu DEVA s mestom DEVA v Sedmohradsku. Mesto má dnes rozlohu ako Nitra a asi 60 000 obyvateľov. Pri našom Devíne bola v tom čase tak nanajvýš malá osada. Ľudovít sa vrátil domov okľukou a s veľkými stratami. Rastislav, akože jeho vazal, ho hnal svinským krokom. Rastislav bol suverénny panovník, samozrejme! Frankov nepotreboval. Mal obrovské nerastné bohatstvo – zlato, striebro, meď, železo a soľ! Omnoho viac a skôr, ako sme mali na Slovensku my. Zlato tam Američania odporným spôsobom ťažia dodnes a zasvinili krajinu kyanidovým odpadom.

Ak vám to všetko stále nestačí, pripomeniem dielo byzantského cisára Konštantína VII., Porfyrogeneta ADMINISTRANDO IMPERIO. Anglický preklad z gréčtiny od Gyulu Moravcsika vyšiel prvý raz vo Washingtone, District of Columbia r.1967. Novšie vydanie si môžete pozrieť tu.

Je identické s prvým. Porovnával som to. Píše o mnohých veciach a kráľovstvách, aj o Veľkej Morave. Kvôli tomu, že použil bájku o Svätoplukových prútoch ho „vedci“ nepokladajú za hodnoverný prameň. Zaujímavé ale je, že jedine on označil  samostatné kráľovstvo Veľkú Moravu, nepokrstenú (ariánsky krst neuznával). Tu je doslovný preklad umiestnenia zo str. 175:

„Ale Turci (Maďarov označil ako Turkov), vyhnaní Pečenehomi, prišli a usadili sa v krajine, v ktorej teraz žijú. Na tomto mieste sa nachádzajú rôzne pamiatky zo starých čias: po prvé, je tu most cisára Trajána, kde začína Turecko; potom, trojdňová cesta od toho istého mosta, je Belehrad (cca 200 km) (asi koňmo), v ktorom sa nachádza veža svätého a veľkého cisára Konštantína; potom, opäť, na zadnom toku rieky, je slávne Sirmium, dvojdňová cesta z Belehradu; a za ním leží Veľká Morava, nepokrstená, ktorú Turci vyhladili, ale nad ktorou v minulosti vládol Sfendoplokos. Také sú orientačné body a názvy pozdĺž rieky Dunaj; ale oblasti nad nimi, ktoré zahŕňajú celé osídlenie Turecka, teraz nazývajú podľa mien riek, ktoré tam tečú. Rieky sú tieto: prvá rieka je Timisis, druhá rieka Toutis, tretia rieka Morisis, štvrtá rieka Krisos a opäť ďalšia rieka, Titza. Susedmi Turkov sú na východnej strane Bulhari, kde medzi nimi preteká rieka Istros, nazývaná aj Dunaj; na severe Pečenehovia; na západe Frankovia; a na juhu Chorváti.“

Chápavejším je jasné, že rieky sú v Rumunsku a v Maďarsku. Temeš, Bega, Morava = Marisja = Morisis, Kríž a Tisa. Rieky trocha ďaleko od Slovenska, či Moravy českej, však? Takže „vedci“ si prebrali od Porfyrogeneta názov krajiny Veľká Morava, lebo jediný ju takto označil a tým žijú. Všetci. Ale údaje o riekach akosi nie sú pre nich pravdou. Zvláštne poňatie vedy! Radšej vzdelaného Konštantína urobia hlupákom, ako by akceptovali aj celý text! Bohorovnosť? Slepota? Tendenčnosť? Všetci, čo majú Mojmírovu Veľkú Moravu v zmysle Nitra + Mikulčice sú opisovači omylov! Apropó! Mikulčice, vraj centrum VM? Tam v bahne ? Sídlo podobné avarským hrinkom (kruhom), ako v Győri a Alpári. O sídle v Győri som písal v prvej knihe (2018). Kruh je po avarsky „GOR“. Viď prekladač. Ak pôjdete do Mikulčíc, všimnite si v kostole č. 2 sploštené lebky aymarským spôsobom a jednoznačne avarské pracky a nákončia opaskov. Už r. 2016 som to povedal jednému veľmi známemu moravskému archeológovi, pracka zrazu nie je symbolom Mikulčíc Valov. Šéf AU ČAV mi povedal, že lebky sú deformované chrobou hydrocefalus. Nechcel som byť drzý, zasmial som sa až v aute. Nahlas. Hydrocefalus totiž roztláča lebku všetkými smermi a jedinec nemal šancu dožiť sa dospelosti. Tu sú dospelé kostry do 1,7 – 1,9 m!!! Mikulčice ako centrumVM je bohapustý mýtus!!! Navyše mi vysvetlite, ako z malých aglomerácií južnej Moravy zozbieral Mojmír vojsko na vtedy veľkomesto, mocné kniežatstvo Nitru, aby vyhnal Pribinu? Pritom Nitra bola malá oproti sídlam v Sedmohradsku a Banáte. Tam bolo skutočné bohatstvo, ktoré chcel každý. Omnoho väčšia hustota obyvateľstva, ako na Slovensku a Morave. Preto tam Trajan urobil najväčšiu a najdrahšiu výpravu v dejinách Ríma s najväčším ziskom.

Všimnite si, prípad Pribina, neskôr podobne Svätopluk. Práve tie vlastne dokazujú, že Nitra bola podriadená nejakému inému centru, bola vazalom, aj keď mala štatút západného centra oboch Moráv.

Poznajte rumunský pravopis, poznáte slovanskú toponýmiu

V Rumunsku, najmä v Transylvánii je pomerne bohatá slovenská toponýmia. Je dobré si sadnúť k mape a čítať. Len pozor na pravopis. „Bistrița“ – t s háčikom sa číta ako „c“. Nie, ako som počul redaktora TN, že sa vyliala rieka Bystrita. Nedostatok všímavosti, či inteligencie? Dedín a miest s týmto názvom je tam mnoho. Alebo C čítajte ako K. Teda Cozia je Kozia a Covasna je Kovasna. Je to podľa kvasnej, teda kyslej vody prameniacej uprostred dediny. „J“ sa číta ako „ž“, teda Jibov je vlasne Žipov – máme aj na Slovensku. Tých paralel je tam mnoho. Šalková, Ľupča, Moštenica, Hodruša (v podobe Hădărău), Okoličné, Zlatna, Orlia (Ruiny hradu – rumuni skomolili na Orlea, ale na starých mapách je Orlia! Odtiaľ pochádza časť anglickej rodiny. Kráľ Charles to povedal tam osobne v kostole Santa Maria Orlea. Je tam aj rodokmeň.). Je tam  asi 400 ďalších slovanských názvov. Dodám, že po vojne Rumuni mnoho názvov porumunčili. Napr. pozrite Capušu Mare. Sú to Veľké Kapušany – kapu = brána. Názvy prešli z slovenčiny (aj rusnáčtiny) do maďarčiny a nakoniec do rumunčiny. V mojich knihách sú podrobnosti.  Nie, nie sú tie názvy preto, lebo sa tam nasťahovali pred 270 rokmi Slováci. Tí sú v Nadlaku, Alešdi a okolo neho. Oni prišli do už pomenovaných sídiel.

Ako to písal Rastislav do Byzancie? „My, Sloveni, prostá čaď?“ Písal to teda z Banátu, či Transylvánie? Mohol. Bohatá slovanská, či priam slovenská toponýmia s rumunským pravopisom s tým ticho súhlasí.

Posledný argument: úradným jazykom na území Rumunska do r. 1860 bola staroslovenčina. Liturgickým jazykom v Grécko katolíckej cirkvi je dodnes. Bol som toho svedkom v chrámoch v Arade, Kľuži a napodiv aj v bazilike sv. Michala v Máriapócsi v Maďarsku. Nemožno to ignorovať, možno len toto všetko prijať ako fakt a prepísať históriu Slovenov. Ale neurobia to už tí, ktorí nám ju vedome, nevedome kazia!

Doprajme Veľkej Morave, aby bola naozaj veľká a netlačme ju do periférií, prosím. Moje knihy sú takmer vo všetkých univerzitách SR. Rád by som ich raz videl ošúchané od čítania. Viem, napadne vás, že som príliš sebavedomý. Nech vás neklame dojem. Svoje veci píšem v nadšení z toho, čo nachádzam. Štúdiom, ale hlavne na svojich mnohých cestách po Slovensku, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Slovinsku, Chorvátsku, Rakúsku a Severnom Macedónsku. Za svoje. V čase, ktorý je pre mňa čoraz drahší. Starnem. Výrazné stopy po doznievaní Veľkej Moravy v Albánsku sme našli s mojim priateľom Henrichom Sobotkom. To je ešte otvorená vec.

Takže, vážení „vedci“, čo nám stále vnucujete nezmysly o našich dejinách, zamyslite sa konečne nad tým, čo poskytujete za svoje výplaty, za to, že Slovač na vás derie deň, čo deň!

Ešte mi nedá neupozorniť na vynikajúcu knižočku, ktorá len nedávno vyšla od „quidam“ Aurela Moraveckého: Maramureš, krajina Svätoplukova. Myslím, že sa na pultoch dlho neohreje. Odporúčam všetkým stredovekárom, aby sa stala povinným čítaním v každej vedeckej knižnici! Nielen pre študentov a učiteľov, ale aj mediavelistom Historického ústavu SAV.

Na záver si spomeňme na môjho priateľa pána brata Antona Semeša a jeho inšpiratívnu knihu „Nie sme tu odvčera“. Tonko Semeš bol gréckokatolíckym reverendom. Česť jeho pamiatke!