Z tejto sumy získa jeden milión eur samotné mesto na dokončenie rekonštrukcie zimného štadióna.

Ďalšie dva milióny eur majú pomôcť zlepšiť sociálno-ekonomickú situáciu okresu Kežmarok a regiónu Vysokých Tatier. Mestá a obce ich využijú na rôzne účely, na ktoré zo svojho rozpočtu nemajú dostatok zdrojov. Najčastejšie na rekonštrukciu a opravy poškodených miestnych komunikácií a chodníkov, kultúrnych domov, obecných úradov, základných škôl, ale aj pošty či evanjelického kostola.

Spišská Belá napríklad investuje 300.000 eur do výstavby hokejbalovej haly, Prešovský samosprávny kraj 250.000 eur na obnovu hradu Kežmarok, Gerlachov 40.000 eur na vyčistenie koryta potoka či obec Hniezdne 9000 eur na vybudovanie oddychovo-relaxačného miesta pre občanov.

Akčný plán má znižiť nezamestnanosť v okrese Kežmarok

Hlavným cieľom akčného plánu rozvoja okresu Kežmarok je hlavne zníženie nezamestnanosti a regionálneho rozdielu oproti celoštátnemu priemeru. Dnes ho na svojom výjazdovom rokovaní schválila vláda.

Je predpoklad, že jeho realizáciou sa vytvorí 2000 pracovných miest, pričom má pozitívne ovplyvniť skupiny nových zamestnancov, ale aj zlepšiť postavenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. “Podľa odhadov zhruba polovicu nezamestnaných a vyše tri štvrtiny dlhodobo nezamestnaných tvoria Rómovia, vrátane komunít s viacgeneračnou chudobou,” uvádza sa v materiáli.

Odhaduje sa, že na zabezpečenie opatrení päťročného akčného plánu sa z verejných financií vynaloží okolo 44 miliónov eur. Už tento rok by malo ministerstvo dopravy poskytnúť okresu regionálny príspevok 2 milióny eur. Do roku 2020 sa táto suma vyšplhá na 4 milióny eur.

Pre jednotlivé ministerstvá vyplývajú viaceré úlohy. Rezort dopravy má napríklad posúdiť možnosti otvorenia hraničného priechodu pre kamiónovú dopravu pre poľsko-slovenský tatranský región, ale aj poskytovať dotácie na obstaranie nájomných bytov pre mladých ľudí.

Minister práce má vytvoriť podmienky na vybudovanie centra poradenstva a služieb zamestnanosti. Ministerstvo hospodárstva má podporiť klastrové iniciatívy v kľúčových hospodárskych sektoroch. Rovnako dobudovať verejnú infraštruktúru priemyselného parku a  zabezpečiť potenciálnych investorov v oblasti ľahkého priemyslu a výroby.

Úlohou rezortu školstva je podporiť rozšírenie kapacít materských škôl v ôsmich obciach, základných škôl v štyroch obciach, ako aj zriadenie dvoch základných umeleckých škôl v marginalizovaných rómskych komunitách v regióne. Rovnako má vytvoriť pilotný model procesu diagnostiky a rediagnostiky detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Predseda Prešovského samosprávneho kraja má zase pre potreby okresu Kežmarok prehodnotiť nastavenie zamerania stredného školstva.

Fico: Akčný plán pre okres Kežmarok sa použije ako model aj pre iné okresy

Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok, ktorý na svojom dnešnom výjazdovom rokovaní schválila vláda, sa použije ako modelový aj pre iné okresy. “Chceme použiť práve tento akčný plán, schválený dnes v Kežmarku, ako modelový projekt, aby sme dali ostatným nejakú metodiku,” uviedol na tlačovej konferencii po rokovaní kabinetu premiér Robert Fico (Smer-SD).

Akčné plány priniesol vlani prijatý zákon o podpore najmenej rozvinutým okresom. V tom prvom sa predpokladajú celkové investície vo výške 52 miliónov eur, z toho 4 milióny eur ako príspevok zo štátneho rozpočtu, 40 miliónov eur z európskych fondov a minimálne 8 miliónov eur zo súkromných zdrojov.

Ďalšie okresy, ktoré okrem Kežmarku spadajú pod tento zákon, sú podľa premiéra Rimavská Sobota, Lučenec, Revúca, Poltár, Rožňava, Veľký Krtíš, Trebišov, Svidník, Vranov nad Topľou, Sabinov a Sobrance. “Musím hovoriť podmienečne, pokiaľ budeme súčasťou novej vlády, tak garantujem, že vláda navštívi v určitom poradí prioritne tieto okresy a v každom okrese, podobne ako sme to urobili dnes v Kežmarku, schválime akčný plán na nasledujúcich päť rokov,” avizoval.

Zároveň pripustil možnosť rozšírenia pôsobnosti tohto zákona. “Spomínaný zákon je tak atraktívny, že keď som navštívil pred niekoľkými dňami okresy, ktoré pod neho nespadajú, pýtali sa ma, či sa nebude v budúcnosti hovoriť o prehodnotení kritérií, na základe ktorých môže okres spadnúť do mechanizmu tohto zákona. Ja som na to povedal, že ak sa nám tento zákon osvedčí, určite budeme uvažovať o zaradení ďalších okresov, aby sme pomohli pri vytváraní pracovných miest a celkovom rozvoji,” dodal premiér.

Plnenie úloh akčného plánu bude podľa Fica kontrolovať tzv. akčná rada, ktorá dohliadne, či boli všetky úlohy prenesené do konkrétnych uznesení na jednotlivé rezorty. “To sa bude pravidelne, tak ako aj v iných prípadoch, kontrolovať,” avizoval.

Hlavným cieľom akčného plánu rozvoja okresu Kežmarok je zníženie nezamestnanosti a regionálneho rozdielu oproti celoštátnemu priemeru. Je predpoklad, že jeho realizáciou sa vytvorí 2000 pracovných miest, pričom má pozitívne ovplyvniť skupiny nových zamestnancov, ale aj zlepšiť postavenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

“Podľa odhadov zhruba polovicu nezamestnaných a vyše tri štvrtiny dlhodobo nezamestnaných tvoria Rómovia, vrátane komunít s viacgeneračnou chudobou,” uvádza sa v materiáli. Odhaduje sa, že na zabezpečenie opatrení päťročného akčného plánu sa z verejných financií vynaloží okolo 44 miliónov eur. Už tento rok by malo ministerstvo dopravy poskytnúť okresu regionálny príspevok 2 milióny eur. Do roku 2020 sa táto suma vyšplhá na 4 milióny eur.

Na dostavbu zimného štadióna dostane mesto od štátu jeden milión eur

Vláda SR dnes na svojom výjazdovom rokovaní v Kežmarku schválila dotáciu na rekonštrukciu miestneho zimného štadióna vo výške jeden milión eur. Potvrdil to dnes na tlačovej konferencii premiér SR Robert Fico.

Schválená dotácia vo výške jeden milión eur je podľa primátora Kežmarku Jána Ferenčáka zadosťučinením pre všetkých, ktorí sa pričinili o záchranu zimného štadióna, i pre všetkých obyvateľov Kežmarského okresu. „Mali sme pred výjazdovým rokovaním vlády viacero očakávaní, ale práve rekonštrukcia štadióna bola tým najväčším. Kežmarok si pamätá ešte spred šiestich rokov extraligu, boli tu hokejové triedy, celý systém prípravy mladých hokejistov a v dnešnej dobe už ľudia prechádzajú len okolo zrúcaniny štadióna,“ konštatoval Ferenčák. Podľa neho je tento rok možno posledná šanca ešte hokejový stánok obnoviť, pretože o rok by už mohlo byť neskoro a museli by celý objekt zbúrať.

Primátor predpokladá, že rekonštrukcia si vyžiada približne 1,9 milióna eur. „V tomto smere mesto pristupuje ako partner, budeme celý projekt spolufinancovať. Naše hospodárenie je na veľmi dobrej úrovni, skončili sme s miernym prebytkom a v rezervnom fonde máme už teraz dostatok finančných prostriedkov na dofinancovanie projektu,“ zdôraznil Ferenčák s tým, že schválená dotácia od štátu je podľa neho výsledkom približne rok trvajúcej práce a rokovaní so Slovenským zväzom ľadového hokeja a zástupcami jednotlivých ministerstiev. Mesto na obnovu štadióna, ktorý podobne ako ten levočský doplatil na fiasko okolo deaflympiády, vyhlásilo aj verejnú zbierku, momentálne je v nej okolo 2000 eur.

Primátor dodal, že o prostriedkoch vo výške 80.000 eur na projektovú dokumentáciu budú mestskí poslanci rozhodovať na štvrtkovom (11.2.) rokovaní mestského zastupiteľstva. „Na tom ďalšom by sme mohli následne rokovať o použití zvyšných financií z rezervného fondu na dostavbu štadióna,“ dodal Ferenčák s tým, že pokiaľ realizáciu obnovy nespomalí verejné obstarávanie, do roka by mohli zrekonštruovaný štadión otvoriť.

Mesto Kežmarok bolo pred výjazdovým rokovaním vlády plné očakávaní

Výjazdové rokovanie vlády sa dnes konalo v meste Kežmarok, hlavným dejiskom je Stredná odborná škola (SOŠ) Garbiarska. Na udalosť sa pripravovalo aj samotné mesto Kežmarok. „Je to prvýkrát, kedy v meste Kežmarok, ale aj v celom okrese zasadá vláda v novodobej histórii mesta,“ uviedol primátor mesta Kežmarok Ján Ferenčák.

Rokovanie vlády v dopoludňajších hodinách prebiehalo v priestoroch strediska praktického vyučovania odboru kuchár-čašník na SOŠ. Riaditeľka školy Marta Sabolová potvrdila, že študenti sú naučení pripravovať gastronomické akcie podobného charakteru, keďže tu študujú odbory kuchár, čašník. „Ide ale určite o väčšiu zodpovednosť. Obedové menu bolo upravené, keďže je dnes Popolcová streda, preto sa nebudú podávať žiadne mäsité jedlá. Bude spišská hubová polievka z dubákov a so zemiakmi, teplé predjedlo budú pirohy s opraženou cibuľkou a ako hlavný chod bude vyprážaný karfiol a brokolica s maslovo-zemiakovými dukátikmi spolu so zeleninovou oblohou. Bude sa podávať aj rybie filé,“ priblížila menu Sabolová.