Kollár: “Referendum umožníme. Mohlo by byť v septembri, októbri alebo novembri”

Bratislava 8. júla 2021 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Predseda vládneho hnutia Sme rodina Boris Kollár na svojom profile na Facebooku uviedol, že stredajším rozhodnutím Ústavného súdu v otázke referenda o skrátení volebného obdobia sa docielilo, že nebude naplnená vôľa občanov

“Rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu a z právneho hľadiska má absolútnu pravdu… Ale ako občan som nahnevaný. Ak sa raz podpíše pod referendum 600 000 ľudí, tak sa má uskutočniť.”

Reklama

Šéf Sme rodina Boris Kollár sa ďalej pýta, ako to teraz politici vysvetlia verejnosti? “Ak by sa uskutočnilo, ľudia by slobodne rozhodli a bola by naplnená ich vôľa. Vox populi, vox dei. Teraz to nebude naplnené…”

Hnutie Sme rodina v stredu médiám poskytlo aj oficiálne stanovisko: „Ak by to bolo na rozhodnutí Sme rodina, referendum by sa uskutočnilo a rešpektovali by sme jeho výsledok, ale zároveň rešpektujeme aj rozhodnutie Ústavného súdu,“ skonštatovalo hnutie.

Kollár: Referendum umožníme

Boris Kollár vo štvrtok predpoludním k téme zverejnil video, v ktorom hovorí, že referendum je z jeho pohľadu najvyššou formou demokracie. “Ľudia by mali mať možnosť vyjadriť sa v referende.”

Uviedol, že aj podľa ÚS aj podľa prezidentky je jediná možnosť ako to zrealizovať cez zákon v Národnej rade. “Teraz v júli je mimoriadna schôdza, zvolal som ju, máme tam určité body programu, aj výstavbu štátnych nájomných bytov, ktorú som pred voľbami sľúbil, tak teraz ju budeme prijímať. Do tejto schôdze chcem navrhnúť, aby sme upravili zákon tak, aby sme mohli vypísať toto referendum.”

Uviedol, že “v septembri, v októbri, možno v novembri, by toto referendum mohlo byť“. Boris Kollár deklaroval, že urobí všetko pre to, aby ľudí nesklamal.

Anton Hrnko: “Fiačan na sudcu ÚS SR nedorástol”

Historik a bývalý dlhoročný poslanec parlamentu Anton Hrnko, ktorý je v tomto volebnom období okrem iného poradcom Borisa Kollára na Facebooku vyhlásil, že rozhodnutia súdov by sa nemali komentovať, ale rešpektovať. To by však podľa neho mohlo platiť v situácii, keď sa sudcovia držia práva písaného a zároveň rešpektujú právo prirodzené.

Uviedol, že ÚS už druhýkrát vo svojej histórii, odmietol uplatniť aj prirodzené právo a využiť svoju ústavodarnú funkciu, ktorú z prirodzenosti vecí má, v prospech občana. “Ako človek, ktorý sa podieľal na tvorbe slovenskej ústavnosti, musím konštatovať, že rozhodnutie ústavného súdu sa zapíše vedľa podobnej hanebnosti, ktorú spáchal tento orgán štátnej moci, keď rozhodoval o tom, či majú zdravotné poisťovne nárok na zisk.”

“Z povahy veci bolo vtedy jasné, že Ústavný súd SR musí rozhodnúť, či uprednostní verejný záujem pred súkromným, ziskožraveckým záujmom. Vtedy Ústavný súd, ktorý si bol vedomý toho, že v Ústave nebol žiaden priamy právny rámec, či má alebo nemá zdravotná poisťovňa právo na zisk, pri svojom práve na tvorbu ústavnosti, uprednostnil partikulárne záujmy vlastníkov súkromných zdravotných poisťovní pred verejným záujmom, teda pred platcami zdravotného poistenia, eo ipso všetkými občanmi SR. Tým v podstate zo zákona prikázal platiť zdravotné poistenie všetkým občanom s “láskavým” zvolením toho, aby poisťovňa ešte pred tým než vôbec pre občana niečo za jeho peniaze urobí, si z jeho peňazí ukradne (nedá sa to povedať ináč) primeraný zisk! Takýto “liberalizmus” nie je ani v USA. A to je čo povedať!”

Teraz mal podľa Hrnka ÚS podobnú dilemu:

“Dať odpoveď na to, čo v Ústave nie je priamo riešené! Ale rozhodnúť spôsobom, že je ľudským právom poslanca mať nerušený štvorročný mandát a nedať do súvislosti čl. I, odsek 1 Ústavy s článkom 32 Ústavy, môže len absolútny právny diletant. A nech si pán Fiačan ako kandidát Andreja Danka na post ústavného sudcu myslí o mne, čo chce, jeho dnešné rozhodnutie svedčí o tom, že na sudcu ÚS SR nedorástol. Jeden sudca Najvyššieho súdu mal pravdu, keď konštatoval, že podnikoví a družstevní právnici nemôžu zastávať posty na ÚS SR. Tieto posty by mali byť vyhradené len sudcom krajských a vyšších súdov, poprípade docentom a profesorom právnických fakúlt.”

“Títo páni a dámy v talároch odobrali občanom SR ústavné právo podľa čl. 32 Ústavy (postaviť sa na odpor zlej vláde), ak tento odpor nechcú realizovať násilným spôsobom. Prikázali občanom trpieť i takú vládu, ktorá vládne proti ich záujmom, ktorá zneužila svoj mandát proti občanom, ktorá sa ukazuje ako neschopná plniť svoje volebné sľuby, resp. vôbec vládnuť? Pritom nemyslím vyslovene dnešnú vládu, ale hociktorú vládu v budúcnosti. Predsa nemôže platiť riekanka: Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!”

Exposlanec Hrnko dodal, že sa treba zamyslieť i nad skutočnosťou, že rozhodli sudcovia, ktorých do talárov obliekli svojimi návrhmi A. Danko a R. Fico. “O Dankovej personálnej politike viem svoje. O tej druhej nech dajú svedectvo tí, ktorých sa to dotýka. V každom prípade, je čas zamyslieť sa, kam smeruje slovenská štátnosť? Vyzerá to, že niekomu až veľmi záleží na tom, aby havarovala! Čo si myslíte o tomto mojom názore, pani prezidentka?”

Igor Melicher: Trpký pľuvanec do tváre ľudí

Rozhodnutie Ústavného súdu SR nepovoliť konanie referenda vysoko kriticky vníma aj zástupca mladej generácie v strane Smer-SD Igor Melicher. Podľa jeho vyjadrenia „Ústavný súd svojím rozhodnutím na úrovni kmeňovej rady umŕtvil aj posledné kúsky právneho štátu. O kvalite a tendenčnosti rozhodovacej praxe tohto visutého pracoviska úradu vlády, resp. Prezidentského paláca sme sa presvedčili už pri škandalóznom rozhodnutí, na základe ktorého Ústavný súd odobril obmedzovanie ľudských práv uzneseniami vlády a Mikasovými vyhláškami. Už vtedy si odborná právna obec začala klásť otázky ohľadom odbornosti niektorých ústavných sudcov.“

Úlohou Ústavného súdu je byť garantom ochrany ľudských práv v časoch, kedy verejné inštitúcie nadobudnú pocit svojvôle. Včerajším rozhodnutím však uštedril občanom skôr „trpký pľuvanec do tváre.“ Namiesto ochrany ich práv sa postavil na stranu politikov a ich záujmov.

„Ústavný súd zarezal aktívne politické právo občanov tým, že poprel to, čo je v Ústave výslovne uvedené – štátna moc (aj ústavodárna) pochádza od ľudí,“ tvrdí Melicher.

Takpovediac týmto svojim rozhodnutím dal jasne najavo, že nech by vláda páchala čokoľvek, jedinou možnosťou nás ľudí je to vydržať.

„Celú túto frašku najlepšie dokresľuje predseda súdnej rady Mazák, podľa ktorého v čase pandémie Ústava neplatí… bohužiaľ má pravdu,“ tvrdí Melicher.

A včerajšie rozhodnutie Ústavného súdu tieto slová potvrdzujú. Melicher toto rozhodnutie označuje za „bohapustý alibizmus ústavných sudcov,“ ktorí sa „spreneverili právnemu štátu.“

„Záverom otázka na zamyslenie… ak nemožno vládu a parlament zosadiť demokraticky ľudovým hlasovaním, majú si občania priamo uplatniť právo na odpor podľa článku 32 Ústavy SR? Ten ešte nezatrhli,“ dodal Igor Melicher.

Reklama