Môj profil 
Predplatné
Pripomenul, že v posledných týždňoch bola v strednej Európe po takmer troch rokoch diagnostikovaná vtáčia chrípka. Pokiaľ v okolitých krajinách – v Poľsku a Maďarsku – to bolo aj vo veľkochovoch hydiny, na území Slovenska je to rovnako ako v minulosti, iba v drobnochove hydiny v domácnosti.
“Dôvodom, prečo sa vtáčia chrípka v SR neobjavila doteraz vo veľkochovoch hydiny je, že 99 % slovenských chovov hydiny je v uzatvorených halách, kde voľne žijúce vtáctvo nemá prístup. Ďalším dôvodom je tiež vysoký objem investícií vynaložený v nedávnom období slovenskými chovateľmi na rekonštrukciu fariem, vrátane najmodernejších ventilačných a klimatizačných zariadení, či veterinárny dohľad na farmách a stály veterinárny dozor na našich bitúnkoch,” priblížil.
Molnár zároveň zdôraznil, že chovné priestory na farmách na Slovensku sú po každom chovnom turnuse dôkladne vyčistené a dezinfikované. “Voľne žijúce vtáctvo ku krmivu ani napájacej vode na farmách nemá prístup. Základné opatrenia proti vtáčej chrípke sa uplatňujú počas celého roka,” ubezpečil.
Aj napriek tomu je podľa Molnára vtáčia chrípka “nočnou morou” každého chovateľa hydiny a o veľkochovoch to platí dvojnásobne. Aj preto na všetkých hydinových farmách na Slovensku platia v súčasnosti sprísnené prevádzkovo-hygienické opatrenia, a to napríklad mimoriadne interné veterinárne kontroly chovov, zákaz vstupu cudzích osôb vrátane áut na farmy, autá prichádzajúce s krmivom na farmy musia prechádzať cez dezinfekčné brody, zamestnanci farmy musia prechádzať cez rohože s dezinfekčným roztokom, aj nemrznúcim.
Zamestnanci fariem sa podľa jeho slov prezliekajú do pracovných odevov v priestoroch farmy, nie je možné striedanie obsluhy medzi jednotlivými halami, obsluhujúci personál má zákaz chovu hydiny či exotického vtáctva v domácnostiach a ani sa nemôže v takýchto priestoroch zdržiavať, na vodných plochách pri farmách spolu s poľovníkmi plašia chovatelia migrujúce vtáky.
“Keďže sme jediná krajina strednej Európy, ktorá v posledných rokoch nemala problémy s vtáčou chrípkou vo veľkochovoch hydiny, ani s inými aférami, ktoré sprevádzajú dovážanú hydinu a vajcia, slovenskí spotrebitelia sa nemusia obávať týchto potravín slovenského pôvodu. Práve naopak, mali by sa orientovať výhradne na slovenskú produkciu,” podčiarkol riaditeľ ÚHS.
V prospech konzumácie slovenskej hydiny podľa neho hovorí aj fakt, že v posledných dvoch mesiacoch roku 2019 boli na Slovensku veterinárnymi kontrolórmi stiahnuté z predaja dva nevyhovujúce výrobky kuracích pŕs, v ktorých bola zistená prítomnosť salmonely a pochádzali z Poľska.
Molnár pripomenul, že na prelome rokov boli v Poľsku objavené štyri ohniská vtáčej chrípky na farmách, a to na farme so 65.000 nosnicami a na troch farmách s 12.000, 10.000 a 21.000 kusmi (ks) moriek. V poslednom týždni boli v Maďarsku objavené dve ohniská vtáčej chrípky, na farme s 53.000 ks moriek a na farme so 115.000 ks kačíc.
Dodal, že na Slovensku sa vtáčia chrípka aj v minulosti vyskytovala iba u voľne žijúceho vtáctva a v drobnochovoch hydiny v domácnostiach, kde boli sliepky infikované migrujúcimi vtákmi. A keďže práve tie sú šíriteľmi vtáčej chrípky, veľmi ohrozenými sú preto aj veľkochovy nosníc s voľným výbehom, ktoré v poslednom období propagujú najmä ochranári a zahraničné obchodné reťazce. V týchto chovoch prichádza ku kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom a vzniká tu nebezpečenstvo rozšírenia infekčných ochorení. “Preto považujeme klietkové chovy nosníc za najbezpečnejšie,” uzavrel riaditeľ ÚHS.
.jpg)
.jpg)
