Diskusia lídrov EÚ nadviazala na stretnutie ministrov zahraničných vecí bloku, ktoré sa konalo začiatkom tohto týždňa a na ktorom bola prezentovaná výzva na sprísnenie postoja EÚ voči Pekingu.

EÚ by mala Čínu vnímať predovšetkým ako konkurenta s obmedzenými oblasťami potenciálnej angažovanosti, uvádza sa v internej nóte diplomatickej služby EÚ, s ktorou sa EURACTIV oboznámil začiatkom tohto týždňa.

“Musíme byť veľmi ostražití, pokiaľ ide o závislosti, a poučili sme sa z toho,” uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a dodala, že lídri EÚ diskutovali o vyrovnaní podmienok s Pekingom.

Dosiahla sa “veľká zhoda a zbližovanie názorov na dôležitosť skutočného rozvoja strategickej autonómie”, uviedol po samite predseda Európskej rady Charles Michel.

Dlhé diskusie, krátke závery

Ako uviedol predstaviteľ EÚ, ktorý si neželal byť citovaný, diskusia o Číne trvala dlho, hoci v záveroch samitu sa uvádza len to, že “Európska rada uskutočnila strategickú diskusiu o vzťahoch Európskej únie s Čínou”.

Diskusia medzi vedúcimi predstaviteľmi EÚ, ktorá trvala viac ako tri hodiny, “ukázala veľmi jasnú vôľu vyhnúť sa naivite, ale ani sa nechceme pustiť do systematického sporu” s Čínou, dodal Michel.

Tvrdší jazyk voči Pekingu prichádza aj v čase, keď je na 14. decembra naplánovaný prvý úplný samit EÚ so skupinou krajín juhovýchodnej Ázie ASEAN, pričom Európa dúfa, že sa jej podarí posilniť obchodné a geopolitické vzťahy s regiónom v tieni Číny.

Pre EÚ budú rozhovory príležitosťou “zdôrazniť našu spoločnú oddanosť medzinárodnému právu a medzinárodne dohodnutým normám a štandardom, ako aj význam spoločných záujmov, ktoré spájajú naše dva regióny v rámci dlhodobého partnerstva”, uvádza sa vo vyhlásení vedúcich predstaviteľov.

EÚ27+1?

V súvislosti s kritikou Západu voči Číne za stupňujúci sa tlak na Taiwan, ktorý si Čína nárokuje ako svoje vlastné územie, a posilnením vzťahov s Moskvou počas ruskej invázie na Ukrajinu, diplomacia Pekingu v Európe v posledných mesiacoch ešte viac utrpela.

Litva bola vlani prvou krajinou v strednej a východnej Európe, ktorá vystúpila z tzv. rozdeľujúceho čínskeho fóra 17+1, vytvoreného v roku 2012 na podporu spolupráce medzi Čínou a strednou a východnou Európou (SVE).

Počet európskych partnerov v tejto iniciatíve sa po nedávnom odchode Pobaltia znížil už na 14.

“Myslím si, že s Čínou je to rovnaké ako s Ruskom. Je v ich záujme, aby sme boli rozdelení. V našom záujme je, aby sme boli jednotní,” povedal estónsky premiér Kaja Kallas novinárom v Bruseli.

Lotyšský premiér Krišjānis Kariņš povedal, že je dôležité, aby EÚ hovorila s Čínou a uistila sa, že je “na správnej strane histórie” v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine.

“S Čínou sa najlepšie rokuje, keď nás je 27, a nie keď sme voči nej jeden na jedného,” povedal.

Fínska kolegyňa Sanna Marinová zdôraznila, že EÚ sa musí vyhnúť budovaniu budúcich závislostí a namiesto toho podporovať silnejšiu spoluprácu medzi demokratickými krajinami.

“Nemali by sme byť závislí od autoritárskych režimov v kritických otázkach, ako sú technológie,” povedala.

“Ako európske krajiny sme boli trochu príliš spokojní,” povedal belgický premiér Alexander de Croo.

“V posledných mesiacoch sme pochopili, že v mnohých čisto ekonomických oblastiach hrá dôležitú úlohu aj geopolitika,” dodal.

Holandský premiér Mark Rutte zdôraznil, že EÚ by mala nezávisle od USA vypracovať vlastný kurz, ako reagovať na rastúcu asertivitu Číny.

“Je dôležité, aby Európa pôsobila čo najsebavedomejšie, ale aj nezávisle,” povedal Rutte a dodal, že EÚ by sa mala usilovať o “rovnosť a reciprocitu, aby sme neboli akýmsi predĺžením Ameriky, ale aby sme mali voči Číne vlastnú politiku”.

Nemecko a Francúzsko to robia samostatne

Snaha o jednotný európsky postup voči Pekingu prichádza v čase, keď nemecká vládnuca koalícia zvažuje, či umožní čínskej štátnej lodnej skupine Cosco získať podiel v hamburskom prístavnom termináli.

Reakcia nemeckej vlády, ktorá je v súčasnosti v tejto otázke rozdelená, sa považuje za meradlo toho, do akej miery je ochotná sprísniť svoj postoj voči svojmu hlavnému obchodnému partnerovi.

Vedúci predstavitelia dvoch najväčších ekonomík EÚ, nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron, majú na budúci mesiac navštíviť Peking so svojimi obchodnými delegáciami a stretnúť sa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Zatiaľ čo Von der Leyenová aj Michel zaujali po samite voči Číne konfrontačný tón, Scholz novinárom povedal, že chce, aby jeho krajina udržiavala úzke obchodné vzťahy s Pekingom.

“EÚ je hrdá na to, že je úniou, ktorá má záujem o globálny obchod, a nestavia sa na stranu tých, ktorí presadzujú deglobalizáciu,” povedal Scholz po samite, čím sa akoby ohradil proti tvrdšiemu postoju Washingtonu voči Číne.

Scholz sa snažil bagatelizovať význam dohody o hamburskom prístave a povedal, že “nejde o predaj prístavu, ako je to v prípade Zeebrugge alebo Pirea”.

“Ide nanajvýš o účasť na termináli, ako je to aj v prípade niektorých západoeurópskych prístavov,” povedal kancelár.

Scholz tiež uviedol, že s Macronom hovoril o termíne jeho plánovanej cesty do Číny, ale zrejme odmietol návrh, že by sa nakoniec mohlo jednať o spoločnú návštevu.