Americké stíhačky v nedeľu večer bombardovali tri miesta v Iraku, ako odvetu za 36-raketový útok uskutočnený minulý týždeň, ktorý zabil amerického dodávateľa a zranil niekoľko ďalších na základni v Kirkuku, 170 kilometrov severne od Bagdadu.

V nedeľu USA zasiahlo v Iraku a Sýrii celkovo päť kontrolovaných skladov zbraní skupiny Kataib Hizballáh, pričom zabili najmenej 25 ľudí a zranili 51 osôb.

Počas protestov na pôde amerického veľvyslanectva neboli zranení žiadni Američania. Z útoku na veľvyslanectvo Trump obvinil Irán a hrozil odvetou.

Adil Abdul Mahdí, iracký predseda vlády, informoval v nedeľu svoj parlament, že prezident Trump ho po útoku na americké veľvyslanectvo v Bagdade vyzval, aby požiadal o pomoc pri sprostredkovaní Iránu. Zástupcom iránskej strany mal byť podľa všetkého generál Kásem Sulejmání.

Ábdul Mahdí povedal, že tvrdo pracoval na odstránení napätia okolo americkej ambasády. Povedal, že zašiel tak ďaleko, že hrozí rezignáciou, ak sa davy nerozptýlia. Abdul Mahdí dokonca povedal irackému parlamentu, že mu Trump poďakoval za jeho úsilie.

Teraz vyjadril sklamanie z toho, že zatiaľ čo americký prezident predstieral ako je vďačný, súčasne plánoval na Solejmáního útok.

Čoskoro potom, čo Trump požiadal  Abdula Mahdího o sprostredkovanie vo vyjednávania, Sulejmáního pristal v Bagdade kde ho zabili americké drony.

Abdul Mahdí teraz nazval čin „politický atentát“ a povedal, že iránsky vojenský vodca bol v Bagdade v rámci irackých spostredkovaných rokovaní s hlavným iránskym rivalom Saudskou Arábiou. Takže fakticky na mierovej misii ako vyjednávač.

Povedal, že Sulejmání sa s ním mal stretnúť v ten istý deň, keď bol zabitý.

„Prišiel, aby mi doručil správu z Iránu a odpovedal na správu, ktorú sme dostali zo Saudskej Arábie,“ povedal Abdul Mahdí pre The Washington Post. Iracký vodca neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti.

Trump: Irán nebude mať nikdy jadrovú zbraň

Prezident USA Donald Trump v pondelok zopakoval, že Irán nebude mať možnosť získať jadrovú zbraň.

“Irán nebude mať nikdy jadrovú zbraň,” napísal Trump na Twitteri.

Agentúra AFP poznamenala, že Trumpovo vyhlásenie zaznelo deň po tom, čo Irán oznámil, že po zabití generálmajora Kásema Solejmáního počas leteckého útoku USA prestáva dodržiavať obmedzenia vyplývajúce z jadrovej dohody z roku 2015.

Americký prezident Donald Trump odstúpil od jadrovej dohody s Iránom v máji 2018 a následne obnovil sankcie na Irán vrátane embarga na dovoz ropy. V roku 2019 Spojené štáty sankcie voči Iránu ešte sprísnili, pričom sa napätie medzi oboma krajinami ďalej stupňovalo.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell vyjadril v pondelok poľutovanie nad rozhodnutím Teheránu obmedziť svoje záväzky týkajúce sa jadrovej dohody uzavretej v roku 2015.

Borell podľa informácií týždenníka Politico v nedeľu telefonoval so šéfom iránskej diplomacie Mohammadom Džavádom Zarífom v snahe presvedčiť Teherán, aby neodstúpil od Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), ako sa oficiálne nazýva jadrová dohoda.

Zaríf neskôr na svojom účte na Twitteri uviedol, že Irán už nebude dodržiavať žiadne obmedzenia týkajúce sa počtu jadrových centrifúg, ktoré môže prevádzkovať. Zároveň však dodal, že všetky kroky rušiace obmedzenia stanovené jadrovou zmluvou sú “zvratné”, a prisľúbil “úplnú spoluprácu” s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).

Johnson a Mahdí sa zhodli na potrebe deeskalovať napätie na Blízkom východe

Britský premiér Boris Johnson a iracký premiér Ádil Abdal Mahdí sa v pondelňajšom telefonickom rozhovore zhodli na potrebe deeskalácie regionálneho napätia. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie Británie.

“Lídri diskutovali o potrebe deeskalácie napätia v regióne v súvislosti so zabitím (iránskeho) generála Kásema Solejmáního, a dohodli sa na spolupráci s cieľom nájsť diplomatické riešenie,” uvádza sa vo vyhlásení Johnsonovho úradu.

“Premiér podčiarkol záväzok Británie voči (zachovaniu) stability a suverenity Iraku a zdôraznil dôležitosť pokračujúceho boja proti spoločnej hrozbe zo strany Daíšu (Islamskému štátu),” píše sa vo vyhlásení.

Diplomati z krajín EÚ budú v piatok rokovať o “iránskej kríze”

Ministri zahraničných vecí z členských krajín EÚ sa v piatok (10.1) v Bruseli stretnú na mimoriadnych rokovaniach zameraných na “iránsku krízu”. Podľa tlačovej agentúry AFP to v pondelok uviedli tri diplomatické zdroje z prostredia EÚ.

Európski diplomati sa stretnú v Bruseli o 14.00 h miestneho času. Cieľom ich rokovaní bude nájsť spôsoby, ako prispieť k zmierneniu napätia na Blízkom východe, ktoré sa zvýšilo po zabití iránskeho generála Kásema Solejmáního.

Pravidelné januárové zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci, čiže formát, na ktorom sa diplomati venujú otázkam zahraničnej politiky, je naplánované na 20. januára. Mimoriadne zasadnutie sa zvoláva najmä kvôli krízovým situáciám s možným dopadom na Európu.

Nemecká kancelárka Merkelová sa v sobotu stretne s ruským prezidentom Putinom

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v sobotu v Moskve v súvislosti s narastajúcim napätím na Blízkom východe, ako aj v iných oblastiach sveta, stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom v pondelok agentúra AP.

Ako uviedol Merkelovej hovorca Steffen Seibert, kancelárka bude s Putinom hovoriť o “súčasnom medzinárodnom napätí” a venovať sa budú aktuálnej situácii v Sýrii, Líbyi, Iráne, Iraku, na Ukrajine, ako aj bilaterálnym záležitostiam.

Merkelovú bude na ceste do Moskvy sprevádzať minister zahraničných vecí Heiko Maas, dodal Seibert.

“Rusko je dôležitým hráčom na svetovom javisku a ako stály člen Bezpečnostnej rady (OSN) je nenahraditeľný čo sa týka riešenia konfliktov na svete,” vyhlásil hovorca nemeckej vlády.

Nemecko je v súčasnosti nestálym členom BR OSN.

Nemecko a Rusko patria medzi krajiny, ktoré sa snažia zachovať jadrovú dohodu s Iránom z roku 2015 po tom, ako od nej v roku 2018 po rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa jednostranne odstúpili Spojené štáty.

USA podpísali dohody, že nebudú poškodzovať kultúrne pamiatky, pripomína UNESCO

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v pondelok vyhlásila, že Spojené štáty, rovnako ako Irán, podpísali dohody, ktoré ich zaväzujú, že v prípade ozbrojeného konfliktu nebudú poškodzovať kultúrne dedičstvo iných krajín. UNESCO tak reagovalo na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pohrozil, že medzi cieľmi možného amerického bombardovania v Iráne budú aj kultúrne pamiatky, informovala agentúra Reuters.

Ako uviedla organizácia UNESCO, z ustanovení dohovorov z rokov 1954 a 1972 – ktoré ratifikovali USA aj Irán – vyplýva, že signatárske štáty sa zaviazali, že neprijmú žiadne úmyselné ani neúmyselné opatrenia, ktoré by mohli poškodiť kultúrne a prírodné dedičstvo na území druhej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou tejto dohody.

Trump v pondelok pred novinármi zopakoval vyhrážku, že USA podniknú “veľkú odvetu” proti Iránu, ak sa pokúsi pomstiť za zabitie generála Kásema Solejmáního, ktorý zomrel v piatok pri útoku amerického dronu.