Bratislava 4. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) v štvrtkovom blogu vysvetlila dôležitosť prijatia nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ako aj štýl “vyjednávania” či skôr nátlaku, ktorý počas prípravy zákona využívala napríklad komora učiteľov
Uplynulý týždeň bol podľa ministerky Lubyovej pre jej rezort prelomový. “Po viac ako dvoch rokoch odbornej práce a vyše tisícke vyhodnotených a zapracovaných pripomienok parlament schválil nový prelomový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Je to kľúčový moment pre celý sektor.”
“Zákon komplexne upravuje postavenie a výkon činností pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Verím, že prinesie pozitívne zmeny priamo tam, kde ich potrebujeme najviac – do našich škôl. Aj keď cesta zákona bola popretkávaná negatívnou antikampaňou, korektný dialóg s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy a mnohými profesijnými zväzmi a asociáciami priniesol výsledky v podobe dohody na kľúčových črtách systému,” napísala Lubyová.
Pripomenula, že osobne strávila 10 rokov v službách OSN – špecializovanej agentúry Medzinárodnej organizácie práce, ktorá je založená na princípoch sociálneho dialógu a tripartity.
“MOP je staršia než samotná OSN. Vznikla v roku 1919 po prvej svetovej vojne v rámci Versaillskej zmluvy. Bola potrebná medzinárodná organizácia podporujúca sociálny dialóg, aby sa svet vyhol ďalšej zničujúcej svetovej vojne. V MOP som rokovala s mnohými a rôznorodými sociálnymi partnermi. Vždy však išlo o rokovanie, teda o dialóg,” vysvetlila.
“A na ten treba aspoň dvoch. Ak sa jedna zo strán dialógu vyhýba, odmieta rokovania a vyhlasuje, že neprišla rokovať, ale protestovať, ako sa to stalo napríklad počas návštevy Slovenskej komory učiteľov na ministerstve školstva v júli 2018, dialóg nie je možný,” dodala.
Lubyová tiež uviedla, že v ostatnom čase zažívame krízu dialógu. Stalo sa podľa jej slov módou obracať sa na ministerstvá otvorenými listami, petíciami, ultimátami, negatívnou medializáciou ešte pred tým, než príde k rokovaniu.
“Dokonca o rokovanie často vôbec nie je záujem. Tieto formy „komunikácie“ nikomu nepomôžu. Najmä však nie tým, ktorých takéto organizácie majú zastupovať. Petície založené na falošných informáciách, petície, ktoré nikto nedoručuje adresátom, vlastne ani nie sú petíciami. Sú výrazom neochoty viesť dialóg, prejavom anarchizmu,” upozornila.
Sú podľa nej aj krajiny, kde sa pravidelne rozbíjajú výklady – “tešme sa, že tam nie sme”.
“Možno by bolo dobré opustiť virtuálny svet a sadnúť si za rokovací stôl, aby sme sa medzi ne nikdy nedostali. Nenechajme sa rozhádať a navzájom znenávidieť, keď nám ide o tú istú vec – o naše školstvo,” vyzvala na záver svojho blogu ministerska školstva.