Bratislava 28. januára 2019 (HSP/Foto:Flickr)

Denník SME uverejnil koncom roka článok plný neprávd a ohovárania, v ktorom spolumajiteľa Carltonu Erika Mikurčíka, ktorého jeho partneri z firmy ESET pripravili o jeho životné developerské dielo, vykresľuje ako úplného zloducha. Jemu však priestor na vyjadrenie neposkytli, tak to urobíme my

A verte, že aj vyjadrenie tejto druhej strany sporu je zaujímavé a rozhodne stojí za vypočutie. Novinár Adam Valček v prílohe Právo denníka SME 30. novembra 2018 v článku „Na toto vás nepripraví žiadna due dilligence“ a zároveň aj v online verzii „Ako sa Eseťákom pokúsili ukradnúť hotel Carlton“ priniesol obraz veľmi účelovo prekrútený a neúplný.

Valček tam vykresľuje spolumajiteľa Carltonu Erika Mikurčíka takmer ako prvotriedneho zločinca. Zásadným spôsobom sa dotýka jeho cti, dôstojnosti a súkromia, a to bez toho, aby Mikurčíka poznal, prípadne sa s ním niekedy stretol alebo inak mu dal možnosť reagovať na množstvo ním prezentovaných skutkových tvrdení.

Mikurčík sa 29. decembra 2018 v zmysle tlačového zákona voči článku ohradil a požiadal SME o nápravu, tá však do dnešného dňa nebola vykonaná. Denník SME Mikurčíkovi v polovici januára odpovedal v tom zmysle, že nevydá ani opravu a ani jeho reakciu na predmetný článok.

Podľa Mikurčíka je absolútne neprijateľné, aby sa predtým ako sa ukončia súdne konania, cez médiá vytvárala nepravdivá jednostranná negatívna verejná mienka, ktorou sa jedna zo strán jednoznačne, vzhľadom na svoje finančné a mocenské možnosti, snaží prevalcovať právne argumenty v súdnych sporoch a tým ovplyvniť súdy. Tá zároveň vytvára taký tlak na verejnosť, aby v konečnom dôsledku nikto neriešil, že v skutočnosti spolumajitelia ESETu Maroš Grund a Rudolf Hrubý ukradli Carlton Mikurčíkovi a nie opačne, v duchu hesla „zlodej kričí chyťte zlodeja“.

Mikurčík: „To, čo sa deje, je doslova poprava v priamom prenose. Zato, že sme sa nezhodli s pánom Hrubým z ESETu na smerovaní projektu, ktorý sme aj jemu priniesli a vyhrali, sa nás snaží použitím akýchkoľvek prostriedkov zbaviť. Odmieta každú rozumnú dohodu. Len si predstavte našu situáciu: je to ako keď sa chcete rozviesť s partnerom/partnerkou s bezodným finančným balíkom k dispozícii, vďaka ktorému sa do riešenia vášho rozvodu za protistranu postaví aj štát v podobe polície, prokuratúry, korumpovaných súdov aj médií, ktoré Vás bezprecedentne neustále očierňujú a Vám nedajú priestor na obhajobu. Úplne to oslabí Vašu rovnocennú pozíciu a namiesto slušnej dohody sa snažíte už len brániť svoju česť, svoje živobytie a život. V takej situácii sme my. Vážení páni a dámy, v priamom prenose sledujete, aj keď dôvod iste veľmi nepoznáte, doslova zločin na ľudskosti”.

Keďže denník SME sa zjavne rozhodol nadržiavať pánom Hrubému a Grundovi a napriek výzvam reakciu Erika Mikurčíka na vyššie uvedený článok neuverejnil, rozhodli sme sa ho uverejniť my v kompletnom znení.

Odpoveď Erika Mikurčíka na článok v SME

V článku SME boli uvedené nasledovné skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú mojej cti, dôstojnosti a súkromia:

Úvod k článku od redaktora Adama Valčeka: „Hrubý a Grund stáli pri zrode úspešnej softvérovej firmy Eset. Mikurčík je majiteľom bratislavskej realitnej kancelárie Arthur. Vďaka tomu, že pri nákupe Carltonu asistoval Hrubému a Grundovi, získal podiel vo firme ADS Property, ktorá je jediným vlastníkom spoločnosti Carlton Property.“ Celé toto skutkové tvrdenie je nepravdivé, a zároveň zásadným spôsobom poškodzuje moju česť, lebo pomáha vytvárať mediálny obraz, v dôsledku ktorého sa nezainteresovanému človeku bude zdať napokon v poriadku, ak mi môj podiel na Carltone páni Grund a Hrubý s pomocou súdov ukradnú.

Je hrubo zavádzajúce tvrdenie, že som asistoval Hrubému a Grundovi pri nákupe Carltonu – ja som totiž na projekte Carlton pracoval päť rokov, pred jeho kúpou som mu venoval stovky hodín času a bol to môj životný úspech po rokoch driny v realitnom biznise.

Som spoluvlastníkom pomerne veľkej renomovanej bratislavskej realitnej kancelárie Arthur Real Estate Company, s.r.o. Keď sa možnosť kúpy Carltonu ukázala ako reálna, rokoval som s viacerými, aj zahraničnými investormi. Keďže som už predtým mal rozbehnutý realitný projekt s Grundom, ktorý bol mojím susedom (a v tom čase aj priateľom), ponúkol som možnosť investovať aj jemu, pričom on následne pritiahol do projektu ešte pre mňa neznámeho Hrubého.

Grund a Hrubý sa tak stali po našej vzájomnej dohode finančnými partnermi v projekte, pričom sme sa dohodli tak, že každý z nás bude vlastniť v projekte tretinový podiel: Grund a Hrubý poskytnú financovanie prostredníctvom pôžičiek a ja celú transakciu nákupu Carltonu dotiahnem k úspešnej kúpe a následne budem projekt manažovať.

Do projektu Grund a Hrubý vstúpili tak, že som každému z nich predal tretinový obchodný podiel v spoločnosti ADS Property s.r.o. (ADSP), ktorú som pôvodne vlastnil na 100 %, a ktorá následne kúpila 100 % obchodný podiel v spoločnosti Carlton Property s.r.o. (CP), ktorá vlastní samotný hotelový komplex. Grund a Hrubý boli teda finanční partneri, ktorí sa podieľali na zásadných rozhodnutiach.

V tendri o Carlton sme najmä mojou zásluhou porazili trinásť renomovaných lokálnych aj zahraničných záujemcov. Celý proces kúpy, ktorý sme ukončili v máji 2016, som sám pripravoval a riadil päť rokov. Grund a Hrubý v procese kúpy neabsolvovali ani jedno obchodné rokovanie, neposlali jediný email, dokonca neprečítali ani stranu rozsiahlej cca tisícstranovej transakčnej dokumentácie prevažne v anglickom jazyku. Vyjadrenie, že som „asistoval“ Grundovi a Hrubému pri kúpe je tak absolútne absurdné a nepravdivé, akoby lekárovi pri operácii asistoval samotný pacient.

Takisto je nezmysel, že som mal „vďaka“ tejto „asistencii“ obchodný podiel v ADSP – obchodné podiely som na Grunda a Hrubého prevádzal ja, ako jej pôvodný stopercentný vlastník, a to na základe jasnej dohody na spravodlivom rozdelení podielov na tretiny. Súčasná dlhodobá snaha Hrubého a Grundovej advokátskej kancelárie Relevans vytvoriť dojem, že som sa pri kúpe len nejako zviezol, a že vlastne vôbec nemám nárok na tretinový podiel v projekte, je teda absolútne neseriózna a vidím za ňou snahu v očiach verejnosti zlegalizovať podvod, ktorý sa páni Grund a Hrubý s podporou kancelárie Relevans pokúšajú realizovať.

Konštatovanie novinára Valčeka: „Po roku sa ukázalo, že pán Mikurčík svojich obchodných partnerov v podstate podviedol.“ Toto skutkové tvrdenie je taktiež nepravdivé a zásadným spôsobom zasahuje do mojej cti. Nie som žiadny podvodník a svojich obchodných partnerov v projekte som nikdy nepodviedol.

Pravda je, že približne od októbra 2016 sa postupne začali v riadení projektu vyskytovať nezhody, a to najmä z toho dôvodu, že Hrubý začal do riadenia projektu presadzovať nekompetentných ľudí (najmä súčasného údajného generálneho riaditeľa Juraja Kostického, ktorý je futbalovým trénerom bez akýchkoľvek skúseností s manažmentom firiem), ako aj preto, že sme nedospeli k dohode o výmene hotelového operátora.

Keďže spory sa nám nedarilo riešiť dohodou, rozhodol sa Hrubý, že mňa a moju manželku z projektu vytlačí, a to jednak tak, že nás odvolá ako konateľov z ADSP (len mňa) a CP (oboch), ale aj prostredníctvom zvýšenia základných imaní spoločností, na ktoré ja nebudem mať finančné prostriedky. K takémuto postupu dotlačil aj Grunda, ktorý bol dovtedy dlhodobo skôr na mojej strane, lebo videl, že projekt funguje tak, ako bolo pôvodne dohodnuté.

V dôsledku tohto Hrubého pokusu o moje odstránenie z projektu som v záujme stabilizovať spoločnosť a ochrániť svoju investíciu v dobrej viere realizoval defenzívne kroky, ktoré sú v článku zo strany p. Kadelu účelovo dezinterpretované a nie sú vysvetlené v kontexte. Tieto kroky nechcem z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov teraz bližšie komentovať. Netvrdím, že som konal vždy ideálne, ale neštandardná situácia si vyžaduje neštandardné riešenia. Všetky právne kroky som však robil vždy po porade s právnikmi a realizoval ich výhradne v súlade so zákonom, v najlepšom vedomí a snahe korektne urovnať nezmyselný obchodný spor troch partnerov. Pri všetkých úkonoch som teda veril, že som v práve.

Tvrdenie Alexandra Kadelu, advokáta Hrubého a Grunda: „Mikurčík sa pokúsil previesť hotel, kancelárie a pozemky v podstate na seba samého za nápadne nevýhodných podmienok.“ Toto skutkové tvrdenie sa nezakladá na pravde a zasahuje do mojej cti. Okolnosti prevodu nehnuteľností nie sú zo strany Relevans, resp. v médiách celkovo korektné podávané, avšak v žiadnom prípade nešlo o prevod za nápadne nevýhodných podmienok.

Dôležité skutočnosti súvisiace s prevodom nehnuteľností:

1. Prevod nehnuteľností na zdravú spoločnosť bola jedna z možností reštrukturalizácie spoločnosti CP, ktorá bola v čase podpisu kúpnej zmluvy v kríze a v predĺžení so záporným vlastným imaním 43 miliónov EUR a dlhmi prevyšujúcimi 116 miliónov EUR (zdroj Finstat).

2. Dôležité je konštatovať základné ekonomické pravidlo: že cenu nehnuteľnosti tvorí výhradne trh, a teda žiadny odhad alebo znalecký posudok. Skutočná hodnota je tak výhradne cena trhová, teda cena, za ktorú sa daná alebo porovnateľná nehnuteľnosť na relevantnom trhu reálne predala. A keďže komplex Carlton sa kúpil po pätnástich rokoch v lete 2016 v prísne manažovanom medzinárodnom tendri, jeho trhová cena je nespochybniteľná.

3. Predajná cena nehnuteľností sa skladala z dvoch častí – jedna časť bola okamžité splatenie úveru vo výške 32 miliónov EUR, druhá časť bola rozdelená v splátkach v úhrnnej výške 15,5 milióna EUR. Predajná cena nehnuteľností bola teda o niekoľko miliónov EUR vyššia ako ich nadobúdacia cena pred menej ako rokom. Okrem toho, že advokát Kadela bezprecedentne porušuje obchodné tajomstvo, práve opomenutím prevzatia úveru účelovo zavádza a vyvodzuje nepravdivé skutkové tvrdenia. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že obdobnú účelovú a nepravdivú interpretáciu ako advokát Kadela si osvojil aj vyšetrovateľ PZ a dozorujúci prokurátor špeciálnej prokuratúry, ktorí sú zodpovední za moje obvinenie a obvinenie mojej manželky. Zastávam názor, že ak orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa špecializujú na ekonomickú trestnú činnosť, tieto skutočnosti ignorujú, je to buď preto, že stíhanej veci odborne nerozumejú, alebo preto, že nechcú rozumieť.

4. Návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti bol podaný až po tom, čo sa partneri ESETu spôsobom odporujúcim zákonu zmocnili vedenia spoločnosti CP za výrazného prispenia nezákonného postupu štátnych orgánov (k nezákonnej zmene konateľov v obchodnom registri došlo zlyhaním informačného softvéru Ministerstva spravodlivosti SR, pričom tento zápis vykonal vyšší súdny úradník Juraj Kürti v rozpore so skutočnosťou a na základe účelovo modifikovaného a nepravdivého výpisu z obchodného registra). K uvedenému došlo až v čase, keď som už platne odstúpil od predaja oboch obchodných podielov Hrubému a Grundovi, a teda som bol objektívne a de facto jediným spoločníkom v celom projekte.

Ďalšie okolnosti prevodu by som vzhľadom na možný rozsah tejto odpovede, ako aj vzhľadom na prebiehajúce súdne konania nechcel komentovať. Chcem len zdôrazniť, že som nikdy nespochybňoval, že Hrubý a Grund vložili do spoločnosti ADSP pôžičky, že bolo záväzkom ADSP, aby boli tieto pôžičky vrátené aj s úrokmi, a že som nikdy riadne splatenie týchto pôžičiek svojím konaním neohrozil a ani ohroziť nechcel.

Otázka Adama Valčeka: „Pán Mikurčík však od predaja obchodných podielov v ADS Property odstúpil. Tvrdí, že vaši klienti mu nezaplatili každý po dvetisíc eur. Vaši klienti patria k najbohatším podnikateľom v krajine, prečo nezaplatili dvetisíc eur?“ Odpoveď Alexandra Kadelu, advokáta Hrubého a Grunda: „Na odstúpenie od zmlúv však neboli splnené zákonné predpoklady. Mikurčík pritom vedel, že ak by klientov vyzval na zaplatenie, jednoducho by dvetisíc eur zaplatili a on by odstúpiť nemohol.“ K tomu treba povedať pre vysvetlenie: pred odstúpením od zmlúv o prevode obchodných podielom na Hrubého a Grunda som im poslal výzvy na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 2000 eur, keďže ani jeden z nich túto kúpnu cenu za odkúpení obchodných podielov vo firme nezaplatil ani 18 mesiacov (!) potom, ako na nich boli prevedené.

Hrubý a Grund to účelovo popierajú (tvrdiac, že v zaslaných obálkach tieto výzvy neboli), lebo vedia, že som bol od zmlúv oprávnený odstúpiť. Argumentácia pána Kadelu, podľa ktorej „by jednoducho“ dvetisíc eur zaplatili, vyvracia práve sám pán Kadela vo všetkých súdnych konaniach v tejto veci, kde sa snaží súdy presvedčiť, že Hrubý a Grund vôbec nemuseli kúpnu cenu zaplatiť (t.j. de facto nikdy), pretože do projektu vložili vo forme pôžičky milióny eur, a tvrdí, že moje odstúpenie je teda z tohto dôvodu v rozpore s dobrými mravmi.

Vo svete pána Kadelu sa teda bohatí oligarchovia môžu slobodne rozhodnúť, za čo platiť budú a za čo nie. Toto dokazuje napríklad aj fakt, že zažalovali moju manželku, konateľku CP Zuzanu Kalmanovú, aby vrátila manažérsku odmenu za jedenásť mesiacov riadne vykonávanej práce, ktorou priniesla do spoločnosti nemalý finančný a spoločenský benefit. Podstatné ale v celej veci je, že Hrubý a Grund až do môjho odstúpenia od zmlúv nikdy (a toto ani žiadnym spôsobom nepopierajú) kúpne ceny za obchodné podiely neuhradili. Prečo by som teda nemal mať právo od zmlúv odstúpiť?

Otázka Adama Valčeka: „Ako môžete vedieť, že v obálkach neboli výzvy na zaplatenie po dvetisíc eur?“ Odpoveď advokáta Alexandra Kadelu: „Do súdneho spisu sám Mikurčík založil podacie lístky k týmto zásielkam. Na nich je uvedená aj hmotnosť každej zásielky, a to desať gramov. Ak by Mikurčík hovoril pravdu, že obálka obsahovala aj výzvu na zaplatenie dvetisíc eur, váha každej zásielky by musela byť nie desať, ale dvadsať gramov.“ Ani toto skutkové tvrdenie nie je pravdivé. Z predložených dôkazov nevyplýva, že hmotnosť zásielky bola desať gramov. (Mimochodm, má azda A4-ka s výzvou na zaplatenie inú hmotnosť ako A4-ka napríklad s vtipmi o vlkovi a zajacovi? Zvláštna logika… Pozn. red.) Otázky ohľadom doručenia sú aktuálne predmetom dokazovania a je absolútne neprijateľné, že ich advokát Kadela zverejňuje predtým, ako som sa k nim mohol v súdnych konaniach vyjadriť. Takéto konanie by v inej vyspelej krajine Európskej únie automaticky znamenalo stratu advokátskej licencie. V našej krajine mu však rôzne agentúry udeľujú rôzne ocenenia.

Otázka Adama Valčeka: „Pred rokom pritiahla kauza Carlton záujem novinárov, pretože pripomína pochybné transakcie z 90. rokov. Pán Mikurčík nepriateľsky prevzal spoločnosť Cartlon Property, keď v nej pochybným spôsobom získal 92-percentný podiel na úkor pánov Hrubého a Grunda. V prípade sa objavuje podozrenie z antedatovania plnej moci, na základe ktorej prebehlo zvýšenie základného imania bez vedomia vašich klientov. Ako to prebehlo?“ Pokiaľ ide o obvinenie, že som nepriateľsky prevzal spoločnosť CP „metódou z 90. rokov“, toto opäť zásadným spôsobom zasahuje do mojej cti a dôstojnosti. Proti tomu sa dôrazne ohradzujem, a k otázke nepriateľského prevzatia sa vyjadrujem v tejto a ďalších dvoch nasledujúcich otázkach. V celej kauze však môžem osobne identifikovať aj novodobé mafiánske praktiky tzv. „bielych golierov“. Jedná sa o premyslenú schému opticky platných právnych úkonov, ktoré však majú jediný cieľ – vytesniť ma ako partnera z celého projektu.

Celú túto schému podľa mňa navrhol, riadi a koordinuje sám advokát Kadela. Podstatou schémy je premisa, že pre absolútny a nespochybniteľný úspech civilného sporu je potrebné atribúty obchodného sporu v rozpore so zásadou ultima ratio preniesť do trestnoprávnej roviny a to prostredníctvom masívnej negatívnej medializácie popierajúcej prezumpciu neviny. Týmto spôsobom je možné ovplyvňovať sudcov a ich súdne rozhodnutia a rozširovať strach, aby nerozhodovali v zmysle zákona, ak by to malo byť v neprospech partnerov ESETu.

Tvrdenie, že plná moc bola antedatovaná, sa však nezakladá na pravde a je účelovo klamlivá. Vo svojej výpovedi pred súdom Tomáš Hvožďara jasne deklaroval, kedy mu bola plná moc udelená a žiaden súd ani orgán činný v trestnom konaní platnosť takto udelenej plnej moci nikdy nespochybnil.

Na druhej strane môžem spomenúť „podozrenie z antedatovania“ v prípade uzavretia zmluvy so súčasným domnelým generálnym riaditeľom CP Jurajom Kostickým, ktorý sa prezentuje zmluvou podpísanou zo dňa 18. 8. 2017. V zmysle zákona o sociálnom poistení platí, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do sociálnej poisťovne najneskôr deň pred vznikom pracovného pomeru, čo sa striktne dodržiavalo aj v rámci našej spoločnosti CP. Kostický bol však prihlásený do sociálnej poisťovne až dňa 22.9. 2017, teda v čase, keď mali Hrubý a Grund ako domnelí konatelia na základe neodkladného opatrenia súdom zakázané konať. Napriek tomu ale podpísali a antedatovali pracovnú zmluvu JK.

Týmto istým spôsobom je podľa mňa podpísané aj splnomocnenie pre advokátsku kanceláriu Relevans zo dňa 18. 8. 2017 a 19. 8. 2017 (v tom čase ich zastupovala advokátska kancelária SK Legal), ktorá v súdnych sporoch na základe tohto splnomocnenia proti mojej vôli zastupuje tak spoločnosť ADSP ako aj spoločnosť CP proti ich záujmom a proti mne. Uvedená skutočnosť je jedným z najväčších paradoxov celej kauzy.

Otázka Adama Valčeka: „Podľa Obchodného zákonníka má spoločník právo na prednostné splatenie zvýšeného základného imania, okrem iného to má spoločníkov chrániť, aby sa im zmenšila investícia proti ich vôli. Prečo táto brzda nefungovala v tomto prípade?“ Táto brzda nefungovala preto, lebo v čase zvýšenia základného imania CP som bol v dôsledku vyššie uvedeného odstúpenia jediným spoločníkom ADSP. Brzda teda nemala proti komu fungovať. Oveľa zásadnejšia je ale táto otázka pri následných zvyšovaniach základného imania v ADSP aj CP pánmi Hrubým a Grundom na môj úkor, o ktorých pán advokát Kadela akosi podozrivo úplne mlčí.

Otázka Adama Valčeka: „Kto dnes fakticky hotel Carlton a kancelárie Savoy Offices ovláda?“ Odpoveď Alexandra Kadelu, advokáta Hrubého a Grunda: „Vlani v júli bolo rozhodnuté o zmene konateľov spoločnosti a odvtedy sú nimi páni Hrubý a Grund.“ Toto skutkové tvrdenie je taktiež nepravdivé a zasahuje do mojej cti a dôstojnosti, a to z dvoch zásadných dôvodov: po prvé, Hrubý a Grund sa konateľmi CP stali nezákonným rozhodnutím, nakoľko okrem iného nerešpektovali jednoznačné už vydané a im známe neodkladné opatrenie súdu, ktoré im zakazovalo meniť štatutárne orgány v ADSP a CP. V oboch spoločnostiach tak mňa a moju manželku odvolali nezákonne, v oboch prípadoch na nezákonných valných zhromaždeniach konaných na neznámych miestach, o ktorých konaní som ja ako spoločník a konateľ ani len nevedel.

Po druhé, pán Kadela zamlčal v celom rozhovore asi najdôležitejšiu informáciu, a to že následne dňa 11. 8. 2017 v ADSP a potom dňa 16. 8. 2017 aj v CP absolútne nezákonným spôsobom, v rozpore s Obchodným zákonníkom aj spoločenskými zmluvami, a najmä hrubým zneužitím práv väčšinových spoločníkov v spoločnosti, Hrubý a Grund zvýšili základné imanie v oboch spoločnostiach tak, že dnes podľa obchodného registra mám v ADSP asi len 2,6 % podiel (z pôvodných 33,3 %), pričom zvyšných 97,4 % majú Hrubý a Grund ako fyzické osoby, a ADSP má v CP asi len 0,8 % podiel z pôvodných 100 % (!), zvyšných 99,2 % majú opäť Hrubý a Grund ako fyzické osoby (toto zvýšenie ešte nie je zapísané v obchodnom registri).

Ak by boli tieto nezákonné zvýšenia základných imaní posvätené súdmi (čoho sa v tomto prostredí ovplyvnenom majetkom Hrubého a Grunda, resp. kontaktmi advokátskej kancelárie Relevans obávam), klesol by môj reálny podiel v projekte z pôvodných 33,33 % na 0,02 % (!) Napriek tomu, mediálne som tu však ja považovaný za podvodníka…

Na základe uvedených skutočností sa pýtam – kto komu teda v konečnom dôsledku ukradol Carlton, keď vlastnícky podiel Hrubého a Grunda stúpne z 66,6 % na 99,98 % a môj podiel klesne z 33,3 % na 0,02 %? Pre lepšie pochopenie cieľového stavu konania pánov Hrubého a Grunda prikladám grafické znázornenie vlastníctva projektu pred vznikom kauzy a v súčasnosti.

Navyše, okrem týchto zvýšení základných imaní, ktorými sa ma snažia partneri úplne vytlačiť z projektu, realizujú ešte sofistikovanú schému postupovania pohľadávok, pristupovania k záväzkom a vytvárania záložných práv v prospech finančného riaditeľa ESETu Ing. Milana Masaryka, ktorej cieľom je prevod majetku CP na Ing. Masaryka (t.j. tunelovanie) pre prípad, že by ich snaha o ukradnutie môjho podielu nebola úspešná. Týmto sa pán Kadela samozrejme taktiež nechváli.

Ja som vstúpil do spoločného podnikania s partnermi z ESETu v dobrej viere v ich morálny kredit a s víziou rozvoja jedinečného komplexu na jedinečnom mieste v centrálnej Európe v domnienke, že mám za partnerov uznávané osobnosti, ktorým je dlhodobo udržateľný rozvoj prioritnejší ako rýchla návratnosť investície. Bohužiaľ som sa s pánom Rudolfom Hrubým nepoznal a nepoznal som ani jeho mocenské a egocentrické, a z môjho pohľadu iracionálne správanie, ktorým uprednostňuje vlastné vrtochy pred ekonomickým a racionálnym rozhodovaním.

Potom, čo sa bezdôvodne, pravdepodobne len na základe závistlivého ohovárania vyhranil voči mojej manželke a následne voči mne, hľadal som riešenia ako túto nešťastnú situáciu vyriešiť. Dodnes navrhujem riešenie a kompromisy, ale niet si s kým sadnúť za okrúhly stôl. Moji partneri sa namiesto rozumnej dohody rozhodli využiť svoju materiálnu a mediálnu prevahu a úplne ma zničiť. Použitím médií, manipulovaním verejnej mienky, prokuratúry, polície poškodzujú moje meno a oslabujú moju pozíciu pred súdmi.

Neváhajú stiahnuť a pošpiniť v tomto nezmyselnom boji aj svoju značku ESET, nakoľko sa spájajú s kontroverznými osobami a používajú netransparentné prostriedky na získanie výhod a uzurpovanie si svojej pravdy (v kruhoch znalých veci sa údajne hovorí, že pre advokátsku kanceláriu Relevans „zabezpečuje“ súdne rozhodnutia podnikateľ Zoroslav Kollár, známy z tzv. mafiánskych zoznamov).

V akejkoľvek možnej mimosúdnej dohode zohráva negatívnu rolu aj advokátska kancelária Relevans, čo nie je žiadna renomovaná advokátska kancelária, ale dvorní právnici J&T, čo pán Kadela opomenul uviesť vo svojom životopise pri článku v SME. J&T je priamym konkurentom Carltonu, čo z môjho pohľadu znamená, že advokátska kancelária Relevans nereprezentuje len záujmy Hrubého a Grunda, a preto bráni rozumnej dohode medzi mnou a partnermi z ESETu. Mojím jediným cieľom pritom vždy bolo korektne spolu s partnermi získať a riadiť projekt Carlton. Nič viac.

Toľko text Erika Mikurčíka, ktorým reaguje na článok, ktorý vyšiel v denníku SME. Na záver ešte prikladá na zamyslenie niekoľko otázok:

1. Dávalo by zmysel, že by niekto chcel takto primitívne okradnúť Eseťákov? A najmä, keď má s viacerými z nich rozbehnuté ďalšie možné projekty?

2. Dávalo by zmysel, že by niekto chcel tak primitívne ukradnúť hotel, keď ho takmer rok úspešne vedie a komplex vyžaduje značné ďalšie investície?

3. Dávalo by zmysel, načo by niekto (Eseťáci) tak intenzívne masíroval verejnú mienku cez médiá a vynakladal značnú energiu a prostriedky na to, aby vytvoril negatívny obraz Mikurčíka, keď má čisté svedomie a pravdu na svojej strane? Načo tie články? Prečo nečakajú na riadne ukončenie sporu?

4. Dávalo by zmysel, že za týchto okolností Mikurčík, napriek tomu, že partnerov, s ktorými sa evidentne ocitol v obchodnom, resp. ľudskom konflikte, stále vyzýva k rozumnej dohode, ale druhá strana nereaguje a radšej pokračuje v „zbrojení“ a cielenej likvidácii Mikurčíka s rodinou? Keby aj Mikurčík urobil akúkoľvek chybu, zdá sa Vám využitie tejto nerovnosti zbraní adekvátne zo strany tak obdivovaných Eseťákov?

Ivan Lehotský