Banky podporili „apolitické“ kampane pred voľbami 2023

Pán Halás, ste autorom listu bankám. Čo bolo jeho obsahom?

Martin Halás, člen Rady vlády pre MNO vysvetlil, že jeho iniciatíva sa týka preskúmania použitia 2 % daňovej asignácie firmami: „Tak ja som vlastne vyzval banky, aby sa vyjadrili k určitému správaniu, respektíve použitiu 2 % daňovej asignácie.“

Poukázal na to, že návrh na zrušenie tejto asignácie pre firmy pochádzal už z obdobia úradníckej vlády: „No a jedno z tých opatrení, ktoré tam navrhol vlastne pán Ódor, bolo opatrenie zrušiť túto 2 % daňovú asignáciu pre právnické osoby, čiže pre firmy.“ Hlavným dôvodom malo byť, že „tam prichádza pravdepodobne k tzv. daňovej optimalizácii“, teda firmy môžu cez vlastné nadácie presúvať financie bez platenia daní.

Halás kritizuje, že časť peňazí určených na pomoc sa môže využívať aj na iné účely: „Keď si chce nejaká firma robiť nejaký golfový turnaj, tak nech si ho robí zo svojho zisku a nech ho nerobí z dvoch percent, ktoré majú slúžiť napríklad zdravotne ťažko postihnutým.“

V súvislosti s tým sa obrátil na banky, ktoré podporili predvolebné kampane spojené so zahraničnými mimovládkami: „A keďže boli v spolupráci s jednou zahraničnou mimovládkou, ktorá (…) robí preukázateľne podľa toho, čo si oni deklarujú politické kampane, tak mi to nepripadalo byť fér.“ Halás tiež spochybňuje, či banky nepodporovali tieto kampane v snahe zabrániť opätovnému zavedeniu bankového odvodu: „Či takéto konanie, jednak účasť na tých kampaniach so zahraničnou mimovládkou, ktorá je v politickej kampani, a jednak tento bankový odvod, že či to malo nejaký súvis s tou ich kampaňou.“

Zdôraznil, že mu ide o transparentnosť využívania týchto financií: „Ak niečo robíte a pomáhate, tak by ste nemali mať problém to transparentne ukázať.“ Zároveň uvádza, že podľa zistení finančnej správy sa v niektorých prípadoch až 90 % prostriedkov z 2 % daní dostáva do kategórie „ostatné“ výdavky: „V určitých týchto mimovládnych organizáciách sa až 90 % finančných prostriedkov, ktoré k nim prišli, dávalo do nejakej položky ‚ostatné‘.“

Upozornil na potrebu reformy celého systému: „Myslím si, že toto bude treba nejakým spôsobom rozklúčovať a že by mal byť záujem všetkých, aj jednej, aj druhej strany na tom, aby sa nejak transparentne ukázalo, akým spôsobom to teda funguje alebo bude fungovať.“

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť alebo stiahnuť:

Ten problém je oveľa horší lebo vy ste už aj naznačili, že firmy majú svoje nadácie. Jedna nadácia, nadácia Pontis, ktorá Spravuje nadačne fondy veľkých korporácií, sú to peniaze. Tá nadácia rozdeľuje minulý rok, podľa výročnej správy, rozdelila cez 7 miliónov eur. A v nákladovej položke u tejto nadácie je 78 tisíc venovaných na tú občiansku kampaň a politickú ktorú ste spravili, pred voľbami 2023. Takže naozaj to vyzerá ako problém Že firmy, ktoré majú oveľa väčšie peniaze, keď firma poukáže tie 2%, ako keď fyzická osoba, že vlastne krivia tú našu občiansku spoločnosť, keď to je tak, čo robia, že navrhujú na politické cieľa.

Martin Halás vysvetlil svoje postoje k problematike 2 % z daní právnických osôb a ich využívania. Poukázal na to, že pôvodná myšlienka bola umožniť firmám podporovať charitatívne aktivity, ale dnes sa objavujú otázky ohľadom efektivity tohto systému.

Zdôraznil potrebu zabezpečiť, „aby práve tie peniaze, ale do posledného centu, boli distribuované práve týmto ľuďom a týmto rodinám, ktoré to potrebujú.“ Spomínal tiež, že na Slovensku existuje veľké množstvo malých občianskych združení, ktoré sú často založené rodinami v núdzi, pričom „majú dvoch autistických synov, založia si občianske združenie, lebo nemajú s čím kúriť v zime a podobne.“

Navrhuje analýzu súčasného systému, aby sa zistilo, „koľko z toho bolo minuté na, ja neviem, golfové turnaje a administratívne výdavky a podobne“ a aká časť skutočne slúžila na pomoc. Hovorí, že jeho iniciatíva nie je útokom na mimovládne organizácie, ale snahou o transparentnosť: „Nie je to žiadny boj proti niečomu ani proti niekomu. Naopak, je to boj za to.“

Celý systém by podľa neho mal byť nastavený tak, aby podpora smerovala k tým, ktorí ju skutočne potrebujú, a nie na vedľajšie aktivity alebo politické kampane.

 V každom prípade je lepšie bojovať za ako proti. Ale druhá vec je, že tie veci treba pomenovať. A ten list, otvorený list vláde, písal Filip Vagač, čo je vlastne bývalý splnomocnenec vlády pre mimovládny sektor. A druhá vec je, že tá organizácia, Platforma pre demokraciu, združuje 52 mimovládnych organizácií, vrátane Nadácie Pontis. A táto platforma organizuje tie občianske a politické protesty už od roku 2017. Oni boli pritom keď sa rušili, keď sa ľudia dostavili námestia pri rušení Mečiarových amnestií a tie aktivity sa postupne stupňujú. Oni sú stále namierení proti vláde, ktorú vedie Robert Fico. Takže to treba naozaj pomenovať.

Člen Rady vlády pre MNO hovoril o financovaní mimovládnych organizácií a poukázal na problematické črty systému. Zdôraznil, že síce oceňuje aktivity občianskych združení, členov Rady vlády pre MNO a zároveň členov Platformy pre demokraciu, no myslí si, že „musíme naozaj dať aj finančné prostriedky aj slovo práve tej väčšine tých občianskych združení, ktoré to potrebujú práve na tie sociálne účely alebo na tie sociálne ciele.“

Vyjadril svoje pochybnosti o rozdelení financií medzi mimovládne organizácie, pričom upozornil na to, že „nemyslím si, že 90 alebo 95 % finančných prostriedkov alokovaných medzi mimovládky, by malo byť práve na tieto dva ciele,“ demokraciu a ľudské práva.

Kriticky sa vyjadril aj k zmluve, ktorá bola podpísaná ešte za bývalej vlády na sumu „vyše 21 miliónov eur,“ na integráciu ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny, pričom upozornil na dodatok, ktorý „zrušil celú spoluúčasť občianskych združení.“

Nerozumie, prečo sa zmenili podmienky financovania, keďže pôvodne mala byť suma „13 miliónov príspevku, 8 miliónov spoluúčasti,“ ale dodatkom sa stala „13 plus 3,9 milióna príspevku bez akejkoľvek spoluúčasti.“ Považuje to za neférové a neprehľadné, a preto podal podnety na preverenie tejto situácie.

Zásadnú výhradu má aj k preplácaniu dobrovoľníckej práce, keďže „dobrovoľnícka práca zo svojej podstaty má byť nefinančne ohodnotená.“ Kritizuje, že takýto systém financovania eurofondov je problematický a očakáva, že sa tým budú zaoberať kontrolné orgány. Celú situáciu považuje za dôkaz, kam sa za 20 rokov financovanie mimovládnych organizácií dostalo: „A toto je len tak, aby som povedal, čerešnička na torte.“

 To, čo vlastne škrie na tej činnosti tých mimovládok je to, že nerobia len za zákona tú bohumilú činnosť, ktorú majú definovanú, ale aj politickú. Vieme toto oddeliť?

Martin Halás sa vo svojej vyjadril k politickej činnosti mimovládnych organizácií a k ich financovaniu. Zdôraznil, že nie je správne označovať niekoho za politického agenta len preto, že sa angažuje v určitých témach: „Ja si neviem predstaviť, že by sme vedeli, alebo že by sme mali niekoho označiť, že vy ste agent, alebo vy ste politický agent.“

Za najväčšie riziko vidí v tom, že firmy môžu cez mimovládny sektor nepriamo vstupovať do politických procesov: „Skôr tu vidím nebezpečie práve cez tie firmy, pretože firmy si práve dnes cez ten silný mimovládny sektor vedia presadzovať svoje záujmy.“ Tvrdí, že hoci sa tieto aktivity často odôvodňujú hodnotami ako demokracia a ľudské práva, „na konci dňa vždy vidíme, že svetom hýbu peniaze.“

Riešenie tejto situácie vidí v transparentnom financovaní, ktoré by odhalilo skutočné zdroje príjmov mimovládnych organizácií: „Možno by to tak malo byť aj pri mimovládkach a pri každom, kto sa ide zapájať alebo vyjadruje akýmkoľvek spôsobom politicky.“

 Išlo mi o to, či je v poriadku keď sa mimovládne organizácie stavajú liahňou pre politické strany.

Martin Halás zdôraznil, že nejde len o slovenský problém, ale o globálny trend: „Je to dlhodobý proces, nie je to proces, ktorý je zo Slovenska, je to proces, ktorý vidíte teraz, čo sa deje aj z USA.“

Podľa neho je dôležité sledovať financovanie týchto organizácií a aktérov, pretože v konečnom dôsledku ide vždy o peniaze: „Na konci dňa je to vždy vec peňazí.“ Poukazuje na to, že investované finančné prostriedky musia mať nejakú návratnosť: „Keď niekto do niečoho investuje, tak asi za tým hľadá nejakú návratnosť.“

Spomenul aj konkrétne oblasti, kde vidí možné prepojenia na ekonomické záujmy, napríklad zbrojenie, farmaceutický priemysel alebo environmentálne politiky: „Či už teraz si vymýšľam platby za zbrane, alebo za vakcíny, alebo za čokoľvek iné, alebo za ten Green Deal, o ktorom sa možno budeme baviť.“

Dôležité je podľa neho odhaľovať a pomenovávať skutočné záujmy za týmito procesmi: „Skôr by som hľadal to, aby tu neboli takéto nejaké zásahy, ktoré budeme vedieť preukázateľne povedať, že ale hľadajme za týmto toto, hej?“

Na Slovensku je dlho očakávaný zákon o zahraničných agentoch, ktorý by upravil transparentnosť a sprehľadnil finančné toky a jednak to, aby sa vedelo, že kto je podporovaný za hraničia a kto nie. A navyše vyvíja politickú činnosť. Dočkáme sa takéhoto zákona z dielne ministerstva vnútra, tam je Rada pre mimovládne organizácie, tak od odtiaľ by ho človek očakával, nie z poslaneckých lavíc.

Martin Halás uviedol, že Rada pre mimovládne organizácie je špecifická tým, že v nej majú mimovládky väčšinu oproti zástupcom štátu: „Je tam väčší počet zástupcov mimovládok ako zástupcov štátu.“ Hoci jej uznesenia majú len odporúčací charakter, podľa Halása v nej štát často prehráva hlasovania: „Vždy štát prehlasujú tí… členovia tých buď platforiem, alebo tých občianskych združení.“

Navrhuje, aby sa v tejto oblasti zaviedol zdravý rozum a inšpirácia zo zahraničia: „Prvým krokom na to, aby sa niečo robilo, je, že poďme to urobiť tak, ako to je normálne.“ Zdôrazňuje potrebu hľadať konsenzus a vyhýbať sa stigmatizácii názorov, napríklad v politických otázkach: „Poviete, že nemôžeme prijať ruské sankcie, tak ste Putinov agend a podobne.“

Za dôležité považuje transparentnosť financovania mimovládnych organizácií, pričom podčiarkuje vysoký objem peňazí, ktoré týmto smerom putujú: „Keď si zoberieme aj od fyzických osôb, je to okolo 100 miliónov eur ročne.“ Nevidí, že by tieto prostriedky zodpovedali rozsahu pomoci v regiónoch: „Ja nemám ten pocit, aj keď sledujem tú pomoc, že kde sa niekomu možno nejaké vozíky a podobne… Tie aktivity nezodpovedajú tomu objemu.“

Obzvlášť kriticky vníma financovanie mimovládok cez 2 % z daní firiem, pretože tieto peniaze nejdú do štátneho rozpočtu: „To znamená, že ten štátny rozpočet… je ochudobňovaný o tie peniaze.“ Preto považuje za legitímne požadovať prehľadné informácie o tom, „na čo sú tie peniaze do posledného centu minuté.“

 Je nepredstaviteľné, že na administratívu na Dacia Pontis išlo v minulom roku 400 tisíc eur. Len na administráciu? Môžeme to uvidieť aj v tej výročnej správe.

EÚ kvôli chybám z minulosti čelí veľkým výzvam. Diskusia je na mieste

Ale poďme k tomu čo ste už dvakrát spomenuli, a to je to, že mimovládky sa podpísali na Green Deale. A teraz sa v podstate prevalil škandál, že Európska komisia, Hans Timmermans, si platil z rozpočtu nás všetkých, Európskej únie, mimovládne organizácie, ktoré z týchto peňazí vykonávali lobbying za ciele Green Dealu, u poslancov, aby prešli niektoré veci, napríklad zákon o obnove prírody.

„Áno no toto ste úplne správne pomenovali. Znova by som išiel ako keby o jeden alebo dva stupne vyššie a to je tam, že dneska sa tu veľa diskutuje o Európskej únii, o našom členstve, o tom ako vlastne Európska únia bude vyzerať.“

Martin Halás upozornil na problém konkurencieschopnosti Európskej únie v porovnaní so Spojenými štátmi a Áziou, pričom sa oprel o správu Maria Draghiho vypracovanú pre Európsku komisiu. Poukázal na ekonomický úpadok Európy a schizofrenický prístup k Green Dealu, ktorý podľa neho zároveň prispel k súčasným problémom, no stále sa odporúča jeho ďalšie financovanie.

Halás zdôraznil, že „posledných 30 rokov sa rozdiel medzi HDP na obyvateľa medzi Spojenými štátmi a Európou zdvojnásobil,“ čím ilustroval, že EÚ ekonomicky zaostáva. Podľa správy Draghiho „Európa sa stáva ekonomickým skanzenom,“ pričom hrozí, že „jediné, čo Európa bude, tak bude schopná prijímať turistov z Ameriky a z Číny.“

Poukázal na to, že „produktivita práce v technologickom sektore za posledných 20 rokov v Spojených štátoch išla o 40 % hore, v Európskej únii stagnovala,“ čo znamená, že Európa v tejto oblasti vôbec nerástla. Investície do výskumu a vývoja sú v USA „oproti Európskej únii dvojnásobné,“ čo podľa neho ukazuje, že EÚ sa dostáva do stále väčšieho úpadku.

V oblasti automobilového priemyslu upozornil na znepokojivý fakt, že „dnes medzi 15 automobilkami v rámci sveta nie je ani jedna z Európskej únie,“ čo ohrozuje aj Slovensko ako krajinu závislú od tohto odvetvia. Podobná situácia je aj v technologickom sektore, kde „4 z 50 technologických spoločností sú z Európskej únie,“ zatiaľ čo väčšina inovácií pochádza zo Spojených štátov a Ázie.

Najväčší problém vidí v politike Green Dealu, kde sa EÚ „zaviazala preinvestovať tisíc miliárd eur.“ Kritizuje však, že „veľká časť týchto peňazí išla práve na lobbying a na tie mimovládne organizácie,“ čím naznačuje, že financie sa nevyužívajú efektívne. Dodáva, že aj správa Maria Draghiho nepriamo potvrdzuje negatívne dopady Green Dealu na konkurencieschopnosť Európy, pričom hovorí, že „tak ľudské je to blbosť, ale že absolútna blbosť.“

Pokračoval kritikou smerovania Európskej únie, najmä jej ekonomickú a priemyselnú politiku, s dôrazom na konkurencieschopnosť, investície a dopady Green Dealu. Upozornil, že situácia EÚ sa ešte viac skomplikuje, ak budú zavedené clá zo strany USA, a že Európa zaostáva v inováciách, produktivite a technologickom rozvoji.

Zároveň sa venoval energetickej situácii, kde varuje pred následkami odstrihnutia sa od ruských energií. Spomenul analýzu londýnskej spoločnosti, podľa ktorej „ak by sme zastavili úplne energie z Ruska pre Európu, tak najbližšie roky to bude stáť Európsku úniu vyše 600 miliárd eur.“ Tvrdí, že toto povedie k zvýšeniu cien energií, čím sa európske firmy dostanú do ešte väčšej nevýhody oproti USA.

Halás tiež varuje pred narastajúcimi výdavkami na obranu a možným odklonom USA od NATO, pričom hovorí, že „sleduje to aj ekonomické, hospodárske a obranné zmeny, ktoré môžu viesť k veľkej erózii a veľkému zemetraseniu.“

Nakoniec sa vyjadril k postaveniu Slovenska v EÚ a odmieta myšlienku vystúpenia, avšak kritizuje súčasné fungovanie únie. Tvrdí, že otázkou nie je odchod, ale „ako má Európska únia predsa fungovať.“ Používa metaforu, že „aj keď fungujete v rodine a máte tam nejakého gamblera, nemôžete hovoriť, že s ním budete doživotne len preto, že je to rodina.“

Zdôraznil, že EÚ a sankcie „dopadajú násobne viacej na Slovensko“ a že „niektoré rozhodnutia, ktoré sa aj v súčasnosti dejú, nepovažujem vôbec za dobré.“ Myslí si, že Slovensko sa nachádza „vo veľmi zlej forme“ a že nás čaká dlhý a bolestivý proces.

Desivá prognóza pre Slovensko z nemeckého inštitútu

Ste ekonóm, aj analytik a pred koncom roka ste upozornili na jednu významnú štúdiu, ktorú urobil nemecký Inštitút IFW Kiel, kde sa zaoberali Slovenskom. A rozoberali, čo sa na Slovensku stane, aká pohroma nás čaká, ak nám Ukrajina vypne jednostranne tranzit plynu cez svoje územie. Naozaj nás čaká horor?

Martin Halás poukázal na to, že sankcie voči Rusku spôsobili Európskej únii preukázateľné škody vo výške „100 miliárd eur pre členské krajiny EÚ“ a že „na malé a východno-stredné krajiny bloku dopadajú viacej.“

Zdôraznil, že Slovensko poskytlo Ukrajine významnú pomoc, pričom podľa renomovaného nemeckého inštitútu bolo Slovensko medzi najštedrejšími darcami v pomere k HDP: „Bolo to skoro 3,5 miliardy eur, čo vlastne Slovensko od začiatku konfliktu pomohlo Ukrajine… Bezodplatne.“

Halás kritizuje nepredvídané ekonomické dopady, najmä v oblasti energetiky: „Jednoducho keď tá ponuka sa vám zredukuje, čo v tomto prípade sa vám zredukovala z plynu… tak tá cena pôjde hore.“ Poukazuje na vysoké náklady spojené s energetickou pomocou: „V roku 2022… vláda tie ceny zastropovala… pomoc bola 2,7 miliardy eur… Tento rok je to 280 alebo 300 miliónov.“

Na záver apeluje na racionálny prístup pri rozhodovaní politikov: „Keď niečo robím, tak musím vedieť, čo ma to stojí… My tu robíme opatrenia… kde sa nikto nepýta, koľko to bude stáť.“ V súvislosti s Ukrajinou zdôrazňuje, že Slovensko pomohlo, ale nesmie ignorovať vlastné záujmy: „3,5 miliardy sme pomohli Ukrajine, tá nám zastavila vlastne plyn… a teraz konsolidujeme 2,7 miliardy… Kopec opatrení, ktoré reálne ľudí postihnú do peňaženiek.“

Martin Halás zdôraznil, že Slovensko poskytlo Ukrajine významnú finančnú pomoc, ale zároveň upozorňuje na ekonomické dopady na Slovensko. „My sme tými peniazmi pomohli Ukrajine. Nikto to preboha nespochybňuje… ale nemôžeme sa teraz správať, že sa nás to netýka, keď nás odstrihnú od lacného zdroja energie.“

Poukázal na to, že tieto výdavky majú reálny dopad na štátny rozpočet a občanov: „Toto nás bude stáť ďalšie 3% na DPH, alebo ďalších 5%, kto to zaplatí? Niekto to musí zaplatiť.“

Naznačil, že časť politického spektra využíva tieto ekonomické problémy na vyvolanie nespokojnosti s vládou: „Ono to v určitom momente vyzerá, ako keby určitá časť politického spektra tlačila do opatrení, ktoré majú priniesť nepokoj ľudí s vládou, aby sa tá vláda vymenila.“

Zároveň apeluje na to, aby sa štát viac staral o zraniteľné skupiny, ako sú rodiny, jednorodičia a dôchodcovia: „Fér by malo byť povedať, že dobre, ale pomáhajme viacej rodinám. Pomáhajme viacej jednorodičom a podobne. Lebo vlastne od toho tu je ten štát.“ Dodáva, že každý štát musí zabezpečiť starostlivosť pre tých, ktorí majú menej príležitostí: „Každý štát má aj dôchodcov a každý štát má aj zdravotne ťažko postihnutých. A keby sme sa potom o nich ako štát nestarali, tak potom vlastne na čo máme ten štát?“

Vy hovoríte o tom ekonomickom aspekte. Ale natiská sa otázka, že my Ukrajine pomáhame, pomáhame dosť, pomáhame staráme sa tu od tých ľudí ktorí utiekli z Ukrajiny pred vojnou. A my teraz zistíme, že tí ľudia protestujú na námestiach proti tejto vláde.  To je nejaký ďalší rozmer, ktorý to má a mne sa tisne na pery otázka, že sú nevďační?

Martin Halás poukázal na to, že opozícia často zdôrazňuje potrebu „adresnej pomoci“ pri energiách, avšak neaplikuje rovnaký prístup pri pomoci ukrajinským utečencom: „Ja som sa spýtal jedného poslanca, že prečo sa adresná pomoc nevnáša aj pri týchto ľuďoch, ktorí sú u nás z Ukrajiny.“

Uviedol konkrétne čísla, ktoré ukazujú rozsah tejto pomoci: „Ministerstvo zdravotníctva za rok 2023 […] vyčíslilo, že len pomoc na zdravotné poistenie na zdravotnú starostlivosť ľuďom, ktorí sú tu z Ukrajiny, bola vyše 70 miliónov eur.“ Porovnáva to s domácimi problémami, keďže vláda riešila podobnú sumu na dofinancovanie zdravotníctva: „A ten balík, o ktorý sa hádala vláda s lekármi, to dofinancovanie, bol na úrovni tiež približne 70 miliónov eur.“

Zároveň pripúšťa, že pomoc utečencom je do istej miery nevyhnutná: „My dnes nemôžeme povedať, že sme im nemali tú zdravotnú pomoc dať. Je to naša, ako keby taká… nechcem povedať, že susedská povinnosť, ale niečo také.“ Avšak zdôraznil, že táto podpora má svoje hranice: „Ale máte pravdu, že má to určitú hranicu.“

Dotkol sa aj situácie v iných krajinách a spomenul britské skúsenosti s migráciou: „Dneska ráno som zachytil, keď som išiel k vám, myslím, že Guardian vo Veľkej Británii dával takú štúdiu, že ako bude fantasticky v Británii, lebo migranti to tam zachraňujú.“ No zároveň vníma, že realita je komplikovanejšia: „Tam je to katastrofa, čo sa týka aj zločinnosti alebo teda nárastu kriminálnej činnosti a podobne. Zakrývalo sa to.“

Poukázal aj na zmenu postoja v Európe, konkrétne v Poľsku: „V Poľsku premiér Tusk prišiel s tým, že to je normálne legislatívny návrh, ktorý dali do poľského parlamentu, že majú znižovať sociálne dávky pre ľudí z Ukrajiny a majú ich podmieňovať a dávať len tým, ktorí tam pracujú.“

Zdôraznil, že vojna na Ukrajine spôsobuje nielen ekonomické, ale aj bezpečnostné riziká: „Začne to byť podľa mňa aj bezpečnostným problémom v prípade, že sa tá vojna skončí, pretože predstavte si… spustošenú krajinu a množstvo bojovníkov so zbraňami, kam pôjdu a čo tam budú robiť?“

Na záver vyjadril nádej, že vojna sa čoskoro skončí a diplomatické rokovania môžu priniesť posun: „Myslím, že 20.1 teraz oznámila Trumpova administratíva, že pôjde  veľvyslanec Spojených štátov na Ukrajinu dojednávať nejaké veci. Takže ja verím, že sa to nejakým spôsobom pohne dopredu.“

 Ja ešte na záver sa chcem opýtať na dopady takej tej ad-hoc politiky Donalda Trumpa. On jeden deň clá uvalí, druhý deň ich stiahne. Aký bude mať dopad tých 10 % na nás?

Martin Halás vyjadril obavy z negatívnych ekonomických dopadov, pričom sa odvoláva na varovania bývalého šéfa Európskej centrálnej banky: „Pri tej katastrofickej situácii, ktorú popísal pán Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky, tak tie dopady budú asi veľmi zlé.“

Najväčšie riziko podľa neho hrozí automobilovému priemyslu, ktorý je kľúčový pre Slovensko aj Nemecko: „Čoho sa ja najviac obávam, že postihnú veľmi automobilový priemysel, lebo na ten sme ako Slovensko naviazaní, a takisto Nemecko.“ Zdôrazňuje, že Slovensko je silne ekonomicky prepojené s Nemeckom: „Na Nemecko my sa musíme stále ako keby sekundárne pozerať, čo sa týka vývoja ekonomiky a hospodárstva.“

Uviedol aj veľkosť európskeho exportu do USA: „Dnes môžeme povedať, ak si pamätám dobre to číslo, tak Európska únia exportuje do Spojených štátov za 500 miliárd eur.“ Upozornil, že akékoľvek clá alebo obchodné obmedzenia môžu mať obrovské dopady: „Ak sa bavíme o týchto číslach, o akomkoľvek takomto cle, tak je to proste gigantické číslo.“

Vníma to ako súčasť širšieho problému, ktorý zahŕňa aj ekologické regulácie a energetickú politiku: „Znova len nabaľuje k tým balíkom toho Green Dealu, toho možného zastavenia ropy, zastavenia plynu a podobne.“

Na záver varoval, že situácia je čoraz komplikovanejšia a bude si vyžadovať zásahy zo strany EÚ: „Skladajú sa nám tu veľmi nebezpečne, keď použijem ten bývalý výraz, LEGO kocky, s ktorý naozaj bude musieť Európska únia niečo reálne robiť.“

Donald Trump tak ako vie clá nasadiť, tak ich vie aj zrušiť veľmi rýchlo, ale je to za niečo. Budeme musieť poslúchať?

„Tak to neviem povedať, či budem musieť poslúchať.“

Halás poukázal na nejednotnosť názorov v rámci Európskej únie v kľúčových oblastiach, ako sú ekonomika, migrácia a zelená politika: „Každopádne sa dnes ukazuje, že nie je jednotný názor na základné veci, čo sa týka ekonomiky, hospodárstva, migrácie, zelenej politiky Európskej únie ako takej a časti členských štátov.“

Zároveň upozornil na silné väzby niektorých európskych lídrov s Donaldom Trumpom, najmä Viktora Orbána: „Vidíte, že pán prezident Maďarska Orbán má nadštandardné vzťahy s pánom Trumpom.“ Očakáva, že by mohla vzniknúť nová skupina štátov, ktoré by z týchto vzťahov mohli ťažiť: „Ja si skôr myslím, že sa tu urobí nejaká taká, nazvime to tieňová únia štátov, ktoré možno budú práve profitovať z toho vzťahu s pánom Trumpom.“

Halás tiež naznačil, že politika USA pod Trumpovým vedením by mohla oslabiť zelené iniciatívy, pričom EÚ do nich chce naopak investovať viac: „Keď pán Trump vystúpi z tej celej zelenej aliancie a Európska únia chce do toho dávať ešte viacej peňazí, no tak čo si máte o tom ako normálny človek myslieť.“

Na záver vyjadril nádej, že Slovensko nebude konfliktom na Ukrajine výrazne zasiahnuté, a dokonca by z danej situácie mohlo profitovať: „Takže ja dúfam, že my sa dostaneme na tej vojne k tomu, že nebudeme až tak postihnutí a možno ešte za určitých okolností by sme z toho mohli vyjsť ako víťazi.“