Majú na ľudské práva nárok len prozápadní novinári?

Bratislava 22. mája 2019 (HSP/Foto:Facebook)

Podľa nášho mainstreamu a ľudskoprávnych aktivistov zrejme áno. Určite ste počuli o prípadoch režiséra Olega Sencova či novinára Romana Suščenka. Obaja sú v ruskom väzení a o takýchto prípadoch náš mainstream veľmi usilovne informuje. Našli sa dokonca premotivovaní pisálkovia, ktorí vyčítali, napríklad, Adele Vinczeovej či Petrovi Saganovi, že sa k takýmto kauzám nevyjadrujú, a tým predlžujú väznenie ľudí ako Sencov

Ak vám ale uvediem meno Kiril Vyšinskij, drvivá väčšina z vás asi len na pár sekúnd zádumčivo zvraští obočie nevediac, o koho ide. Kiril Vyšinskij bol riaditeľom informačnej agentúry RIA novosti Ukrajina. Do roku 2014 pracoval ako redaktor relácie Vesti televízneho kanála Rossija-1. Z tejto pozície napríklad prinášal informácie o udalostiach na Majdane a následnom štátnom prevrate na Ukrajine.15. mája 2018 ho ukrajinská tajná služba SBU zatkla a spustila prehliadky kancelárií RIA novosti Ukrajina, ako aj bytov jej redaktorov.

Vyšinskij bol umiestnený do väzby, v ktorej je dodnes a okamžite bol obvinený z vlastizrady, za čo mu hrozí 10 až 15 rokov. Dôvodom mala byť činnosť agentúry RIA novosti Ukrajina počas turbulentných udalostí na Kryme v marci 2014 a v nasledujúcom období, ako to nazvala ukrajinská strana “z podpory samozvaných republík na Donbase” a, ako doplnil zástupca riaditeľa SBU Volodymyr Kononenko, z plnenia “deštruktívnych informačných akcií v rámci hybridnej vojny proti našej krajine”, pričom Vyšinskij mal každý mesiac na tieto aktivity dostávať z Ruska cez Srbsko viac ako 50 tisíc eur.

Jediné, čo sa pri prehliadkach Vyšinského bytu našlo, boli dve štátne vyznamenania z Ruska, ruský pas a bankovky dolárov, eur a libier (cca 6000 eur a 300 dolárov). Jediné, v čom Vyšinskij pochybil je, že istý čas fungoval aj s ruským aj s ukrajinským občianstvom. Ale, úprimne, pri tom ako sa ukrajinský štát správa k novinárom, ktorí odmietajú šíriť oficiálnu vojnovú propagandu, by som sa na Vyšinského mieste asi tiež seriózne zamýšľal nad tým, že skôr či neskôr sa pre štátnu moc stanem nepohodlným a budem si musieť hľadať únikovú cestu. Lebo to je realita dnešnej Ukrajiny – ak nejdete s oficiálnou štátnou líniou stávate sa podozrivým a následne nepohodlným – komunisti, novinári, odborári, všetci bez výnimky.

“Vo chvíli, keď sa v mojom byte konala domová prehliadka, pracovníčka mediálneho oddelenia SBU už informovala o mojom zadržaní, už prebiehala tlačová konferencia, v ktorej zazneli obvinenia,” povedal pri prvom kontakte s médiami po zadržaní Vyšinskij.

Prešiel rok a Vyšinskému sa neustále predlžuje väzba. Niekoľkokrát sa sťažoval na zdravotné problémy a následne na nedostatočnú zdravotnú starostlivosť. Jeho manželka z obáv o svoju bezpečnosť opustila Ukrajinu. Jeho väznenie už kritizovala ako OBSE (vrátane súčasného predsedu MIroslava Lajčáka), tak aj Rada Európy či Reportéri bez hraníc. A s odstupom roku je jasné, že ukrajinská strana má evidentne problém dokázať svoje prvotné obvinenia a snaží sa z toho nejakým spôsobom vykľučkovať. Pokusy vymeniť Vyšinského za niektorého z väznených Ukrajincov v Rusku nenašli v Moskve pochopenie a aj samotný Vyšinskyj, ktorý sa medzičasom vzdal ukrajinského občianstva, takéto alternatívy odmietal.

Tipujem, že sa v komentároch pod príspevkom nájde niekto, kto mi vytkne, že nepíšem o takých prípadoch ako je ten Oleha Sencova. Nepíšem, ale nie preto, že by mi to nevadilo. Väznený novinár v Rusku je rovnaká nespravodlivosť ako väznený novinár na Ukrajine či inde vo svete. Nepíšem o tom preto, lebo mainstream, ako som spomenul v úvode, sa týmto prípadom venuje viac než dostatočne. A zatiaľ čo mainstream ešte stíha karhať Adelu či Sagana za to, že nevyužívajú svoju popularitu na upozorňovanie prípadov Ukrajincov väznených v Rusku, tak prípady ľudí ako Kiril Vyšinskij, či Julian Assange im nestoja za zmienku. A tak miesto hlasných apelov počujeme len ticho. Ticho usvedčujúce mainstream z pokrytectva.

Artur Bekmatov