V týchto dňoch si pripomíname 20. výročie vstupu do NATO. Aké sú reakcie politikov a ďalších osobností?

Bratislava 29. marca 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR – Dano Veselský)

Aktualizované 29. marca 19:48

Členstvo v NATO je životný slovenský záujem, pretože garantuje bezpečnosť, slobodu a suverenitu. Pri príležitosti 20. výročia vstupu SR do Aliancie to uviedol kandidát na prezidenta Ivan Korčok, ktorý viedol delegáciu pre prístupové rokovania do NATO

Korčok hovorí, že si dodnes pamätá pocity, ktoré zažíval v roku 1997, keď Česko, Poľsko a Maďarsko dostali pozvánku do Severoatlantickej aliancie, no so Slovenskom pod vedením Vladimíra Mečiara vtedy nikto nepočítal. “Bol to deň, keď som si definitívne uvedomil, že Slovensko je na veľmi zlej ceste. Na ceste do medzinárodnej izolácie a bezvýznamnosti. No pamätám si aj to zadosťučinenie, keď pozvánka napokon, po zmene politického kurzu, prišla v roku 2002 a ja som mal možnosť viesť slovenskú delegáciu pre prístupové rokovania,” skonštatoval.

Galko: Vstupom do NATO urobila SR najdôležitejší krok pre svoju obranu

Vstupom do NATO urobila Slovenská republika najdôležitejší krok vo svojej histórii pre dlhodobé udržanie vlastnej bezpečnosti a obrany. Exminister obrany a poslanec Národnej rady SR Ľubomír Galko (Slovensko, KÚ, Za ľudí) to uviedol na sociálnej sieti pri príležitosti 20. výročia členstva SR v Aliancii.

“Slovensko je síce krásna, ale svojou veľkosťou, a teda aj určitými možnosťami malá krajina a nikdy by sme sami nedokázali zabezpečiť tak účinne obranu, ako nám ju vytvárajú práve spojenci v rámci bezpečnostného dáždnika Aliancie. Lebo v NATO doslova platí jeden za všetkých, všetci za jedného,” vyhlásil Galko. Iná alternatíva podľa neho neexistuje. Politiku na štyri svetové strany označil za falošné divadlo nepoctivých a populistických politikov.

Podľa poslankyne Veroniky Remišovej (Klub Igora Matoviča, KÚ, Za ľudí) sa Slovensko stalo začlenením do Aliancie plnohodnotnou súčasťou slobodného západného sveta a získalo najväčšie bezpečnostné záruky v histórii. “Aj vďaka členstvu v NATO môže byť Slovensko suverénnou krajinou a naši občania môžu žiť v mieri. Na pozadí barbarskej ruskej agresie proti Ukrajine musí byť každému jasné, že začlenenie Slovenska do tohto systému kolektívnej obrany bolo naším obrovským historickým šťastím,” poznamenala.

Valášek: Slovensko sa stalo vstupom do NATO pevnou súčasťou Západu

Slovensko sa stalo vstupom do NATO pevnou súčasťou Západu. Poslanec Národnej rady SR a bývalý veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek (PS) to uviedol na sociálnej sieti pri príležitosti 20. výročia členstva SR v Aliancii.

Podpredseda parlamentu a líder PS Michal Šimečka v tejto súvislosti vyzval na podporu politikov, ktorí chápu, že budúcnosť SR je v Európskej únii a NATO, a správajú sa podľa toho.

“Viem z vlastnej skúsenosti, že hoci rokovania tam neboli vždy jednoduché, nikdy v histórii nášho regiónu nemali krajiny našej veľkosti taký vplyv na dianie v Európe ako práve cez NATO (a EÚ). Spojenectvo, v ktorom si 32 členov vzájomne ručí za bezpečnosť, ich robí podstatne silnejšími, ako keby sa bránili osamote,” skonštatoval Valášek s tým, že ešte viac to platí pri menších štátoch, akým je Slovensko.

Príbeh slovenského členstva v NATO označil aj za príbeh prosperity. “Investori vidia, že Slovensko je bezpečnou krajinou, a preto sa sem neboja presúvať výrobu, vytvárať tu pracovné miesta. Čo by dali taká Ukrajina či Moldavsko za podobné záruky, o čo prosperujúcejšie by boli vďaka nim?” pýta sa Valášek.

Poslanec poďakoval tým, ktorí sa o členstvo v Aliancii zaslúžili. “Aj keď súčasná vláda spochybňuje naše smerovanie a bratríčkuje sa so zločineckým režimom, ktorý neváhal napadnúť svojho suseda, ani ona si nedovolí verejne spochybniť význam nášho členstva v Aliancii. My sme NATO, či sa im to páči alebo nie,” dodal.

Hošták: Najväčšou výzvou pre NATO je udržať jednotu v základných otázkach

Najväčšou dlhodobou výzvou pre NATO je udržať medzi členmi jednotu v základných a existenčných otázkach. Pre TASR to uviedol analytik Daniel Hošták z organizácie Globsec v súvislosti s 20. výročím vstupu SR do organizácie. Ako skonštatoval, Aliancia je len taká silná, ako sú silné jej členské štáty.

“Jednu z najväčších výziev vidím práve v polarizácii spoločností naprieč Európou a Severnou Amerikou, o ktorej svedčia výsledky viacerých kľúčových volieb v štátoch, ako napríklad Slovensko, Holandsko, ale aj neistota spojená s prezidentskými voľbami v USA. Práve skepsa spojená s členstvom v NATO či Európskej únii (EÚ) sa pritom často stáva predmetom politických kampaní,” komentoval Hošták.

K tejto výzve sa radia podľa neho aj ďalšie dlhodobé iniciatívy, ako sú zvyšovanie vojenských kapacít a produkcie, podpora vojenského priemyslu, implementácia moderných technológií, čelenie hrozbám spojeným s klimatickou zmenou či potenciálne rozširovanie NATO smerom na Balkán či Kaukaz.

V súčasnosti podľa Hoštáka neexistuje nijaká alternatíva k NATO v otázke garancie bezpečnosti v transatlantickom priestore. Ako poukázal, Aliancia oslavuje tento rok 75. výročie svojho založenia a stala sa etablovaným geopolitickým hráčom a najsilnejším obranným zoskupením na svete.

“Otázka zefektívňovania vojenskej spolupráce štátov Európskej únie je, samozrejme, namieste. Absolútne sa však nevylučuje s potrebou silnej a dobre fungujúcej Aliancie. Práve naopak, pokiaľ by EÚ chcela postúpiť ďalej v otázke budovania akýchsi spoločných vojenských kapacít, potreba koordinácie s NATO by bola absolútne nevyhnutná,” uviedol Hošták.

Za nedôverou slovenskej spoločnosti voči Aliancii vidí analytik zanedbanie vzdelávania a prezentácie pridanej hodnoty, ktorú členstvo v Aliancii prináša. “Od nášho vstupu do NATO sme len minimálne investovali do procesu zvyšovania povedomia a teraz vidíme jasné výsledky. Z toho dôvodu je naozaj nevyhnutné priblížiť Alianciu bežným občanom, ale aj študentom na školách,” myslí si.
Ako ďalšiu z príčin označil zneužívanie nášho členstva v euroatlantických štruktúrach politikmi v rámci volebných kampaní a vytĺkanie tak politických bodov. “Otázka totiž neznie, či by sme mali byť členom NATO, ale skôr ako vieme prispieť k lepšie fungujúcej Aliancii,” dodal.

Marušiak: Proces integrácie do NATO prispel aj k lepšej integrácii s EÚ

Proces integrácie do NATO prispieval aj k lepšiemu priebehu integrácie s Európskou úniou (EÚ), keďže členské štáty oboch zoskupení sa do veľkej miery prekrývali. Slovensko sa tak dostávalo do styku s budúcimi partnermi z EÚ na viacerých fórach. Pre TASR to uviedol politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) v súvislosti s 20. výročím vstupu SR do Aliancie.

“Prínosy členstva v NATO pre Slovensko sú menej viditeľné ako prínosy členstva v EÚ, aj to je jeden z mnohých dôvodov nižšej podpory,” myslí si Marušiak. Ako dopĺňa, Aliancia určite prispela k modernizácii slovenských ozbrojených síl, hoci po vstupe sa početné stavy vojakov znížili.

Spoločné členstvo všetkých štátov regiónu v jednom vojensko-politickom zoskupení predstavuje podľa Marušiaka stabilizačný faktor, prispieva k znižovaniu hrozby prepuknutia konfliktu alebo požiadaviek na revíziu hraníc medzi nimi. “Osobitne by som to vyzdvihol v kontexte anexie Krymu Ruskou federáciou v roku 2014,” poznamenal.

Prílev zahraničných investícií po vstupe do NATO je v prípade Slovenska ťažšie identifikovať, pretože rozhodnutie o prijatí sa uskutočnilo takmer synchrónne s integráciou do EÚ. Ako poukázal, v susedných štátoch, akými sú Poľsko, Česko či Maďarsko, sa po vstupe do NATO v roku 1999 prílev zahraničných investícií zvýšil.

Najväčšie výzvy pre Slovensko, ale aj ďalšie štáty východného krídla Aliancie vyplývajú aktuálne podľa odborníka SAV z prebiehajúcej vojny na Ukrajine. “Rovnako však potenciálne výbušným priestorom je Blízky východ a nemali by sme ignorovať ani vývoj v regióne bývalej Juhoslávie,” podotkol.

Na otázky o budúcnosti NATO a jeho možnom nahradení Európskou úniou Marušiak hovorí, že hoci Únia pokročila v budovaní svojich obranných a bezpečnostných kapacít, kontinentálny model bezpečnosti stále nepredstavuje alternatívu, ktorá by mohla nahradiť model euroatlantický.

“Aj s ohľadom na vývoj v USA a silné nálady v prospech izolacionizmu však budú EÚ nútiť venovať čoraz väčšiu pozornosť aj problematike obrany, minimálne pri budovaní európskeho piliera NATO ako komplementárneho k atlantickému,” myslí si.

Prečítajte si tiež

• Väčšina ľudí súhlasí, že NATO prispieva k našej bezpečnosti
• Blanár: Vstup do Aliancie bol významný krok, potvrdzujúci váhu aj dnes
• Vojaci si pripomenuli vstup do NATO za účasti veliteľa Cavoliho
• Schuster: Slovensko si vstup do NATO muselo zaslúžiť