Bratislava/Dauha 27. septembra 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Martin Meissner)
Dnes sa začínajú majstrovstvá sveta v atletike. Prvýkrát sa konajú v arabskej krajine a prvýkrát za okolností, keď je vonkajšia teplota takmer 40 stupňov celzia a vlhkosť 80 percent, čo je pre ľudí z mnohých krajín takmer vražedné. Nuž ale, peniaze sú peniaze
Katarčania s ich vysokou životnou úrovňou, ktorí majú jedny z najvychytenejších aeroliniek a skvelé spojenie s celým svetom, ak chcú vidieť svetovú atletiku, nemôžu mať žiadny problém sadnúť si na lietadlo a ísť sa na ňu pozrieť kamkoľvek inde. Lenže oni chceli tiež mať nejaké svetové veľké podujatie u seba, a tak majú majstrovstvá.
Nevadí, že je cez deň 40 stupňov celzia a v noci „iba“ milosrdných 30, to všetko pri 80-percentnej vlhkosti. Katarčania majú peňazí dosť, a tak vybudovali štadióny, ktoré sú klimatizované: je to unikátne riešenie, ktoré zatiaľ nikde vo svete nebolo použité. Klimatizovaný vzduch je vháňaný odspodu do štadióna a hore je zase odsávaný a opätovne použitý, aby straty energie neboli až také veľké, čím je možné štadión schladiť až na 17 stupňov.
Čo však maratónci a súťažiaci v ďalších disciplínach, ktoré sa nemôžu odohrávať na klimatizovanom štadióne? Maratón sa pobeží v noci a po trati budú pripravené osviežovače so studenou rosou, aké sa rozšírili v ostatných rokoch aj u nás. Napriek týmto všetkým opatreniam však účastníci zažívajú horúce peklo (pocitová teplota v týchto dňoch je neuveriteľných 48 stupňov celzia!) a najmä vytrvalostní športovci podstupujú pri podaní maximálneho výkon v takýchto podmienkach obrovské zdravotné riziko. Česká vytrvalostná bežkyňa skúsila ísť si zabehať, po dvoch kilometroch to musela vzdať úplne zničená.
Ďalším problémom je množstvo piesku a prachu vo vzduchu, s ktorým sa nedá robiť v podstate nič, máte ho všade a znepríjemňuje dýchanie, najmä keď človek musí vyvíjať nejakú aktivitu. A aby to nebolo také jednoduché, atléti a najmä atlétky musia byť oblečené, aby im nebolo vidno plecia či kolená, keďže v tejto krajine platia zákony práva šaríja a nemiestne odhalenie by mohlo byť potrestané bičovaním.
Športovci tak sú postavení pred dilemu: ísť na vrchol sezóny a riskovať zdravie a v prípade vytrvalcov doslova život, alebo obetovať celoročnú drinu a ostať doma? Opäť sme tu raz svedkami situácie, keď vidina obrovského zisku a marketingovej prestíže zvalcuje, čo jej stojí v ceste: šport, ideály, zdravie i zdravý rozum.
A navyše, v púštnej krajine ako Katar nie je ani predpoklad diváckej úspešnosti a vytvorenia nezabudnuteľnej športovej atmosféry, ako sa to stáva v niektorých iných častiach sveta. Podľa dostupných informácií sa zatiaľ predalo iba minimum vstupeniek. Časť má byť zdarma rozdávaná gastarbeiterom, ktorí v Katare pracujú, ale napriek tomu, divácka účasť aj pri najoptimistickejších odhadoch nepresiahne dvestotisíc návštevníkov, čo je zhruba štvrtina v porovnaní s návštevnosťou minulých šampionátov.
Ktovie, čo by medzinárodná atletická federácia povedala napríklad Grónčanom, keby chceli usporiadať majstrovstvá sveta v atletike napríklad v januári v Grónsku. Grónčania sú veľmi pohostinní a v ich veľkej krajine ešte majstrovstvá sveta v atletike neboli, je teda najvyšší čas pouvažovať nad touto myšlienkou.
Hovoríte, že by to nebolo vhodné? A nie je to takto náhodou diskriminácia? Keď môžu Katarčania, prečo by nemohli Grónčania? Pravda, malo by to aj určité nevýhody, napríklad guliarom by primŕzali gule k rukám, museli by hádzať v rukaviciach. Ale na druhej strane, výhodou by bolo, že atlétom by zrejme nebolo horúco a ani by ich nikto nebičoval, keby sa vyzliekli len do trenírok a tielka. Ušetrilo by sa na klimatizácii a na maratóne by namiesto osviežovačov mohli byť popri trati rozostavané letlampy.
Len sa obávam, že Grónčania to tak skoro asi nedostanú. Nemajú totiž toľko petrodolárov na lobing ako Katarčania.
Ivan Lehotský