Bývalý politik SNS o Dankovi: “Je to práve on, kto deštruoval pokoj v koalícii”

Tak sa naša Republika dožila Kristových rokov. Mnohí si to neuvedomujú, ale je to najdlhšie nepretržite existujúci štátny útvar na našom území od roku 1918.

Keď si to vtesnáme do veku dožitia našich najstarších spoluobčanov, tak je to rovná tretina ich života. Pre mnohých ďalších 33 rokov predstavuje 75% ich dĺžky dožitia a pre niektorých len polovicu. Je to teda štátny útvar, ktorý by mal byť už v mysliach našich ľudí zažitý. Je to však skutočne tak?

Každý štát má svoje symboly, ktoré ho reprezentujú. Patrí medzi ne štátny znak, štátna vlajka, hymna, štátna pečať a určite aj hlava štátu, v našom prípade prezident. Kedysi, začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa všetko spochybňovalo, Vladimír Mináč povedal: “Kopanie do štátnych symbolov je ako kopanie do rozkroku. Bolí.” Veru tak. Mnohých nás bolí, ako sa všestranne neúctivo správajú niektorí z tých, pre ktorých by mala byť Slovenská republika viac ako Indom posvätná krava, k štátnym symbolom.

Keď sa tak správajú pohrobkovia politických síl, ktoré sa postavili proti vzniku samostatnej SR a ich cieľom naďalej zostalo zamedziť, aby bola táto republika úspešná (vtedy VPN a KDH), dá sa to pochopiť, hoci nie ospravedlniť. Znevažovanie prezidenta zo strany politikov PS, SaS a im podobných a vyhlasovanie ho za podržtašku a mafiána (Hlina, Grohling) je skutočne nechutné a nehodné ľudí, uchádzajúcich sa o politické funkcie. Ale čo povedať o predsedovi SNS, pre ktorého by mala byť SR a jej symboly najsvätejšie zo svätých?

Nikdy, najmä keď som ho bližšie spoznal, som nemal veľkú mienku o súčasnom predsedovi SNS. Pre mňa sa vždy javil ako politický analfabet, ktorý nevie čítať politiku, a najmä po zbabraných voľbách roku 2020 som nadobudol dojem, že hrá pre niekoho iného, nie pre slovenského vlastenca. Keď sa pozrieme na jeho politickú činnosť po opätovnom vstupe do parlamentu, tak z môjho pohľadu pôsobí výslovne deštrukčne. Voliči koalície očakávali pokoj, skončenie vnútorných rozbrojov, stabilitu. Je to práve on, kto najviac deštruoval pokoj v koalícii. Prečo to robí, vie asi len on. Ja to tuším.

Jeho novoročný útok na prezidenta Petra Pellegriniho je nielenže nechutný, ale aj totálne ukazujúci na jeho prinajmenšom čudné myslenie. Veď kto so zdravým rozumom môže úsilie o získanie postu s najväčšou politickou zodpovednosťou nazvať útekom od zodpovednosti. A to nehovorím o jeho ďalších “perlách” ducha, ktorými aktuálne i v minulosti hanobil Pellegriniho ako predsedu parlamentu i prezidenta. Prečo to robil a prečo to robí, vie len on sám. Pre dobro koalície to určite nie je!