V tohtoročnom Posolstve k sviatku Christovho Narodenia členovia Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku na čele s metropolitom Rastislavom zdôrazňujú, že Christovo vtelenie je predovšetkým veľkým darom pre padlú ľudskú prirodzenosť. „Jednorodený Syn a Božie Slovo – jeden zo Svätej Trojice zostúpil z výšin Božstva, aby sa vo Svojom milosrdenstve dotkol ľudského utrpenia, uzdravil rany našej prirodzenosti a zjavil nesmiernu hĺbku Svojej lásky,“ uvádzajú vo svojom posolstve vladykovia.

Svet, ktorý sa potáca v temnote sebectva, vykorisťovania, vojen, popierania duchovného rozmeru človeka a slepých uličiek technického pokroku, potrebuje podľa vladykov Christovo svetlo. „Život bez Boha sa mení na život bez lásky, radosti a zmyslu, na život v temnote a tieni smrti,“ uvádzajú v tohtoročnom posolstve vladykovia. V hluku a zmätku života sa niekedy podľa nich zdá, že celý svet je v moci zla, k čomu prispieva aj prehnané zaoberanie sa zlom v mediálnom priestore. Tak vzniká ilúzia, akoby sa zlo rozšírilo všade.

Významnú úlohu zohrávajú moderné technické prostriedky, ktoré umožňujú ľahko a rýchlo šíriť informácie – často bez akejkoľvek záruky ich pravdivosti. Vladykovia zdôrazňujú, že dobro je vo svojej prirodzenosti pokorné, pôsobí skryto, ticho a pokojne. Aj Christovo narodenie sa uskutočnilo bez akejkoľvek slávy či okázalosti – v tichu jaskyne. Cirkev túto udalosť každoročne oslavuje, aby pripomenula, že zlo nie je všemocné ani neporaziteľné a že človek má hodnotu aj vo svojej najhoršej podobe.

Kulmináciou duchovnej radosti z udalosti Christovho Narodenia je podľa slov Kuzmyka liturgia v samotný deň sviatku 7. januára. Vo štvrtok 8. januára vzdajú pravoslávni kresťania úctu Matke Spasiteľa – Presvätej Bohorodičke Panne Márii. Na tretí deň sviatku – 9. januára – si pripomenú pamiatku svätého Štefana, prvého mučeníka.