Na slniečkarskej strane zatiaľ súperia Mistrík s Čaputovou. Čaputová má momentálne vyššie preferencie a je i sympatickejšia, ale kaviareň a opozícia, zdá sa, stavili na Mistríka. Investujú do neho obrovské peniaze, ujala sa ho reklamná agentúra Komplot a tá sa tento kancelársky fikus snaží urobiť podľa svojho odskúšaného receptu Kiska, Lunter, Drahoš prezidentom.
Tu však oboch týchto kandidátov čaká zrada a opozíciu s kaviarňou čudné, neviem či chcené alebo nechcené víťazstvo, lebo ak Smer postaví Lajčáka, tak vlastne s veľkou pravdepodobnosťou zvíťazí slniečkar, ale nie z ich tábora. Respektíve, nie úplne z ich tábora.
SNS, zdá sa, nemá žiadnu skutočnú osobnosť, ktorú by mohla postaviť. Ak postaví niektorú ženu ministerku (Lubyová, Matečná), ako to avizoval Danko, nebudú mať šancu na úspech. SNS je pod vedením Danka úplne nekonzistentná a ťažko čitateľná strana. Volič bude po čase stále viac zmätený a ak vznikne pre SNS nejaká relevantná konkurencia, ako sa dnes ukazuje napríklad Národná koalícia, bude mať táto stará strana v najbližších voľbách problémy vôbec sa dostať do parlamentu.
Zaujímavá situácia vznikla na pronárodnom krídle. Dlho sa javil ako jediný relevantný kandidát Štefan Harabin. Ukazovali to ankety rôznych periodík, ako napríklad anketa na Plus sedem dní, kde s prehľadom vyhral nad všetkými vtedy známymi kandidátmi.
To, že Štefan Harabin bude kandidovať, bolo známe hádam už od marca, hoci kandidatúru vzhľadom na svoje sudcovské povolanie nemohol oficiálne prijať. Preto sa aj objavoval v anketách ako jeden z relevantných kandidátov. Jeho postup do druhého kola mal reálne šance, lebo pre národne orientovaného voliča sa javil ako najlepšia voľba.
Volič, ktorého reprezentuje Chmelár, totiž nežije. Byť zároveň národne orientovaný i vítač migrantov a podporovateľ LGBTI, takí ľudia jednoducho neexistujú. Krajniak zas, i keď prejav má dobrý, je väčšinou kresťanských voličov, i keď sa on sám ako kresťan prezentuje, odmietaný a teda nemá ho kto podporiť.
Do týchto stojatých vôd pronárodne orientovaných kandidátov s jasnou dominanciou Harabina, koncom mája s čakanom v ruke vstúpil Kotleba a začal si kopať svoj hrob.
Asi nikto nepochopil, prečo to vlastne urobil. Veď aj jemu musí byť úplne jasné, že pre drvivú väčšinu voličov nie je kvôli svojej fakľovo-uniformovanej minulosti, šekom vo výške 1488 a svojim kumpánom typu Mizík – Mazurek, priechodný.
Kotleba buď uveril svojmu mesiášskemu komplexu, alebo si urobil zlú analýzu. Ak rátal, že oficiálne má 11 % podporu + nejakí skrytí voliči, ktorí sa k nemu v prieskumoch nepriznávajú, teda že dokopy má možno 15 % a to by mohlo na druhé kolo stačiť, tak sa mýli.
Situácia je odlišná, pokiaľ ide o politické strany, kde nespokojný volič nemá koho iného okrem neho zatiaľ voliť a iná na poli prezidentských kandidátov, kde si tento nespokojný volič uvedomuje, že zásadnú zmenu je schopný priniesť aj Harabin nie iba Kotleba, a že Harabin je priechodnejší a má väčšie šance.
Kotleba ako keby si neuvedomoval, že jeho voličské tvrdé jadro tvorí dlhodobo iba 1,6 % voličov. Tí ho podporovali vo všetkých predchádzajúcich voľbách a dodnes sa rozrástli iba minimálne. Zvyšok sú protestní voliči, ktorí chcú zmenu, poriadok, ale nie sú to plnokrvní voliči ĽSNS.
Kotleba sa vo výsledkoch volieb do prvého kola dozvie, že títo nespokojní voliči ho veľmi ľahko opustili a možno pochopí, že ho rovnako ľahko opustia aj vo voľbách do Národnej rady. Stačí, aby vznikol nejaký iný pronárodný uveriteľný subjekt, čo samozrejme nie je také jednoduché.
Predpokladám, že Kotleba bude mať v prvom kole iba okolo 5 % hlasov od skalných a od tých, ktorí nezvládajú Harabinov prejav, alebo ešte veria vymysleným kauzám ako Sadiki, za ktoré už Harabin vysúdil nemalé odškodné.
Kotleba sa tak posunie do svojho hrobu hlbšie, lebo keď raz začnete klesať, je ťažké to zvrátiť. Zároveň odhalí nestálosť svojej voličskej základne a stane sa tak prirodzene menej relevantným. Nehovoriac o tom, že jeho 5 % môže spôsobiť, že sa ani jeden pronárodný kandidát nedostane do druhého kola a stáť tam proti sebe budú dva kancelárske fikusy – napríklad Mistrík – Lajčák a za prezidenta tak budeme mať ďalšieho Kisku.
Kotleba ako rozbíjač národných síl, to tiež nie je nič, čo by mu vylepšilo profil.
Na celej tejto smutnej veci bude najvtipnejšie to, že Kotleba svojou kandidatúrou spôsobí, že bude zvolený ďalší prezident, ktorý ho nepozve do prezidentského paláca.
Hovorí sa, kto chce kam, pomôžme mu tam a Kotleba, zdá sa, chce urobiť všetko pre svoju politickú smrť.
Ľuboš Macko