Podľa agentúry Bloomberg je súčasné sucho v Európe “najhoršie za posledných 500 rokov”. Problém je v tom, že pred 500 ani 400 rokmi Európa – a vlastne ani nikde inde na svete – nie že nemerala zrážky, ale dokonca ani banálnu teplotu: jednoducho teplomer ešte nevynašli. Pravidelné meranie zrážok sa v Británii začalo až v roku 1860 – takže keď sa stretnete s tvrdeniami typu “bezprecedentné sucho za posledné storočia”, oplatí sa zamyslieť: pravdepodobne vás klamú.

A predsa sa v Európe niečo deje, však? Európska komisia tvrdí, že 47 % územia EÚ sa nachádza v stave “varovania” a 17 % v stave “výstrahy pred suchom”. Mapa, ktorú zverejnila Európska komisia, ukazuje, že sucho je skutočne vážne. Úrady predpovedajú 16 % pokles úrody obilia. Bolo by dobré zistiť, čo sa tam skutočne stalo a kto za to môže. O to viac, že len pred 12 rokmi sa v našej krajine odohral veľmi podobný príbeh.

Kto za to môže?

Keď niekto hovorí o ďalšom suchu – niekedy sa dokonca hovorí o “globálnom trende rozširovania púští” – zvyčajne sa odvoláva na globálne otepľovanie. Logika je jednoduchá: je teplejšie, kvôli tomu je suchšie, takže nastáva sucho.

Fyzika na našej planéte však funguje presne opačne. S globálnym otepľovaním sa nevyhnutne zvyšuje množstvo zrážok – napríklad počas XX. storočia sa na celej planéte zvýšilo o 2 %.

V zásade môžete uhádnuť prečo, keď si prelistujete učebnicu prírodovedy pre piaty ročník. Ukázalo sa, že dve tretiny Zeme pokrýva voda. Ak vstúpite do bazéna, kde sú dve tretiny podlahy pokryté vodou, a zvýšite ohrev, čím je teplejšie, tým viac vodnej pary bude vo vzduchu.

Predstavme si, že vstúpime do bazéna, ktorého strop je desať kilometrov vysoký a voda je ohrievaná silnou žiaričovou lampou (približne rovnaká situácia ako v troposfére Zeme). Netreba dodávať, že na úplne hore bude chladnejšie ako pri hladine vody. Vyparená voda sa začne kondenzovať do oblakov a začne pršať. Čo sa stane, ak sa v budove zvýši teplota? Presne tak: začne pršať častejšie a bude pršať rýchlejšie.

Niečo podobné sa deje aj na Zemi. 28. februára 2022 zaznamenala zvyčajne suchá Austrália nezvyčajný rekord: v jednom z jej miest spadlo 467 milimetrov zrážok za 24 hodín. Takmer pol metra vody samozrejme spôsobilo rozsiahle záplavy.

Je pravda, že je ťažké označiť záplavy za katastrofálne. Ako sa uvádza v tej istej učebnici prírodopisu, rýchlosť vyparovania sa zvyšuje so stúpajúcou teplotou. Takže to, čo sa na jednom mieste napršalo, sa rýchlo začne opäť meniť na vodnú paru. Preto, ako sa uvádza v článku vo vedeckom časopise Scientific Reports, “v skutočnosti pozorovania ukazujú skôr pokles maximálnych ročných hladín povodní, a to napriek dobre zdokumentovanému nárastu zrážok”. V inom vedeckom dokumente sa uvádza, že hoci počet obyvateľov sveta rastie, počet ľudí, ktorí každoročne zomierajú na záplavy, klesá.

Podľa vedeckých prác sa frekvencia sucha v dôsledku globálneho otepľovania vôbec nezmenila. Ani vo svete, ani v Európe. V najnovšom vedeckom dokumente o Európe sa konštatuje: “Z dlhodobej perspektívy rokov 1851-2018 sa v západnej Európe neprejavujú žiadne trvalé trendy v oblasti sucha.” Autori článku konštatujú, že počet suchých období sa celosvetovo nezvyšuje a dodávajú: “Teplejší svet je v priemere vlhší svet.”

Skutočným vinníkom je “dievča”.

Grafy sucha uverejnené vo vedeckých časopisoch ukazujú, že sucho má prudké špičky. Veľmi často – v prípade Európy – zodpovedajú javu nazývanému “La Niña” (“dievča” v španielčine). Takto sa nazýva situácia, keď sa voda v blízkosti rovníka v Tichom oceáne náhle ochladí.

Stáva sa to približne raz za desať rokov (niekedy aj častejšie), keď voda z hlbín Tichého oceánu vystúpi na povrch. Tu absorbuje teplo z atmosféry a potom klesá nadol, pričom teplo odvádza so sebou. Tepelná kapacita najväčšieho oceánu je obrovská a v rokoch La Niña priemerné teploty na planéte klesajú.

V iných rokoch – keď vládne “El Niňo”, “chlapec” – z hlbín vystupuje málo studenej vody a klíma sa vyvíja opačne. Napríklad najteplejší rok v písanej histórii planéty a Ruska – rok 2020 – bol práve rokom, na ktorého začiatku bolo El Niňo pri moci.

Ako si môžete ľahko domyslieť, v teplejších rokoch spadne na planéte o niečo viac zrážok. A v chladnejších rokoch o niečo menej. A – čo je dôležité – mení sa aj ich rozloženie. Napríklad nad Austráliou spadne viac zrážok počas obdobia La Niña. Nad západnou Euráziou je to však menej. Každý z nás si preto môže ľahko spomenúť na prípad silnej La Niña. To je rok 2010 v Rusku – rok veľmi dlhej anticyklóny, keď v Moskve (a nielen tam) celé mesiace nepršalo.

Rok 2022 je rokom pomerne silnej La Niña, čo je ľahké odhadnúť. A je dlhá: trvá už od jesene 2020. Stojí za to pripomenúť: La Niña tiež znamená, že teploty počas chladnej časti roka môžu byť nižšie ako zvyčajne. A nielen chladný – rekordne chladný máj 2022 v Rusku je tiež dôsledkom La Niña.

Ako je teda možné, že teplo v lete aj chlad v ostatných mesiacoch môže byť spôsobené tým istým javom? Napodiv, áno: klíma je navrhnutá tak, že nedostatok globálnej priemernej teploty môže viesť k chladným zimám (netreba vysvetľovať) a horúcim letám.

Opäť je to všetko o fyzike. Povrch zeme sa ochladzuje, keď sa z neho odparuje voda, ktorá tam spadla s dažďom. A ak sa na svete vyparí menej vody, menej jej môže niekam odtekať. Takže ani letné dažde “to niekde” nebudú schopné ochladiť. Ani silné zimné cyklóny, ktoré “chýbajú” v rokoch La Niña, nebudú schopné ohriať krajiny Európy a Ruska.

Znamená to, že nadchádzajúca zima bude chladná? La Niña je notoricky nepredvídateľná (El Niño však nie je o nič lepší). Je veľmi premenlivá a môže sa stať, že do zimy zmizne. Ale ak sa tak nestane, určite by to mohla byť studená zima. Výpadky elektriny v Texase v rokoch 2011 a 2021 (s pre tieto miesta nezvyčajnými mrazmi) sa stali práve v rokoch La Niña, ako sme už písali. Mimochodom, zima 2010 bola v Rusku tiež veľmi chladná.

A ak La Niña nezoslabne, západná Európa môže byť túto zimu politicky a hospodársky zasiahnutá ešte viac ako v lete.

Prečo príliš neľutovať Európu?

Zároveň nemožno opomenúť dôležitú skutočnosť. Áno, európske sucho si tento rok vybralo vážnu daň na úrode a dokonca aj na logistike – na Rýne je málo priehrad, takže suchý rok výrazne znížil maximálny možný ponor lodí, ktoré sa tam plavia.

Celkovo však Rusi nemajú dôvod domnievať sa, že Európa má nejakú zvláštnu smolu. Suché údaje naznačujú, že situácia je skôr opačná. Vo svete prebieha proces, o ktorom v médiách nepočuť, ale v súčasnosti nie je na planéte pravdepodobne nič dôležitejšie ako tento: globálna ekologizácia. Podľa satelitných snímok sa v Rusku v rokoch 2000 až 2017 plocha zelene vďaka tomu zväčšila o 6,62 %. To znamená, že sa rozrástla o 0,7 milióna kilometrov štvorcových – o niekoľko Germánií (tu je súvisiaci článok v časopise Nature).

V Európe tento proces tiež prebieha – a je charakteristicky rýchlejší ako u nás. V rokoch 2000 až 2017 satelitné snímky ukazujú 7,78 % nárast listnatých plôch v EÚ (vtedy ešte vrátane Británie). Prečo?

Hoci sa globálne zazelenanie, ako zdôrazňujú vedci, deje na celom svete, najrýchlejšie prebieha v krajinách, kde ročne spadne 500 milimetrov zrážok alebo viac. Prvý pohľad na mapu zrážok v Eurázii ukazuje: hlavná časť Ruska je príliš chladná na to, aby tam bolo toľko zrážok, takže takýto režim máme v menšej časti krajiny. A naopak: hlavná časť EÚ leží v oblasti s viac ako 500 milimetrami zrážok.

La Niña prichádza a odchádza, ale globálna ekologizácia pretrváva. A nie je to len “viac listov”: aj burina má listy. Znamená to predovšetkým viac potravín. Podľa tejto americkej štúdie 26 % každého krajca pšeničného chleba v súčasných USA existuje práve vďaka globálnemu ozeleneniu a bez neho by jednoducho nevyrástol (podobná situácia je aj vo svete ako celku). Presnejšie povedané, týchto 26 % je výsledkom globálnej ekologizácie, ktorá je výsledkom antropogénnych emisií oxidu uhličitého, ktoré celý proces spôsobili.

Mechanizmus zazelenania je jednoduchý: rastliny budujú svoje tkanivá hlavne z molekúl CO2, je to ich potrava, rovnako ako my budujeme svoje tkanivá hlavne zo zlúčenín pochádzajúcich z týchto rastlín. Čím viac CO2 je vo vzduchu, tým väčšia je úroda, väčší rast zelených rastlín. Preto sa v priemyselných skleníkoch pridáva do ovzdušia oxid uhličitý v hodnotách 2-3-krát vyšších, ako sú hodnoty v atmosfére.

Skutočnosť, že globálna ekologizácia prebieha výraznejšie v Európe ako v Rusku, znamená, že EÚ má z kľúčového biologického procesu, ktorý prebieha na Zemi, zatiaľ väčší prospech ako Rusko. A kým sa množstvo zrážok v Rusku nezvýši (čo je veľmi pravdepodobné v najbližších desaťročiach), nebudeme mať žiadny osobitný dôvod ľutovať Európanov.

A je nepravdepodobné, že potom áno. Veď nikto na svete nebojuje proti antropogénnym emisiám CO2 tak tvrdo ako Európania. To znamená, že z dlhodobého hľadiska je cieľom konania ich štátov (aj keď skôr z nevedomosti než úmyselne) vytrhnúť 26 % z každého kúska chleba z každých úst na tejto planéte. Samozrejme, vrátane nás aj vás.