Bratislava 13. januára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Petr David Josek)

Najdôležitejším problémom Európskej únie (EÚ) už nie je nezamestnanosť alebo ekonomická recesia, ale migračná vlna. Teroristické útoky v nej budú pokračovať a môžu sa objaviť aj na miestach, kde doteraz neboli, v krajinách strednej a východnej Európy. V exkluzívnom rozhovore pre TASR a TABLET.TV to povedal český prezident Miloš Zeman.

Pred niekoľkými dňami sa skončilo historicky prvé predsedníctvo SR v Rade EÚ. Ako podľa vás dopadlo?

Veľmi dobre. V pozitívnom zmysle slova zviditeľnilo nielen Slovenskú republiku, ale aj všetky štyri Vyšehradské krajiny. Jednou z aktuálnych tém EÚ je migračná kríza. Práve počas slovenského predsedníctva sa začala vnímať odlišne od minulosti, kde nám všetci nadávali, ako rozbíjame európsku solidaritu. No a teraz sa ukázalo, že sme mali pravdu.

Počas predsedníctva sa Slovensko snažilo v oblasti migrácie presadiť pojem efektívna solidarita. Má tento prístup perspektívu?

Áno, poznám tento pojem, páči sa mi. Každopádne, efektívna solidarita nie je solidarita vynucovaná, to v prvom rade. Po druhé, ak má byť skutočne efektívna, mala by byť založená na pomoci migrantom v ich alebo v susednej krajine a nie v tom, že budú u nás ako ťažko integrovateľná komunita, pretože vieme, aké problémy prichádzajú s migračnou vlnou, vrátane teroristických útokov. Efektívne je pomáhať tam, kde je to najúčinnejšie.

Dá sa to považovať za najvýznamnejší výsledok slovenského predsedníctva?

Myslím si, že áno, pretože migračná vlna je v súčasnosti najdôležitejším problémom EÚ. V minulosti to bola nezamestnanosť a pravdou je, že sa stále pohybuje takmer na úrovni 10 percent, a ekonomická recesia, ktorú už nemáme.

Mnohí odborníci hovoria, že EÚ je vo vojne s islamistami. Vnímate to rovnako?

Je to vojna, ktorú však nevedieme veľmi účinne. Z našej strany vidím veľmi váhavý postup, keď s islamistami bojujeme často demonštráciami, či posielaním kondolenčných telegramov. Zvlášť smutné je, že EÚ nebola doteraz schopná vytvoriť efektívnu ochranu svojich vonkajších hraníc. Myslím si, že práve teraz ide do Európskeho parlamentu návrh na takúto ochranu. Uvidíme, ako to dopadne.

Dá sa povedať, že útok v Berlíne pred vianočnými sviatkami mohol byť posledným varovaním?

Nechcem byť pesimista, no teroristických útokov bude pravdepodobne ešte niekoľko. Keď bol podobný útok v Nice, tiež to mohlo vyzerať ako posledné varovanie a nebolo to tak. Zdá sa, že sme nepoučiteľní a musíme byť varovaní častejšie.

Teroristické útoky sme videli skôr v západnej Európe. Hrozí aj strednej a východnej Európe podobné riziko?

Hrozí veľmi podobné riziko. Modus operandi islamských teroristov je zabiť čo najviac civilistov. Budú preto smerovať na akcie, ktorých sa zúčastňujú civilní obyvatelia, či už sú to vianočné trhy alebo čokoľvek podobné. Takéto akcie sú vo východnej, aj v západnej Európe.

O pár dní sa nastúpi do funkcie 45. americký prezident Donald Trump. Vy ste ho pred voľbami verejne podporili. Čo očakávate od jeho éry?

Pokiaľ ide o spôsob vystupovania, tak predovšetkým určitú energiu, razanciu a ťah na bránu. Čo sa týka predmetných tém, tak boj s nelegálnou migráciou a s islamských terorizmom.

Ktoré zmeny v americkom hospodárstve pod vedením Trumpa môžu výrazne ovplyvniť aj svetovú ekonomiku?

Príkladov je niekoľko. Môžeme napríklad hovoriť o klimatickom balíčku, kde má Trump veľmi skeptický postoj. Môžeme sa rozprávať o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a USA, rovnako ako o antidumpingových clách na čínsku oceľ. Tak by som mohol pokračovať ďalej a ďalej. Pri tej, povedzme, americko-európskej dohode nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel nedávno vyhlásil, že je v troskách a že jej hrozí bankrot. Nie je to teda len Trumpova, ale Gabrielova alebo európska kritika tejto dohody.

Trump sa vyjadril, že by sa chcel dohodnúť s Ruskom. Dostane sa po jeho nástupe na stôl téma zrušenia ekonomických sankcií proti Rusku?

Uvítal by som to a verejne som sa viackrát vyjadril v prospech zrušenia sankcií. Som vo všeobecnosti proti sankciám, lebo prax ukázala, že sú úplne neúčinné, dokonca až kontraproduktívne. Ako príklad môžem uviesť sankcie proti Kube, ktoré prezident Obama zrušil po 50 rokoch od ich zavedenia.

Myslíte si, že sankcie poškodili viac EÚ ako Rusko?

Hovorím tomu mýtus obkľúčenej pevnosti. Pokiaľ zavediete sankcie, národ sa zjednotí za svojím vodcom a vzrastie jeho popularita. Čo sa v prípade Vladimira Putina jasne preukázalo.

Na druhej strane Trump tvrdo kritizuje Čínu. Zmienili ste antidumpingové opatrenia proti čínskej oceli. Bude jeho rétorika voči Číne tvrdšia?

Pokiaľ porovnávate Rusko a Čínu, tak z hľadiska počtu obyvateľov, je to pomer 1:10. Musíte vziať do úvahy aj ich ekonomický potenciál. Čína je v súčasnosti prvá alebo druhá najväčšia svetová ekonomika z hľadiska hrubého domáceho produktu. Podľa niektorých analytikov už predbehla USA. A ak nepredbehla, stane sa to zrejme o rok či o dva. Je preto pochopiteľné, že pre USA je najväčším konkurentom Čína a nie Ruská federácia.

Vy však presadzujete dobré vzťahy s Ruskom aj s Čínou…

Až budem americkým prezidentom, tak sa budem správať ako prezident veľmoci. Česká republika nie je, zatiaľ, veľmoc a z toho vyplýva, že my máme záujem na dobrých ekonomických vzťahoch so všetkými významnými krajinami. Nekonkurujeme si s nimi na veľmocenskej úrovni.

Počas doterajšieho priebehu vášho funkčného obdobia ste výrazne pomohli akcelerovať česko-čínske ekonomické vzťahy. Je to znamenie toho, že Čínu považujete za hlavného svetového ekonomického lídra v najbližších rokoch?

Dosť záleží aj na osobných vzťahoch a ja som veľmi rád, že sa podarili nadviazať priateľské vzťahy s čínskym prezidentom. Čína má prezidentský režim a vplyv hlavy štátu je tam ďaleko väčší ako v Česku alebo na Slovensku. Občas ma bavia niektorí novinári, ktorí najskôr písali, že čínske investície v Českej republike sú zanedbateľné a asi o rok na to napísali, že sú nebezpečne vysoké.

A teda sú?

Sú bezpečne vysoké.

Česko malo vlani prebytkový rozpočet, historicky po druhý raz. Ste spokojný s riadením verejných financií v krajine?

Áno, som spokojný, pretože si myslím, že sa výrazne zlepšil výber daní. Na druhej strane, verejne kritizujem aj to, že stále máme nízke investície, a to najmä do dopravnej infraštruktúry.

Je súčasný rozpočtový vývoj udržateľný?

Je udržateľný, ale úplne chápem ministra financií, ktorý si vždy vytvára istú rezervu, aby sa mu nestalo, že niečo sľúbi a nebude to splnené.

Slovensko prežíva ekonomicky dobré časy. Rovnako dokáže vybrať viac na daniach, no k vyrovnanému rozpočtu sa blíži pomaly. Premiér Fico tvrdí, že rozpočet je iba ekonomický nástroj na dosahovanie politických cieľov. A teda najskôr naplnenie priorít a až potom vyrovnaný rozpočet. Súhlasíte?

Čo sa týka rozpočtu, mám názor, že najrýchlejšie by v ňom mali rásť investície a až na druhom mieste by mala byť spotreba domácností a až na treťom mieste by mal byť rast spotreby vlády. To nepoteší žiadnu vládu a ani domácnosť, pretože investície nemajú volebné právo. Obzvlášť pred voľbami, keď rozdávate darčeky vo forme rôznych sociálnych dávok, tak málokto počúva na požiadavku, aby bol rozpočet založený na investičnej dynamike.

Česko malo vlani najnižšiu nezamestnanosť za osem rokov – 5,2 percenta, čo je najmenej zo všetkých členských štátov EÚ. Zároveň, podobne ako Slovensko, pociťuje chýbajúce kvalifikované pracovné sily…

Stále máme takmer 400.000 nezamestnaných a medzi nimi sú aj takí, ktorí žijú zo sociálnych dávok a odmietajú ponúkanú prácu. To je zdroj nekvalifikovanej pracovnej sily. Medzi našimi odborármi a zamestnávateľmi je polemika, že by sa malo zvážiť najímanie pracovných síl z Ukrajiny, čo je možno aj problém Slovenskej republiky. Na druhej strane však hovorím, že by bolo dobré, aby rástli mzdy, pretože na čo vám je ekonomický rast, pokiaľ nie je sprevádzaný aj rastom životnej úrovne. No a že nedostatok pracovných síl sa dá kompenzovať aj tým, že si podniky lanária zamestnancov a dávajú im vyššie odmeny.

Na Slovensku je to podobné. Kým v Česku je nezamestnanosť na úrovni viac ako 5 percent, u nás je to viac ako 8 percent. Podľa premiéra Fica je strop poklesu na úrovni 7,5-8 percent, potom sa už bude nezamestnanosť ťažšie znižovať. Je potom lepšie hľadať pracovníkov zo zahraničia, ako je Srbsko a Ukrajina, alebo sa snažiť rekvalifikovať zostávajúcu masu nezamestnaných?

Mám zlé skúsenosti s rekvalifikáciou. Predstava, že sa dá baník prerobiť na „ajťáka“ mi príde akosi naivná. Namiesto rekvalifikačných programov by som sa usiloval o to, aby sme mali prílev zahraničných pracovných síl. No nielen z Ukrajiny. Do úvahy prichádza Rusko, Bielorusko, Srbsko. Myslím si, že z hľadiska prekonania jazykovej bariéry by to mali byť predovšetkým slovanské krajiny. No a na domácej strane by to mala byť aktivizácia najmä tých, ktorí zneužívajú systém sociálnych dávok. A to je na Slovensku rovnaké.

Česká národná banka už od roku 2013 intervenciami oslabuje korunu. Túto politiku pravidelne kritizujete. V prvom polroku tohto roku by však mala skončiť. Aký potom očakávate vývoj? Nebude to mať negatívny vplyv na českých exportérov?

Vždy som hovoril, že tieto intervencie sú krátkodobo pozitívne, ale dlhodobo negatívne. Podobne, ako je to pri fajčiaroch. Krátkodobá reakcia je potešenie, no dlhodobá reakcia je rakovina pľúc. Je to niečo podobné ako pri športovcovi, ktorý užíva doping, ako sú anabolické steroidy. Športovec má krátkodobo vyšší výkon, no dlhodobo mu to škodí. To, že sa vytvoril akýsi umelý kurzový vankúš na základe znehodnotenej meny, je podľa mňa chyba, ktorá možno exportérom krátkodobo pomôže, ale dlhodobo nevyvinie dostatočný tlak na inovácie, zvyšovanie produktivity práce, a teda aj na konkurencieschopnosť.

Takže je najvyšší čas so skončením spomínanej politiky…

Myslím si, že tieto intervencie ani nemali byť, no čím skôr sa skončia, tým lepšie.

Máte za sebou takmer tri roky volebného obdobia. Cítite počas svojho volebného obdobia podporu natoľko, že by ste sa znovu uchádzali o najvyšší post?

Podporu človek hľadá najmä sám u seba. Poznáte príslovie, že ak hľadáš pomocnú ruku, tak ju nájdeš na konci svojho pravého ramena. Podotýkam však, že som ľavák.