Vyšetrenie celej kauzy zmaril otec Michala Kováča ml., ktorý z titulu svojich prezidentských právomocí v decembri 1997 udelil svojmu synovi milosť. Vzhľadom na to, že jeho syna mohli svojimi výpoveďami potopiť jeho komplici, prezident Michal Kováč st. pre istotu udelil hromadnú milosť aj všetkým komplicom svojho syna vrátane Mariána Kočnera.
Nakoľko slovenská hlava štátu udelila svojmu synovi milosť, vo februári 2000 rezignoval aj nemecký súd v Mníchove, ktorý ukončil šesť rokov trvajúce konanie v kauze „Technopol“ s tým, že po udelení milosti sa nedá očakávať odsúdenie Michala Kováča ml. Kaucia vo výške milióna šilingov, ktorú zaplatil za svojho syna exprezident SR Michal Kováč za jeho prepustenie, prepadla v prospech Nemecka. Sumu v prepočte tri milióny Sk si bývalý prezident Kováč požičal od amerického podnikateľa slovenské pôvodu Lea Danihelsa.
V súčasnosti Marián Kočner opäť sedí vo vyšetrovacej väzbe, zatiaľ čo jeho partner z podvodníckej kauzy „Technopol“ Michal Kováč ml. bude zastupovať Slovenskú republiku ako veľvyslanec v SAE. Kočner mal smolu, že jeho otec nebol prezidentom a tak ho na rozdiel od Kováča ml. vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan neodškodnil za prežité príkoria vo vyšetrovacej väzbe diplomatickým pasom a vyslaním na nejaký lukratívny diplomatické flek. Michal Kováč ml. nezostal nič dlžný Kočnerovým „podnikateľským“ manierom ani v diplomatických službách, keď ako vedúci slovenského ekonomického a kultúrneho úradu v Tchaj-pej (Taiwan) stihol vlastnoručne posvätiť burzový megapodvod za 32 miliónov eur, pričom to označil za „prelomový medzník a novú kapitolu vzťahov medzi Slovenskom a Taiwanom“.
Lajčákovo MZV v tom čase samozrejme nevidelo nič zlé na tom, že sa diplomat Kováč ml. na Taiwane oficiálne zúčastňoval na podpise zmlúv a memoranda medzi fiktívnou taiwanskou firmou Zodic Light World Technology a vymysleným česko-slovenským konzorciom Chirana s cieľom získať prísľub kontraktu na dodávku zdravotníckeho materiálu za 500 miliónov eur do Latinskej Ameriky. Kočnerovské podnikateľské maniere v réžii Kováča ml. vyhodnotil vtedajší Lajčákov hovorca Peter Susko (bývalý šéfredaktor Playboya, terajší veľvyslanec SR v Chorvátsku) ako nedorozumenie. Nikdy však nevysvetlil, čo vlastne Kováč ml. podpísal spoločne so zatknutým a z podvodu obvineným šéfom taiwanskej technologickej firmy Lo Hsu-Liangom, alias Hubertom Lo, a nastrčeným Juanom (Jánom) Radom zo spoločnosti LAT Group aj napriek tomu, že na internete kolovalo 1,5 hodiny trvajúce video, na ktorom Kováč ml. pod vlajkou Slovenska a Európskej únie vlastnoručným podpisom spečatil pochybné zmluvy. Server YouTube neskôr toto video stiahol.
V súčasnosti je na YouTube dostupné už iba 5-minútové video, v ktorom Michal Kováč ml. prítomných ubezpečuje, že „príchodu tohto dňa predchádzalo množstvo tvrdej práce a môjho malého prispenia… Tento projekt, ako aj ďalšie, ktoré budú nasledovať, majú vždy moju plnú podporu a pozornosť.“ Po slávnostnom podpise nasledovali široké úsmevy, potriasanie rúk a spoločná póza pre fotografov. Čo Kováč v službách Lajčákovho MZV podpísal, ministerstvo zahraničných vecí nevysvetlilo. Či konal v mene Slovenska, alebo vymysleného konzorcia Chirana údajne pozostávajúceho z viac ako 300 spoločností so 4 tisíckami zamestnancov a ročným obratom vyše miliardy eur, nevysvetlil ani Michal Kováč mladší.
S ohľadom na tieto skúsenosti je neuveriteľné, že prezidentke Čaputovej vyhovuje Lajčákov nominant nového slovenského veľvyslanca v SAE a nemá ani najmenšie výhrady voči tomu, že by ju niekdajší Kočnerov komplic z kauzy „Technopol“ mal reprezentovať v zahraničí. Toto už naozaj nie sú nejaké nevinné sms-ky z Kočnerovho mobilu, ale export kočnerovských praktík do zahraničia s požehnaním hlavy štátu, pre ktorú sú za iných okolností akékoľvek techtle-mechtle s Kočnerom neobhájiteľné.
Gabriel Gačko