Pamätný deň rómskeho holokaustu si verejnosť pripomína každoročne 2. augusta.

„Tento deň je spomienkou na tragické udalosti spojené s druhou svetovou vojnou, keď bolo zavraždených takmer pol milióna európskych Rómok a Rómov. Väčšinu z nich zavraždili v koncentračných táboroch,“ pripomenula Kiripolská.

SNM v Martine – Múzeum kultúry Rómov na Slovensku (MkRnS) pripravilo v roku 2020 panelovú výstavu s názvom Rómovia na Slovensku a 2. svetová vojna. Časť výstavy približuje ťažký osud Rómov na Slovensku v období Slovenského národného povstania a po jeho potlačení, keď vyvrcholilo prenasledovanie a represálie voči Rómom.

MkRnS pripravilo pri príležitosti Pamätného dňa holokaustu Rómov reprízu tejto časti výstavy.

„Pre návštevníkov ju sprístupní od soboty do 21. augusta v Múzeu slovenskej dediny. V sobotu sa uskutoční v priestoroch výstavy kurátorské sprevádzanie o 10.00 h, 12.00 h a 14.00 h. V ďalších dňoch bude výstava sprístupnená v sprievode lektora v čase otváracích hodín Múzea slovenskej dediny,“ doplnila Kiripolská.

Pamätný deň rómskeho holokaustu vyhlásil na pamiatku týchto nevinných obetí Európsky parlament v roku 2015.

„Už v decembri 1942 nariadil Heinrich Himmler deportáciu všetkých Rómov z Nemecka, Rakúska, Protektorátu Čiech a Moravy. Rozkazom z 29. januára 1943 sa cieľom deportácií stal koncentračný tábor Auschwitz. V sektore BIIe Auschwitz – Birkenau bol zriadený tzv. cigánsky tábor,“ priblížila Kiripolská.

Deportácie Rómov do tohto tábora sa podľa nej začali vo februári roku 1943 a pokračovali do júla 1944. Rómovia prichádzali väčšinou z Nemecka, Rakúska, Protektorátu Čechy a Morava, Poľska, menšie skupiny deportovali z Holandska, Belgicka, Francúzska, Chorvátska, Sovietskeho zväzu a Maďarska.

„Tábor existoval do 2. augusta 1944. V noci z 2. na 3. augusta v plynových komorách zavraždili takmer tritisíc osôb, a to predovšetkým žien, detí, starých a chorých Rómov. Časť Rómov 2. augusta previezli do iných koncentračných táborov,“ dodala kultúrno-propagačná manažérka.

Pri pamätníku SNP v Banskej Bystrici si uctia obete rómskeho holokaustu

Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu sa v sobotu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici uskutoční pietne podujatie ako spomienka na tragické udalosti, ku ktorým došlo v noci z 2. na 3. augusta 1944 v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Zlikvidovaná tam bola „cigánska“ časť koncentračného tábora a v plynových komorách bolo usmrtených takmer 3000 Rómov. Ako TASR informovala Miriam Žiaková, riaditeľka mediálneho odboru Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, spomienka sa uskutoční o 12.00 h za účasti splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška a iných významných verejných činiteľov a zástupcov inšitúcií.

Žiaková pripomenula, že koncentračným táborom Auschwitz-Birkenau prešlo počas druhej svetovej vojny okolo 20.000 európskych Rómov. Celkový počet obetí rómskeho holokaustu známy nie je, celoeurópsky odhad je 300.000 až pol milióna zavraždených Rómov. V prípade Slovenska malo ísť o 11.000 až 16.000 občanov, v Českej republike sa počet rómskych obetí odhaduje na vyše 6000, čo predstavovalo asi 90 percent z celkovej populácie Rómov.

Vyvražďovanie Rómov bolo súčasťou ideológie rasového riešenia, ktoré malo podľa nemeckých predstáv nasledovať po tzv. konečnom riešení židovskej otázky. A hoci ide o historické udalosti z obdobia 2. svetovej vojny, téma rómskeho holokaustu a boja proti rasizmu je podľa Žiakovej aktuálna dodnes, napriek tomu, že genocída Rómov je často zľahčovaná, ignorovaná, popieraná alebo tabuizovaná.

„Ak chceme extrémizmus a po celom svete dramaticky sa šíriacu nenávisť zastaviť, musíme sa aktívne zasadiť o zlepšenie postavenia Rómov v spoločnosti, o umocnenie pokojného spolunažívania a vzájomného rešpektovania všetkých menšín,“ poznamenal v tejto súvislosti vládny splnomocnenec Daško s tým, že je našou povinnosťou pripomínať si pamiatku obetí holokaustu a svedectvá preživších z druhej svetovej vojny odovzdávať ďalším generáciám.

Vzdelávanie o holokauste je podľa jeho slov zásadné pri presadzovaní trvalého úsilia v boji s rómskym rasizmom, antisemitizmom, predsudkami a nenávisťou.

„Nesmieme dať priestor tým, ktorí sa snažia dejiny pokriviť, ale naopak, o skutočných udalostiach musíme ďalšie generácie v školách vzdelávať. Nezabúdajme, že ak by vojnu vyhral Hitler, nežil by dnes žiaden Róm. Našu úctu si zaslúžia nielen všetci Rómovia, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny, ale aj tí, ktorí sa aktívne zapojili do protifašistického odboja a Slovenského národného povstania,“ dodal Daško.

Richard Raši: Pamätný deň rómskeho holokaustu pripomína, kam môže viesť nenávisť

Pamätný deň obetí rómskeho holokaustu je bolestivou pripomienkou toho, kam môže viesť nenávisť, ak sa jej nedokážeme postaviť. Pri príležitosti sobotňajšieho pamätného dňa to uviedol predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD).

Na sociálnej sieti zdôraznil, že celá spoločnosť nesie zodpovednosť za ochranu ľudských práv, budovanie vzájomného rešpektu a zabránenie návratu extrémizmu.

„Ako predseda Národnej rady SR, ale najmä ako človek, budem vždy stáť na strane ľudskej dôstojnosti, rovnosti a úcty ku každého bez rozdielu,“ dodal.

Pamätný deň obetí rómskeho holokaustu pripomína udalosti z 2. na 3. augusta 1944, keď v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau zavraždili takmer 3000 Rómov. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo až okolo pol milióna európskych Rómov a Sintiov. Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje približne na 1000.

Hnutie Igora Matoviča: Počas 2. svetovej vojny zomrelo pol milióna ľudí pre farbu pleti, ideológie vedúce k holokaustu stále nezmizli

Počas druhej svetovej vojny zomrelo približne pol milióna ľudí len pre farbu pleti, ideológie vedúce k holokaustu však stále nezmizli. Upozornilo na to hnutie Slovensko pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu, ktorý pripadá na 2. augusta. Podľa hnutia ide o tragickú, no často zabúdanú kapitolu histórie. Pripomenulo, že počas druhej svetovej vojny bolo nacistickým režimom zavraždených približne 500-tisíc Rómov – nevinných detí, žien, starých ľudí a celých rodín.

„Títo ľudia zomreli len preto, že boli iní – iba kvôli farbe pleti. Tento zločin proti ľudskosti nebol dodnes dostatočne pomenovaný či verejne spracovaný. Rómsky holokaust je stále opomínaný. Aj preto sa extrémistické ideológie, ktoré viedli k jeho vzniku, opäť dostávajú do politiky, na verejné tribúny, ba dokonca do vysokých pozícií,“ upozornilo hnutie.

Podľa bývalého europoslanca Petra Polláka st. (hnutie Slovensko) nesmú ľudia mlčať.

„Na vlastnej koži som pocítil, že ľudská dôstojnosť pre niektorých ľudí neznamená nič, ak ide o Rómov. Počas svojej práce v Európskom parlamente som upozorňoval na to, že Rómovia sú stále jednou z najviac diskriminovaných skupín v Európe. Dnes je preto našou povinnosťou postaviť sa všetkým, ktorí by túto tragédiu najradšej zmazali z pamäti národa,“ uviedol Pollák.

Poslanec Peter Pollák ml. (hnutie Slovensko) doplnil, že túto minulosť treba pripomínať a porozumieť jej. V opačnom prípade hrozí jej návrat. Poslanec upozornil, že ideológie, ktoré viedli k holokaustu, sú stále prítomné.

„Ich nasledovníci si len prezliekli uniformy za obleky a dnes šíria rovnakú nenávisť – z parlamentu, z televíznych štúdií, z internetových platforiem. My im v tom musíme postaviť hrádzu. Ak zlyháme, história sa môže zopakovať,“ doplnil poslanec.

Rasizmus a antirómske nálady sú podľa hnutia Slovensko aj naďalej prítomné v slovenskej spoločnosti. Viditeľné je to v komentároch na sociálnych sieťach, v školách, v prijímaných zákonoch či v rozhodnutiach niektorých politikov.

„Ak nás má rómsky holokaust niečo naučiť, tak to, že ak sú porušované práva jednej skupiny, žiadna skupina sa nemôže cítiť v bezpečí. Preto dnes vysielame jedno silné a jasné posolstvo: Ma bisterem! Nezabudnime!“ uzavrelo hnutie.