Odborári pamiatkarov koncom januára upozornili na nedostatok financií na zabezpečenie účinného chodu tejto organizácie v roku 2024. Podľa nich hrozí na Slovensku výrazné oslabenie ochrany kultúrneho dedičstva v podobe nehnuteľných pamiatok. V organizácii začali prepúšťať. „Ďalšie výpovede sa chystajú, pričom sa hovorí o viac ako štyridsiatich ľuďoch,“ informovali odbory vo vyhlásení. Ako dôvod uviedli nedostatočné finančné krytie mzdových nákladov.

Ministerstvo nehlivie

Ministerstvo kultúry sa usiluje situáciu riešiť. Hľadá dodatočné zdroje na dofinancovanie miezd všetkých zamestnancov. „S Pamiatkovým úradom SR o predmetnej záležitosti rokujeme, aby sme našli riešenie,“ tlmočil stanovisko hovorca MK SR  Pavol Čorba. Aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) na sociálnych sieťach naznačila, že obnovu kultúrnych pamiatok či ochranu kultúrneho dedičstva pokladá za dôležitú. Jej ministerstvo už komunikuje s ministerstvom financií o dofinancovaní PÚ SR. Nateraz sa zdá, že prepúšťanie u pamiatkárov by nemuselo nastať. Všetky zainteresované strany sa usilujú počet zamestnancov úradu zachovať.

Ako uviedli Hospodárske noviny, do pléna parlamentu aktuálne putuje koaličný návrh, ktorý otvára aj kompetencie tohto úradu. V zákone by sa mala meniť len lehota, počas ktorej má štát predkupné právo na historické a vzácne budovy, z tridsiatich dní na šesťdesiat. Do tejto situácie vstúpila spomínaná poslankyňa PS Z. Jaurová. „Bojíme sa, že formou prílepkov pri druhom a treťom čítaní budú pridané nejaké iné zmeny. Uvažuje sa, že sa Pamiatkový úrad SR presunie pod kompetencie Matice slovenskej, ktorá teraz nevykazuje takmer žiadnu činnosť, ale nové vedenie kultúry ju chce finančne podporovať,“ povedala podpredsedníčka Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Uvedené tvrdenie je od začiatku do konca klamlivé. Nielen v tom, že spojenie orgánu štátnej správy PÚ SR a verejnoprávnej inštitúcie Matice slovenskej sa nedá vykonať tzv. prílepkovou novelou zákona o pamiatkovom úrade. Musel by sa zmeniť, resp. dokonca zrušiť zákon 68 o Matici slovenskej z roka 1997. To by mala poslankyňa a podpredsedníčka kultúrneho výboru vedieť. A zlomyseľné je aj jej vyjadrenie, že Matica nevykonáva takmer nijakú činnosť.

Matica reaguje

Začiatkom februára pripravilo MK SR tlačovú besedu o zákonných zmenách v dotačných schémach verejnoprávnych fondov na podporu kultúry. Na brífingu sa ministerka kultúry Martina Šimkovičová vyjadrila aj k tejto téme. Odmietla, že by chcela rušiť pamiatkové úrady a ich agendu presunúť pod Maticu. „My sme štyridsiatim ľuďom z Pamiatkového úradu SR našli dôvody, aby zostali na svojich pozíciách,“ povedala M. Šimkovičová a dodala, že práveže chcú s pamiatkovými úradmi prehlbovať spoluprácu.

Národná ustanovizeň nemohla mlčať a na hoax poslankyne Jaurovej zareagovala vyhlásením. Uverejňujeme ho v plnom znení: „Matica slovenská považuje svoje zaťahovanie do politického boja vyhláseniami poslankyne NR SR a podpredsedníčky Výboru NR SR pre kultúru a médiá Zory Jaurovej za krajne neprijateľnú politizáciu národnej kultúry. Podľa vyjadrení poslankyne sa Pamiatkový úrad Slovenskej republiky má presunúť pod kompetenciu Matice slovenskej a súčasne podľa jej slov matičná ustanovizeň “nevykazuje takmer žiadnu činnosť‘. Bohužiaľ, uvedené slová sú len ďalším dôkazom nekompetentnosti i neznalosti matičnej problematiky zo strany viacerých politikov. V prípade Zory Jaurovej, rodenej Markušovej, teda dcéry bývalého predsedu Matice slovenskej, je to vzhľadom na jej rodinné zázemie na počudovanie. Matica slovenská v minulosti a ani v súčasných zákonných úlohách nikdy nemala kompetencie v oblasti Pamiatkového úradu SR. Má postavenie verejnoprávnej inštitúcie s definovanými úlohami a činnosťou. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky je naproti tomu orgánom štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.

Zlúčenie takýchto dvoch organizácií je nelogické a ako také je nepravdivou informáciou. Vyjadrenie poslankyne Progresívneho Slovenska je aj ignorovaním každodennej prospešnej činnosti tisícov matičiarov, združených vo vyše 500 miestnych odboroch MS, v 15  záujmových a vo vedeckých odboroch, vo vyše 240 folklórnych súboroch vrátane vedeckých i odborných útvarov vykonávajúcich činnosť na poli slovenského národného a kultúrneho dedičstva. Je aj neúctou voči obetavým zamestnancom Matice slovenskej pracujúcim za mzdy, ktoré sú pre dlhodobé finančné okliešťovanie ustanovizne štátom (predovšetkým minulou liberálnou vládou) zvlášť nízke. Matica slovenská, ktorá po roku 2017 prešla omladením a generačnou obrodou, organizuje prednášky, semináre, kolokviá, konferencie, krúžky, súťaže, festivaly, folklórnu tvorbu a dianie, divadlo, výtvarné umenie, fotografiu, tvorí filmové dokumenty, podporuje umelecký prednes, vydáva desiatky kníh (monografie, pôvodnú tvorbu, zborníky), pracovné zošity pre školy atď.

Za posledné dva roky zorganizovala množstvo celoslovenských podujatí vedeckého, kultúrno-odborného aj pedagogického charakteru k osobnostiam a udalostiam kultúrnych dejín Slovenska, ale aj všeobecne veľký počet akcií o slovenskej literatúre, umení, filozofii i k vede ako takej. Tieto činnosti sú pravidelne medializované na stránke Matice slovenskej (matica.sk), sociálnych sieťach (FB), YouTube (TV Matica), ako aj v matičných periodikách Slovenské národné noviny, Slovensko – Národné spektrum, Slovanský obzor, Hlas Matice, Slovenské pohľady, Kultúra slova a i. Ignorovanie aktivít Matice slovenskej zo strany pseudoliberálnych a tzv. progresivisticky angažovaných médií i politikov považuje ustanovizeň za dlhodobo cielené a politicky účelové, “ píše sa vo vyhlásení matičiarov.

Sprofanovaná zbierka

Znalosť problematiky Matice by nemala byť poslankyni Jaurovej cudzia. Ako sme uviedli, je dcéra dlhoročného predsedu MS Jozefa Markuša. Ten riadil Maticu v rokoch 1990 až 2010, teda do času, keď sa vo verejnosti prevalila najväčšia negatívna kauza Matice v jej novodobých dejinách, spájaná so stratou časti národnej zbierky označovanej aj Národný poklad. Matica pri vzniku republiky vyhlásila národnú zbierku na podporu slovenskej meny. Do akcie sa zapojili veľké slovenské spoločnosti, podnikatelia, umelci i banky, ale aj tisíce radových Slovákov. Vyzbierané peniaze, umelecké diela a zlomkové zlato spravovala Nadácia MS a vložila ich do Podielového družstva slovenské investície (PDSI). Malo ísť o družstevné podnikanie na spôsob toho, ktoré v 19. storočí založil významný národovec Samuel Jurkovič. Princíp družstevného podnikania sa osvedčil najmä v štátoch západnej Európy. Družstvá so zdrojmi vkladateľov obchodovali, peniaze investovali a vkladateľom vyplácali úroky k istine. Tak to spočiatku fungovalo aj v PDSI. Vkladatelia dostávali výnosy a Matica z nich podporovala slovenskú kultúru. Až pokiaľ finančné zdroje nevložila do rúk obchodníkov s cennými papiermi. Je podozrenie, že táto spoločnosť špekulatívnymi postupmi prišla o investície a PDSI svojvoľne odmietla vrátiť vklady. Matica tak prišla o finančnú časť Národného pokladu. Umelecké diela a zlato stále vlastní. Súdy trvajú už vyše desať rokov a stále sa neskončili.

Bývalý predseda však čelil na súde aj konkrétnej žalobe, ktorá súvisela ešte s kupónovou privatizáciou. V roku 2014 ho vyšetrovateľ obvinil zo zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, ktorý mal spáchať ako predseda, teda štatutárny orgán Matice slovenskej. Jozefa Markuša polícia obvinila z toho, že jeho podpisom Matica na seba prevzala miliónový dlh od Matičného fondu, ktorý vznikol v čase prvého kola kupónovej privatizácie a svoje kupóny doň vložili mnohí členovia Matice. Matičný fond je v likvidácii a vkladatelia tiež prišli o svoje kupóny. Celkovo išlo o 202-tisíc eur. Dlh napokon ustanovizeň splatila z dividend jej tlačiarne Neografia. Expredsedu Markuša okresný súd v roku 2016 odsúdil na rok nepodmienečne s podmienkou na dva roky. Odvolací Mestský súd v Bratislave ho spod obžaloby oslobodil. Konanie nie je ukončené, prokurátorka sa odvolala… Tak či onak oba prípady len potvrdzujú, že počas Markušovho šéfovania sa Matica zaoberala podnikaním na problematických finančných trhoch, čo zďaleka nie je náplňou jej práce a úloh vyplývajúcich zo zákona. Napriek tomu, počas jeho vedenia vykonala Matica na pôde podpory národnej i regionálnej kultúry, vedy či osvety mnoho významných krokov a pozitívnych skutkov s presahom do dnešných dní. Tým, že poslankyňa Jaurová tvrdí, že Matica vlastne nič nerobí, spochybňuje aj prácu vlastného otca na jej čele.

Pradivo súvislostí

V marci v roku 2019 sa slovenským internetom šírili informácie o militantnom stredoškolskom študentovi Emilovi Hodálovi. Gymnazista sa na sociálnej sieti vyhrážal pronárodne orientovaným Slovákom a Slovenkám zastrelením. Tento mladík bol vtedy podporovateľom kandidátky Zuzany Čaputovej, ktorá sa neskôr stala slovenskou prezidentkou. Navštevoval bilingválne gymnázium C. S. Lewisa v Petržalke, ktorého zriaďovateľom je Cirkev bratská,  kde jeho riaditeľ organizoval besedy pre študentov s predstaviteľmi pofidérnej zvrátenej internetovej stránky Zomri a celé zameranie tejto školy orientoval v liberálnom a progresivistickom duchu, čo je na kresťanskú výchovno-vzdelávaciu inštitúciu prinajmenej nezvyčajné.

Emil Hodál na sociálnej sieti kritizoval národovectvo a obhajoval progresívnu politiku bratislavskej kaviarne. Jeden z jeho citovaných statusov proti vlasteneckým stránkam (aj s gramatickými chybami) hovorí za všetko: „Tak Čaputová vyhrala a prvé čo spraví zatočí s opicami a antisemitami ako ste vy. Členov tejto skupiny máme označených a budete prvý ktorých budeme strielať. Nech žije EU! Nech žije Zuzana! Nech skape slovenská štátnosť a samostatnosť.!!“  Dotknutí občania jeho konanie nahlásili polícii. A tá začala konať. Mladíkove škandálne postoje sa uzavreli ako nerozvážnosť v eufórii po víťazstve jeho favoritky Z. Čaputovej v prvom kole volieb hlavy štátu. Gymnazista sa aj sám na sociálnej sieti ospravedlnil a priznal unáhlenosť tohto kroku a najmä nezmyselnosť…

Jeho konanie zrejme ovplyvnilo aj prostredie školy, kde  študoval. Jej riaditeľ bol vtedy Dušan Jaura, manžel Zory Jaurovej. V apríli 2020 sa stal riaditeľom odboru vnútornej politiky Prezidentského paláca prezidentky Čaputovej, ktorá pred príchodom do prezidentského paláca pôsobila ako podpredsedníčka Progresívneho Slovenka. Jauru možno takto ocenila aj za podporu jeho žiakov v jej kampani.  Hodálov nenávistný status pritom nebol ojedinelý. Trebárs o skupine Slovenský národ, spamätaj sa! okrem iného uviedol: „Ja neverím,akí hlúpi a nevzdelaní ľudia sú v tejto skupine. (…)  Žijete v dierach, obliekate sa ako opice a jete veci, ktoré my bohatí dávame prasatám, tak sa všetci radšej zabite (…) Vďaka Sorosovi a Denníku N má moja rodina super život, tak sa v mimovládkach zamestnajte aj Vy.“

S krvavými očami…

Matica aj vtedy agresívne statusy a správanie odmietla. Okrem iného uviedla: „Znepokojujú nás najmä výzvy niektorých ľudí na internete na povolebné fyzické útoky na národne orientovaných Slovákov a Slovenky. O to viac, že sa tak preukázateľne vyjadrujú aj mladí ľudia. To je v slobodnej demokratickej spoločnosti neakceptovateľné a Matica slovenská má prirodzenú povinnosť vyzvať verejnosť na upokojenie vášní. Dostatočným poučením sú pre nás dejiny v období totalitných režimov. Nedovoľme, aby pod vplyvom emócií a nenávisti vznikol na Slovensku priestor pre nedemokratické praktiky.“  Médiá hlavného prúdu vtedy cudne mlčali. Ticho boli aj liberálni a progresívni politici, ktorí majú plné ústa slušnosti, ale oči podliate krvou. Ak by takýto nenávistný status napísal na adresu slniečkarov mladý národovec, člen Mladej Matice, už dnes by bol obvinený, všelijako onálepkovaný, vyhodený zo školy a vytlačený na okraj spoločnosti.

Bratislavská kaviareň, liberáli a progresívni aktivisti,  podporení víťazstvami v prezidentských i parlamentných voľbách v roku 2020, sa výrazne zradikalizovali, ich agendou sa stala pomsta oponentom, čo dokazuje i dnes ich slovník v diskusiách na sociálnych sieťach.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Slovenské národné noviny